Archív článkov

So Širokým na čele budujeme vesele alebo Do Dunaja hlbokého utopíme Širokého! Časť I.
 

Daňová reforma v roku 1953

Ak bola nádej, že po smrti dvoch diktátorov, Stalina a Gottwalda, sa pomery u nás zlepšia, prišla koncom mája 1953 ľadová sprcha. Daňová reforma, resp. mena peňazí, ktorá ožobráčila široké vrstvy obyvateľstva. Vtedajšia moc...

Zvukové archívy Českého a Slovenského rozhlasu sú nesmierne bohaté a veľmi zaujímavé. Neraz v nich narazí bádateľ na výnimočné skvosty. Sú to autentické prejavy významných historických osobností, štátnikov, umelcov, filozofov, vedcov, výskumníkov, osobností, ktorí v pozitívnom, ale, žiaľ aj v negatívnom zmysle formovali dejiny a život bežných ľudí. To, čo je vo zvukovom ...

Minulý rok som síce nehlasoval v televíznej súťaži O najväčšieho Slováka, ale potešili ma sprievodné programy, v ktorých sa o osobnostiach z prvej desiatky podrobne hovorilo. Čo bolo pre mňa trochu zarážajúce, málo sa v hlasovaní, tu myslím celú stovku, presadili účastníci protifašistického odboja. Aj keď Slováci považujú za najpozitívnejšiu udalosť novodobých dejín...

Keď na Slovensku v roku 1946 voľby vyhrala s grandióznym výsledkom Demokratická strana (62 %), mnohí ľudia sa nádejali, že aj napriek tomu, že sme sa ocitli v záujmovej oblasti sovietskeho vplyvu, predsa sa u nás udržia princípy demokratického štátu, budú sa naďalej dodržiavať ľudské a občianske práva, budú slobodné voľby, sloboda slova a názorov, sloboda vierovyznania,...



Pamätník  s reliéfom a nápisom na vchode
domu na Gajovej ulici 11 v Bratislave.
Pamätník, ktorého autorom je Ján Kulich,
odhalil v roku 1983 Gustáv Husák.
Foto: Jozef Schwarz, Emil Polák


Pred tromi rokmi pri príležitosti 75. výročia podpísania Vianočnej dohody som sa na vedeckej konferencii zaoberal osudmi...

Dňa 30. augusta 1944 sa do éteru ozval povstalecký Slobodný slovenský vysielač. Posledný krát sa ozval 27. októbra 1944. V rozpätí týchto dátumov sme na pokračovanie uverejňovali Encyklopédiu pracovníkov Slobodného slovenského vysielača; dnes je to jej posledná časť.


Viktória Hačková, rod. Tublová na fotografii s pplk. Gustávom Neštiakom...


Spod Jelenskej skaly sa ozývalo: Mor ho! Foto: Fedor Mikovič

         
         + + +
 

Encyklopédia pracovníkov Slobodného slovenského vysielača I. časť 
Obsahuje úvod a encyklopedické heslá: Andrašovan, Tibor; Bagar, Andrej; Balaďa, Ján.

Encyklopédia pracovníkov Slobodného slovenského vysielača...

Prinášame siedmu časť encyklopédie pracovníkov Slobodného slovenského vysielača. Väčšina z nich po opustení Banskej Bystrice vybudovala tábor pod Jelenskou skalou nad Richtárovou. Tam vydávali neskôr povstalecký časopis Mor ho! Pozri: Fedor Mikovič: Spod Jelenskej skaly sa ozývalo: Mor ho!


Zabíjačka v Richtárovej. Foto: Ján Lukášik /...

Prinášame šiestu časť encyklopédie pracovníkov Slobodného slovenského vysielača. Väčšina z nich po opustení Banskej Bystrice vybudovala tábor pod Jelenskou skalou nad Richtárovou. Tam vydávali neskôr povstalecký časopis Mor ho!


Generál Rudolf Viest pri rozhovore s Ctiborom Kováčom v štúdiu Slobodného slovenského vysielača.
Foto:...

Prinášame piatu časť encyklopédie, ktorej autorom je Ján Bábik. Väčšina pracovníkov Slobodného slovenského vysielača po opustení Banskej Bystrice vybudovala tábor pod Jelenskou skalou nad Richtárovou. Tam vydávali neskôr povstalecký časopis Mor ho!

Encyklopédia pracovníkov Slobodného slovenského vysielača 1. časť 
Obsahuje úvod a ...

Prinášame štvrtú časť encyklopédie, ktorej autorom je Ján Bábik. Väčšina pracovníkov Slobodného slovenského vysielača po opustení Banskej Bystrice vybudovala tábor pod Jelenskou skalou nad Richtárovou. Tam vydávali neskôr povstalecký časopis Mor ho!

Encyklopédia pracovníkov Slobodného slovenského vysielača 1. časť 
Obsahuje úvod a ...

Dňa 30. augusta 1944 sa do éteru ozval povstalecký Slobodný slovenský vysielač. Posledný raz vysielal 27. októbra 1944. V rozpätí týchto dátumov uverejňujeme na pokračovanie Encyklopédiu pracovníkov Slobodného slovenského vysielača, ktorej autorom je Ján Bábik.

Encyklopédia pracovníkov Slobodného slovenského vysielača 1. časť 
Obsahuje úvod a encyklopedické...

Dňa 30. augusta 1944 sa do éteru ozval povstalecký Slobodný slovenský vysielač. Posledný raz vysielal 27. októbra 1944. V rozpätí týchto dátumov uverejňujeme na pokračovanie Encyklopédiu pracovníkov Slobodného slovenského vysielača, ktorej autorom je Ján Bábik. Seriál dopĺňame o vzácne dobové fotografie, ktorých autorom je Ján Lukášik, redaktor a hlásateľ SSV a zároveň...

Dňa 30. augusta 1944 sa do éteru ozval povstalecký Slobodný slovenský vysielač. Posledný krát sa ozval 27. októbra 1944. V rozpätí týchto dátumov budeme na pokračovanie uverejňovať Encyklopédiu pracovníkov Slobodného slovenského vysielača, ktorej autorom je Ján Bábik. Pre čitateľov bude iste prínosné, že seriál môžeme doplniť o vzácne dobové fotografie, ktorých autorom...

Lenže Povstanie nie je šachová partia, do jeho príprav vstúpilo množstvo činiteľov. Situácia v lete 1944 na Slovensku sa pod vplyvom blížiaceho frontu radikalizovala. Operovali tu aj sovietski partizáni, ktorí boli vysadení v tyle nepriateľa. Mali svoje bojové úlohy a boli zaskočení správaním obyvateľstva. Oni prišli bojovať, vykonávať diverzné akcie, ale čoskoro zistili...

29. augusta 1944 krátko po 19.00 hod. vydal pplk. gšt. Ján Golian najvýznamnejší rozkaz v dejinách slovenského vojenstva. Na základe tohto rozkazu sa slovenská armáda postavila na odpor proti okupačným nemeckým vojskám. Začalo sa Slovenské národné povstanie. 40 dní bol jeho najvyšším veliteľom, ďalšie tri týždne bol zástupcom generála Viesta.

...

Veršom v titulku reagoval ruský básnik Alexander Odojevskij na udalosti v Petrohrade v decembri 1825, keď cárske vojská kruto potlačili vzburu mladých revolučne naladených dôstojníkov. V čase beznádeje a apatie po neúspešnom povstaní sa snažil vliať do spoločnosti aspoň štipku optimizmu a nádeje, že cárske samoderžavie nie je večné a Rusko sa dočká demokratických...

                           Spevy moje, spevy, holubienky biele,
                           rozleťte sa krajom nad našimi hniezdy,
                           hrkútajte drahým, že sa brieždi – brieždi
                           a noc hriešna prchá, jak jej vzchádzajúce jasné slnko velie.

                           Sme národ – nuž jak na národ sa svedčí...

Rudolf Viest sa narodil v gemerskom mestečku Veľká Revúca, dnes Revúca, 24. septembra 1890 v národne uvedomelej rodine. Jeho strýko Karol Viest bol profesorom na Prvom slovenskom gymnáziu v tomto meste. Na začiatku 20. storočia sa rodina Viestovcov presťahovala do Budapešti, kde Rudolf Viest absolvoval vyššiu priemyselnú školu a zamestnal sa v stavebnej kancelárii...

Veliteľ zajateckého lágra v Altenburgu pplk. Krietsche je zaujímavá postava. Nepodarilo sa mi zistiť, ako sa správal počas vojny, či sa nedopustil nejakých vojnových zločinov, ale v posledných dňoch vojny zachoval rozvahu a správal sa čestne. Možno z alibizmu, veď koniec vojny sa blížil a prehra Nemecka bola neodvratná, nepotrestal ani dedka za krytie utečencov, ani...

V polovici apríla sme si pripomenuli 75. výročie oslobodenia zajateckého tábora v Altenburgu v Nemecku. Osudom zajatých povstaleckých vojakov slovenská historiografia nevenovala doteraz veľkú pozornosť, skôr len umelecká literatúra (L. Ťažký, V. Mináč, R. Moric) a asi by som si toto výročie nepripomenul ani ja, keby jedným z oslobodených slovenských povstaleckých...

Kniha Svedectvá a príbehy s podtitulom Diplomacia v období vzniku Slovenskej republiky opisuje (Slovart 2018, 367 strán), v akých neľahkých podmienkach sa rodila diplomacia v čase vzniku nového štátu. Igor Grexa, Mária Krásnohorská a Viliam Roth, editori a spoluautori publikácie, zhromaždili výpovede štyroch ministrov zahraničných vecí (M. Kňažko, P. Demeš, P. Hamžík, M...

Reagujem na anketu Nového slova Mal by byť vznik Česko-Slovenska štátnym sviatkom – a kedy? Na túto tému som v roku 2012 publikoval v Literárnom týždenníku článok. Keď som si ho teraz znovu prečítal, myslím si, že presne odpovedá na túto anketu. Uvádzam ho v pôvodnom znení, ako vtedy vyšiel, s tým, že na záver dodávam niekoľko ďalších postrehov.

...

Zmluva, ktorú podpísali predstavitelia občianskeho a komunistického odboja v decembri 1943 v bratislavskom byte Mateja Joska na Gajovej ulici, vstúpila do dejín pod názvom Vianočná dohoda. Deklarovala prípravu ozbrojeného povstania slovenského ľudu proti fašizmu i domácim pomáhačom, povojnové začlenenie Slovenska do Československej republiky a demokratickú orientáciu...

Uverejňujeme tretiu, záverečnú časť ukážok z knihy Múzy za mrežami, ktorú autor pripravuje o prenasledovaných a väznených slovenských spisovateľoch. V troch publikovaných častiach  sa zaoberá osudmi spisovateľov počas prvej republiky, Slovenského štátu a krátko po oslobodení.

Po skončení druhej svetovej vojny bolo uväznených niekoľko spisovateľov za spoluprácu...

Stránky

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984