Zomrel Jano Lenčo. Naposledy mi povedal, aby som tú návštevu do Žiliny neodkladala, lebo on už zomrie. Fakt vedel šokovať. Na jemu venovanom večierku PENu vážne vyhlásil, že je komunista. Jano to nemyslel ako príslušnosť k nejakej partaji. Bol zo strany vyhodený, dvadsať rokov „nemohol“, potom prijal ospravedlnenie a vrátené členstvo, do SDĽ sa nepreregistroval, lebo tomu projektu neveril,...

Skončilo sa reklamné ubezpečovanie analytika, študentky, spisovateľa, herečky, speváka, dôchodkyne a ďalších, že nie sú ovce. Nemýlili sa. Nevyzerali na ne, hovorili ľudskou rečou, aj keď ako papagáje všetci opakovali to isté: „Nie som ovca!“ Divácke reakcie boli tiež rôzne. Od úsmevu a súhlasu, aké je to vtipné a výstižné až po odmietnutie, že je to hlúpe a uráža tých, ktorí majú iný názor...