Archív článkov

Moju knižnicu obohatila prekrásna a premúdra (nie premúdrelá!) kniha EXTRAKT s podtitulom Drobná publicistika s fotografiami autora. Tiráž sa začína slovami – napísal, fotografoval, zostavil, prepracoval, zredigoval a vydal Imrich Fuhl. Kniha má 188 strán, je dvojjazyčná, slovenská i maďarská.

„Imro“ je Slovák z Maďarska, novinár vyštudovaný v...

Od 1. júna 2021 nájdete v parčíku na Šafárikovom námestí (na cestičke od zastávok električky ku Gajovej ulici) stĺpik so štandardizovanou uličnou tabuľkou, ktorá oznamuje mestu a svetu nové pomenovanie: Park Gábora Barossa. Navrhovatelia: OZ Petržalský okrášľovací spolok i schvaľovatelia – poslanci Starého Mesta i hlavného mesta zabudli (aspoň dúfam), že uhorské dejiny...

„Keď na prôčelí nášho časopisu, venovaného hlavne turistike, vytýčili sme heslo: ,‘Poznajme otčinu!‘, robíme to nielen preto, že mu my sami chceme byť verní, ale nim chceme povzbudzovať i každého syna a každú dcéru slovenského národa, aby Slovensko, túto v širšom rámci drahej našej Československej republiky užšiu svoju domovinu zovrubne poznať považovali si za milú...

Po tieto dni sa dostáva medzi čitateľov práca autorskej dvojice Ruda Fraňa a Jozefa Schwarza: „Potulky slovenským Pilíšom a okolím“. Cieľom je predstaviť slovenskosť Pilíša v toku 15 storočí. Prečo sme tak hlboko začreli do našej minulosti? Držíme sa záverov vedeckej obce, že naši slovenskí predkovia sa volali v minulosti Sloveni (v zápisoch aj Slovieni, či Slověni). Aj...

Združenie slovenských sklárov má už tridsať rokov. Táto stavovská organizácia sklárskych výtvarníkov, historikov umenia a kultúrnych organizácií sprístupnila slovenské umelecké sklo takmer celému svetu. Jeho aktivity, predovšetkým sklárske sympóziá, priniesli do našej sklárskej obce podnety zo zahraničia, ale aj opačne: umožnili predstaviť a spropagovať naše sklárske...

K Petržalke mám dobrý vzťah. Nielen preto, že som rodený Petržalčan a takých v čase môjho narodenia nebolo veľa. Petržalka vtedy nemala ani desatinu dnešného obyvateľstva. Ale aj preto, že som už vyše 42 rokov jej nadšeným obyvateľom. Pre mňa Petržalka nie je nocľaháreň, betónová džungľa a pod. Mne pripadá dobré miesto pre život môj, našich detí, pre všetkých. Pre...

V posledných troch týždňoch som navštívil niekoľko kultúrnych podujatí pri rozličných príležitostiach. Najmä takých, ktoré rozširujú dejinné povedomie moje i každého z nás. Veď poznanie rodného kraja či širšieho okolia, histórie a predovšetkým ľudí, ktorí sa pričinili o prekročenie prahu každodennosti, znamená dať životu zmysel, pochopiť súvislosti a stať sa lepším....

Pred deväťdesiatimi rokmi – štrnásteho decembra 1929 – sa narodil právnik, spisovateľ a novinár Milan Ferko.

Nikdy sa neodvážim vynášať súdy (rozsudky a odsudky) o komkoľvek. Dokonca i povolaní sa dopúšťajú omylov. A tí najpovolanejší justičných omylov. Moje hodnotenia ľudí spočívajú na prežitku a pôžitku z ich práce, výkonu. V prípade...

Slovenská republika je suverénny, zvrchovaný štát so všetkými znakmi, ktoré k tomu patria. Okrem územia v medzinárodne rešpektovaných hraniciach disponuje i základným legislatívnym kódexom – Ústavou. Ale aj niektorými ďalšími symbolmi: vlajka, pečať a pod. Často sa zabúda či nedoceňuje prítomnosť takého atribútu štátnosti, akým je jazyk, štátny jazyk. V Slovenskej...

My Slováci, konečne dozrievame. Po sto rokoch od vtedy, čo sme sa zjavili prvýkrát dejinách na politickej mape sveta, rozmýšľame, či a kedy takýto deň oslavovať. Odpovedám áno, oslavovať a stabilne 30. októbra (1918). Prejavme naše sebavedomie. Slovenské sebavedomie, ktoré vyrástlo zo slovenskej dejinnej pamäte. Slovenskej, nie českej a tobôž maďarskej. Vtedy sme sa my (...

„Osmičky“, dokonca s adjektívom osudové, sú obľúbeným číslom výkladu našich dejín. Najobľúbenejšia osmička je osemnástka z dvadsiateho storočia. V roku 1918 vzniklo Česko-Slovensko – väčšinou svojej existencie zvané Československo. Osmičku obľubujú Slováci i Česi a napriek tomu, že spoločný štát už štvrťstoročie neexistuje, obidva národy usilovne (mieru úsilia nehodnotím...

Pred pár dňami som sa zúčastnil na verejnej diskusii s názvom „Čo znamená dnes Revolúcia 1917 v Rusku. Dva pohľady po 100 rokoch“ a 5. novembra 2017 nedeľného popoludnia na tému „Ľudovít Štúr a slovenská národná spoločnosť“ vo výstavnej sieni Múzea Ľudovíta Štúra v Modre. Čo spájalo tieto dve témy okrem mojej osoby? Netradičnosť pohľadu na dejinnosť, ktorá vyplývala zo...

Štúrovo, mesto takmer v najjužnejšom kúte Slovenska, je častým cieľom mojich vlastivedných potuliek. Pritom výraz vlastiveda nechápem len ako poznávanie krás krajiny. Pridávam aj slovenský vlastenecký rozmer. Koniec koncov mesto má výrazne našské pomenovanie. Od roku 1948 nesie meno jednej z najvýznamnejších slovenských osobností, Ľudovíta Štúra. Pre celistvosť pohľadu...

Z kultúrnych statkov je mi blízka najmä kniha. A kniha výpravná tobôž. Výpravná v celostnom slova zmysle (výprava). Výprava ako knižné dobrodružstvo (expedícia). Výprava ako odchod knihy na cestu (vypravenie výpravcom). Výprava ako scéna. Knižné kulisy, najmä v podobe dobrého „obrázku“ vo vnútri, väzby, prebalu a či len tvaru – to robí pre mňa knihu častou neodolateľnou...

Okrúhle jubileá Vavra Šrobára počas tri a pol roka boli a sú pre mňa príležitosťou zoznámiť sa s jeho životom a činnosťou. Začalo sa to v auguste tohto roku, kedy ubehlo 150 rokov od jeho narodenia a vyvrcholí v decembri 2020 – 70 rokov od jeho skonu. V roku 2018 si pripomenieme 100 rokov od jeho pozoruhodného národno-sociálneho vystúpenia na prvomájovom zhromaždení v...

V poslednej májovej víkendovej prílohe Pravdy som si prečítal zaujímavý a podnetný článok Daniela Šmihulu, v ktorom ponúka čitateľovi „mierne alternatívny pohľad na dejiny Slovenska“. Jeho mierna alternatíva spočíva na dvoch východiskách. Kombinuje dejiny územia (priestor Uhorska) a politické dejiny vtedajšieho „štátneho“ celku (dejiny uhorskej politiky). Zjednodušene:...

V priebehu štyroch májových dní som precestoval viac ako 1 300 km vlakom. Dvakrát na trase Bratislava – Budapešť a raz na trase Bratislava – Veľký Maroš/Vyšehrad. Tá námaha sa mi oplatila. Okrem potešenia z pohľadu z okna na krajinu, ktorou kráčala aj naša slovenská história, som sa presvedčil o skutočne rozvetvenom až košatom slovenskom živote v Maďarsku. Moja tretia...

V priebehu štyroch májových dní som precestoval viac ako 1 300 km vlakom. Dvakrát na trase Bratislava – Budapešť (a späť) a raz na trase Bratislava – Veľký Maroš/Vyšehrad (a späť). Tá námaha sa mi oplatila. Okrem potešenia z pohľadu na krajinu, ktorou kráčala aj naša slovenská história, som sa presvedčil o skutočne rozvetvenom až košatom slovenskom živote v Maďarsku....

Globalizačný smog sa prevaľuje aj nad Slovenskom. Nielen hmatateľný, ale aj neuchopiteľný a najmä nepochopiteľný. Doslova na každom kroku či kilometri cesty. Nejde len o tzv. environmentálne záťaže (slovensky – odpadky, skládky, vybývané štvrte či chátrajúce pamiatky slovenskej industrializácie a novodobého podnikateľského baroka), ale aj o prznenie slovenčiny. Jazykový...

Verejnoprávna ustanovizeň nesúca názov Matica slovenská je výrazne slovenskou špecialitou. V prvom období po svojom vzniku (1863) zabezpečovala atribúty politickej, kultúrnej a inej existencie slovenského národa. Uhorský štát sa k tomu nemal. Po vzniku Česko-Slovenska MS obnovila svoju činnosť a ďakujúc asymetrii postavenia slovenského národa pokračovala v zabezpečovaní...

Koncom októbra 2016 sa uskutočnilo rokovanie Stálej konferencie Slovenská republika a Slováci v zahraničí. V prvej dekáde novembra Bibliotéka, kde dostali priestor na prezentáciu aj Slováci z Poľska, Maďarska, Rumunska, Srbska a Chorvátska. A v dňoch 18. a 19. novembra 2016  usporiadal Zväz Slovákov v Maďarsku (ZSM) v Mlynkoch (Pilisszentkereszt) tradičnú konferenciu pod...

Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku, Knižnica a dokumentačné centrum Slovákov v Maďarsku, Ústav kultúry Slovákov v Maďarsku, Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku a Spoločnosť SlovakUm (čo všetko naši Slováci v Maďarsku majú!) v rámci knižného veľtrhu Bibliotéka pod záštitou Kultúrnej a vedeckej spoločnosti Ivana Krasku 10. novembra 2016 v Bratislave usporiadali...

V dňoch 28. – 29. októbra 2016 sa uskutočnila v Bratislave Stála konferencia Slovenská republika a Slováci v zahraničí 2016. Išlo o snemovanie krajanov – 90 zástupcov reprezentatívnych spolkov, organizácií, inštitúcií a cirkví Slovákov žijúcich v zahraničí. Ako „dlhoročný priateľ Slovákov z Maďarska“ (tak sa vyjadrili o mne oni samotní, musím priznať, že ma to potešilo)...

V utorok 12. apríla si v Maďarsku pripomínajú deň pamiatky odsunutých z „Felvidéku“. Práve v tento deň v roku 1947 sa začala realizovať dohoda o výmene obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom. Naši južní susedia hovoria o odsunutí (často používajú výraz deportácie), avšak bola to riadna medzištátna dohoda medzi vládami našich krajín. Dohoda o výmene obyvateľstva....

Prvú otázku si položil Ján Maliarik v roku 1925. Získať odpoveď nielen na jeho otázku, ale aj na to, kto bol jej autor, bolo cieľom našej potulky po Veľkých Levároch. Jedno štvrtkové ráno po daždi, plné oblačnosti, sviežo. Obľúbený seniorský vlak BID-u (Bratislavskej integrovanej dopravy), linky S20 z bratislavskej Hlavnej stanice nás vezie cez Zohor a Malacky v ústrety...

Stránky

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984