Reklama
Reklama

Archív článkov

Už sa to začalo. Betlehemské svetlo roznášajú skauti, zažiari aj z Lomničáku. Prezident z Popradu hovorí o láske, až nenávisti k nenávisti. Nielen prezident z Popradu, ale všetci, ktorých hlas roznášajú tlampače, skloňujú lásku. Parafrázujme klasika: je to iná láska, je to faloš...

Lásku lož nesplodí, aj keby ju denne znásilňovala. My sa tu...

... Na víkend domov neprídem – tak nazval Karol Lovaš svoju knihu rozhovorov s Alojzom Lorencom. Čitateľ sa o sedemnástom novembri 1989 nedozvie nič, čo by už nevedel. Ak sa, pravdaže, zaujíma o fakty, nie o mýty. Ale autor rozhovoru pátra po niečom inom: kto je človek Alojz Lorenc? Vedec, ktorý sa dal do služieb diabla? Veriaci svojej myšlienke, či veriaci Bohu? Podľa...

Bol piatok 23. novembra 1989, v bratislavskom Justičnom paláci sa konal politický proces. Pravda v ten deň publikovala správu ČSTK, hlavného hrdinu procesu Jána Čarnogurského charakterizovala ako nepriateľa komunizmu, klérofašistu.

V sobotu večer sa otvorili dvere cely, spod obžaloby oslobodený vyšiel zadným vchodom Justičného paláca, doma...

Na začiatku roku 1989 v rozhovore s Karlom Hvížďalom poľutoval Karel Jan Schwarzenberg sovietskeho veľvyslanca v Prahe a Miloša Jakeša, pretože netušili, ako rýchlo sa im ľudia obrátia chrbtom. „Len počkajte pár rokov a zistíte, že v Česku bolo v strane len pár osamotených indivíduí, s ktorými sotva naplníte jednu drobučkú kaviareň.“ Prorok je to, no...

Pavel Minařík bol pôvodne elektrikár, ale stal sa kapitánom, Josef Laufer o ňom naspieval oslavnú pesničku, Karel Kryl si v piesni odpľul. Roku 1969 emigroval, v Nemecku sa oženil a dostal sa do Rádia Slobodná Európa. Pár rokov tam pracoval, ale najmä „rozpracovával“ svojich kolegov. Vysvitlo, že bol vlastne agentom československej Štátnej bezpečnosti...

Revolúcia pred televíziou Markíza v roku 1998 sa stala celonárodným happeningom. Politici, umelci aj bežní ľudia po celý deň a celú noc bojovali „za slobodu“. A jej hlavný hrdina Pavol Rusko, s ozbrojenou ochrankou zloženou z veteránov afganských a kaukazských vojen, zvíťazil. Málokto si už dnes pripomína, o čo v spore dvoch spolužiakov Pavla Ruska a Mariana Kočnera išlo...

Ak za minulého režimu stálo v správe, že sa delegácie rozišli súdružsky, znamenalo to, že malý brat dostal od veľkého riadnu po nose. Priateľsky znamenalo, že poslúcha. Dnes treba čítať angažované noviny a spriaznených papalášov podobne: všetko sa deje za kulisami. Čítať v politike neznamená čítať písmenká. Ak sa prezident republiky líška „mladým luďom“, rád by podkúril...

Kým sa upečie prezident, dobre je prečítať si recepty. Novembrové námestia v roku 1989 volali: „Dubček na Hrad!“ A do pražského Špalíčka, sídla Občianskeho fóra, dorazila delegácia VPN. Jej reprezentácia hlásila, že s kandidatúrou Alexandra Dubčeka to bude komplikované, lebo na rozdiel od námestí ho delegácia v zložení Milan Kňažko, Ján Budaj a Miroslav Kusý nepovažuje...