Archív článkov
Časť tohoto textu vyšla pred vyše dvadsiatimi rokmi v denníku Práca. Udalosti, ktoré otriasajú súčasnosťou, ho prinútili aktualizovať. Pretože smrť, ktorej jedných z mien je zabíjanie, sa za ten čas nikomu z vládcov sveta, ktorí držia jeho opraty nakrátko, a pritom ho nástojčivo kopú do slabín, nezažiadalo a nežiada pacifikovať. Naopak.
Je čas...
Nie je nič ľahšie, ako pod rúškom ľudomilnosti hodiť dôchodcom, ktorí sa dajú zaočkovať proti covidu, pekne vyzerajúcu kosť v podobe poukážok na niečo, čo možno nepotrebujú, alebo nemajú šancu využiť. Tak ich vraj majú posunúť členom rodiny. Alebo, ako zaznelo z parlamentu, predať.
...Presne ako cisár z Andersenovej rozprávky a celá jeho dvorská suita. Všetci, ktorí nie sú ochotní nazývať veci pravými menami. Veď čo ak by ich ktosi označil za neschopných svojich úradov? Podľa geniálneho rozprávkara to bolo tak, že cisár i jeho ministri a dvorania v nemenovanej krajine veľmi dobre vedeli, že prešibaní šaľbiari, vydávajúci sa za tkáčov a krajčírov,...