Reklama
Reklama

Znovuobjavenie ľavicového myslenia na Slovensku

Ľuboš Blaha píše o súčasnosti a hľadí do budúcnosti. Zároveň sa však skutočne vracia ku Karolovi Marxovi zaraďujúc sa do širokého prúdu neomarxistického myslenia. Hľadá spravodlivé usporiadanie spoločnosti a pre čitateľa nachádza u nás, žiaľ, aj v intelektuálnych kruhoch neznáme novodobé ľavicové myslenie.
Počet zobrazení: 681
OBALKAblaha-m.jpg

Ľuboš Blaha píše o súčasnosti a hľadí do budúcnosti. Zároveň sa však skutočne vracia ku Karolovi Marxovi zaraďujúc sa do širokého prúdu neomarxistického myslenia. Hľadá spravodlivé usporiadanie spoločnosti a pre čitateľa nachádza u nás, žiaľ, aj v intelektuálnych kruhoch neznáme novodobé ľavicové myslenie. Mladý autor vystupuje z radu viacerými spôsobmi. Nesústreďuje sa osobitne na slovenské problémy, ale jeho úvahy majú význam i pre Slovensko. Pokúša sa sformulovať teórie rozsahu a hĺbky, ktoré už očakávame len od zahraničnej spisby. A namiesto deklarácie ľavicovosti rozvíja ľavicové a socialistické myslenie. Dokumentuje rozhľadenosť a vzdelanosť nastupujúcej generácie ľavicovej inteligencie. Hľadanie spravodlivej spoločnosti Publikácia vznikla ešte pred súčasnou hospodárskou krízou. Jej posolstvo nie je lacnou kritikou kapitalizmu, ale príspevkom k hľadaniu spravodlivej spoločnosti. Z množstva kvalifikačných spisov, ktoré prejdú v akademickom svete každému cez stôl, mi iba máloktorý ostal v pamäti tak ako Teórie spravodlivosti v súčasnom egalitarizme a neomarxizme, za ktoré Blaha získal v roku 2007 PhD. Kniha Späť k Marxovi? obsahuje väčšinu jeho dizertácie. Už o tejto časti recenzovanej publikácie sa dalo v oponentskom posudku povedať, že „je komplexným spisom o koncepciách a princípoch sociálnej, konkrétnej spravodlivosti“. Skladá sa z troch častí. Tým predchádzajú „Poďakovanie“ a „Úvod“, ktorý by čitateľ nemal prehliadnuť. Okrem náznaku východísk práce totiž obsahuje i formuláciu pripomínajúcu jedno z vnútorných napätí marxizmu. Slová: „Sociálna spravodlivosť pre ľavicu neznamená ohľady, ale práva, neznamená dobrú vôľu, ale nároky; neodkazuje na cítenie, ale na racionalitu.“ predchádzajú niekoľkým stovkám strán prevažne morálnej a zároveň presvedčivej racionálnej argumentácie. Autor stojí v tradícii marxizmu sympatickým napätím medzi postojom „mimo morálky“ a ustavičným venovaním pozornosti morálnemu rozmeru. Ide o napätie medzi snahou o morálne neutrálnu vedeckosť a morálnym postojom ako hnacou silou, ktoré má veľký význam, lebo autor zjavne nezdieľa presvedčenie klasikov marxizmu o nevyhnutnom a zákonitom chode a následnosti dejín. Mýty o sociálnom štáte Prvá časť „Sociálny alebo minimálny štát?“ vysvetľuje, ale najmä vyvracia mýty o sociálnom štáte ako luxuse pre bohaté krajiny v dobrých časoch. Historickými faktami a logickým dôvodením podporuje tézu, že sociálny štát prispieva k ekonomickej efektívnosti, hospodárskemu rastu, sociálnemu mieru a celkovému rozvoju spoločnosti. Uznáva, že pri jeho zrode stáli neraz pravicoví a konzervatívni politici (Bismarck, Disraeli). Druhá časť „Egalitarizmus a neomarxizmus“ pripomína, čo všetko o ľavicovom myslení nevieme, lebo väčšina spisov, o ktoré sa Blaha opiera, je u nás známa len hŕstke filozofov. Už tu načrtáva svoju koncepciu čistého úsilia chápaného ako vôľu pracovať a vynakladať úsilie. Dodajme, že bez ohľadu na nadanie, inteligenciu či výchovu a vzdelanie. Neskoršie na ňom zakladá vlastné distribučné kritérium. Tretia časť „Antiakcidentálna teória spravodlivosti“ zaraďuje autora medzi významných sociálnych mysliteľov a v najlepšom slova zmysle oprávnených ideových dedičov K. Marxa. Spájajú ho s ním predmet a metóda úvah. Nezdráha sa však formulovať názory odporujúce Marxovi, ktorý pre neho nie je autorom svätého písma, ale významným vedcom. Formuluje vlastné distribučné kritérium, ktoré sa líši od Marxovho „len“ tým, že schopnosti nahrádza užším „čistým úsilím“ (Každému podľa jeho čistého úsilia.), ktorého vysvetleniu venuje náležitú pozornosť. Jeho antiakcidentálna teória spravodlivosti sa zakladá na pokuse o elimináciu všetkého, čo nezávisí od „čistého úsilia“ z determinánt osudu človeka. Schopnosti a nadanie sú teda vykázané mimo kritérií spravodlivého rozdeľovania, čo prekvapuje aj v rámci stredoeurópskej ľavice. Autor však s dôslednosťou vedca sleduje paradigmu svojich úvah a len málo dbá na vžité stereotypy. Nové historické inšpirácie Ľuboš Blaha načrtáva vlastnú predstavu spravodlivej spoločnosti. Využíva pritom opäť podobne Marxovi dobovo blízke skúsenosti. Úlohu historickej inšpirácie, ktorú pre marxizmus plnila Parížska Komúna, majú pre neho sociálny štát, najmä švédskeho typu z druhej polovice minulého storočia, ekonomická demokracia, družstevníctvo v priemysle a obchode. Používa výraz kooperatívy, aby sa vyhol väzbe na poľnohospodárstvo, ktorú má u nás družstevníctvo. Vo vyústení tretej časti je prítomný rámcový model demokratického socializmu. Osobitnú pozornosť si zaslúži „Záver“ spájajúci pokus o zhrnutie základných myšlienok diela a vyjadrenie autorových ideovo-politických postojov. Na sprostredkovanie vyústenia posolstva knihy sú užitočné rovnice: „demokratický socializmus = sociálny štát + kooperatívy“ a „sociálna spravodlivosť = potreby + čisté úsilie“. Kniha sa prekvapivo končí povzdychom nad postupným prispôsobovaním mladých revolucionárov podmienkam života v postmodernej kapitalistickej spoločnosti. Už niekoľko storočí platí, že z mladých revolucionárov sú starí sekční šéfovia, ale zabúda sa, že pri svojej premene menia i spoločnosť, spravidla k lepšiemu. Úsilie o splnenie ideálov Možno najvýznamnejšie posolstvo je v knihe vyjadrené výslovne: Hodnotiť spoločnosť morálne a racionálne konštruovať myšlienkové modely jej lepšieho usporiadania uvedomujúc si, „že žiadne ideály spravodlivosti sa doteraz nikdy a nikde nepodarilo plne realizovať, celé ľudské dejiny sprevádza úsilie o ich splnenie“, má zmysel. Bez tohto úsilia by boli pomery ešte nespravodlivejšie. V kontexte ducha práce prekvapí niekoľko letmo vyslovených odsudkov dôb tzv. reálneho socializmu, ktoré sú síce bežné, ale vymykajú sa dôkladnosti autorových úvah. Blaha si správne všíma, že súčasná svetová ekonomika vyprodukuje aspoň vo finančnom vyjadrení dostatok prostriedkov na dôstojný život pre každého. Štruktúra produkcie vo vyspelých krajinách a kultúrne bariéry najmä v tých najchudobnejších však menia tento ideál v horšom prípade na utópiu, pokus o uskutočnenie ktorej by znamenal sociálnu katastrofu, a v lepšom na veľmi vzdialený cieľ. Mnohé v recenzovanom diele volá po diskusii a polemike, ale ide o príspevok do diskurzu, ktorý dvíha jeho úroveň. Autor dokázal na viacerých miestach práce vysloviť u nás dlhodobo nevysloviteľné. Napríklad: „A možno tak isto ako v 19. storočí má zmysel opätovne otvoriť otázku, či je kapitalizmus jedinou možnou sociálnou a ekonomickou alternatívou.“ Rehabilitoval slovné spojenia ako ekonomická demokracia a kooperatívne vlastníctvo. Rozšíril tým priestor na diskusiu o usporiadaní spoločnosti za hranice prevažne pravicového liberalizmu. Pripomenul, že ľavicovosť sa týka ekonomickej a mocenskej podstaty usporiadania spoločnosti. Prečítajte si jeho knihu. Autor pôsobí na Ústave štátu a práva SAV (Ľuboš Blaha: Späť k Marxovi? / sociálny štát, ekonomická demokracia a teórie spravodlivosti, VEDA vydavateľstvo SAV 2009)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Mobilné telefóny a príslušenstvo
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama