Vysoké školy vzdelávajú neefektívne

Najnovší prieskum Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry (ARRA) ako obyčajne rozpútal búrku v už aj tak rozbúrených vodách slovenského vysokého školstva.
Počet zobrazení: 1627
Ilustracne_foto_lawrence.winram-m.jpg

Najnovší prieskum Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry (ARRA) ako obyčajne rozpútal búrku v už aj tak rozbúrených vodách slovenského vysokého školstva. Súkromná agentúra hodnotila názory pedagógov a absolventov vysokých škôl. Hlavné závery by sa dali zhrnúť jednou vetou: Väčšina pedagógov sa domnieva, že absolventi sú veľmi dobre pripravení na prax. Študenti si myslia presný opak. Sedemnásť percent pedagógov uviedlo, že by svoju fakultu neodporučilo. Až 89 % z nich sa domnieva, že absolventi sú veľmi dobre pripravení na prax. Tento postoj je v priamom rozpore s názorom absolventov, podľa ktorých iba 36 % z toho, čo robia, sa naučili na vysokej škole, a iba 45 % si myslí, že vedomosti nadobudnuté na univerzite sú veľmi dobre využiteľné v praxi. Pedagógovia strácajú kontakt s realitou Možných vysvetlení, prečo je to tak, je niekoľko. Nízka prepojenosť škôl s praxou je známa. Skutočnú príčinu čiastočne odkrýva práve prieskum realizovaný agentúrou ARRA. Ak si učitelia myslia, že študentom poskytujú použiteľné vedomosti, pravdepodobne stratili kontakt s realitou. Na druhej strane, nízke prepojenie s praxou môže byť v mnohých prípadoch spôsobené aj tým, že študenti si nezvolili po skončení strednej školy správnu univerzitu alebo sa na vysnívaný študijný program nedostali. To čiastočne potvrdzujú aj čísla. Keď sa pozrieme na dôvody, prečo si absolventi zvolili vyštudované fakulty, zistíme, že pre 31 % bolo dôležité dobré uplatnenie v praxi, pre 28 % blízkosť fakulty a iba pre 15 % jej kvalita. Ak lokalita zohráva rolu pri viac ako štvrtine uchádzačov, je to na seriózne zamyslenie. Kritériom na výber vzdelávacej inštitúcie by nemala byť vzdialenosť od bydliska, ale kvalita a potenciálne uplatnenie. Takéto na hlavu postavené kritériá iba podporujú univerzity v tom, aby zakladali pobočky, ktoré sú v súčasnosti pomaly v každom okresnom meste. Iba tretina absolventov by si aj pri opätovnom výbere určite vybrala opäť svoju „alma mater“. Dokonca až 30 % uviedlo, že by si vybrali inú školu. Táto informácia by pre ministerstvo školstva aj vládu mala byť alarmujúca. Znamená totiž, že neefektívne (v niektorých prípadoch dokonca až zbytočne) financuje vzdelanie študentom, pre ktorých je z rôznych dôvodov nepoužiteľné. Ktorá firma si môže dovoliť zbytočne platiť zamestnancom rekvalifikačné kurzy, ktoré nezužitkujú? Ak si uvedomíme, že štát v priemere vynaloží na jedného študenta takmer tritisíc eur ročne, šplhá sa táto suma do desiatok až stoviek miliónov eur. Chýba cieľavedomosť Svoj podiel viny okrem pedagógov, ktorí nedokážu v dostatočnej miere ponúknuť potrebné vedomosti, zohrávajú nepochybne aj študenti. Tí často po skončení strednej školy nemajú presnú predstavu o budúcom zamestnaní a ak aj áno, nevedia, aké vedomosti prax vyžaduje. Zbytočne tak strácajú čas štúdiom nepotrebnej teórie. Tento problém sa dá riešiť len radikálne: povinnou prestávkou medzi strednou a vysokou školou, počas ktorej bude musieť mladý človek stráviť minimálne pol roka v praxi. Počas tohto obdobia sa určite podstatne zmení aj jeho prístup k ďalšiemu potenciálnemu vzdelávaniu. Časť absolventov sa na vysokú školu neprihlási, ďalšej časti bude stačiť bakalárske štúdium a tí, ktorí sa rozhodnú aj pre druhý stupeň, budú k štúdiu pristupovať oveľa cieľavedomejšie. Podľa realizovaného prieskumu absolventi pri hľadaní zamestnania deklarujú, že im najviac pomohla všeobecná inteligencia, dar reči a iné vlastnosti. „V segmentácií odpovedí sa segment vysoká škola ocitla na druhom mieste a stala sa tak najnápomocnejšou 20 % absolventov najmä z technických vied,“ uvádza sa v správe ARRA. To sú zručnosti, na ktoré nie sú vysoké školy potrebné. Ak by sme však zo študentov vychovávali len komunikátorov bez reálnych vedomostí, Slovensko sa len ťažko môže stať konkurencieschopnou ekonomikou. Ministerstvo školstva sústavne odmieta výsledky zverejnené agentúrou ARRA komentovať, pretože ich nepovažuje za vierohodné. Dôvodom môže byť skutočnosť, že v orgánoch ARRA sa objavujú mená ako Ferdinand Devínsky, Ivan Mikloš či Martin Fronc. Viaceré závery hodnotenia ARRA však veľmi presne vystihujú pomery slovenského vysokého školstva. Zaostávanie za vyspelým svetom a narastajúca masifikácia na úkor kvality by mala byť pre kompetentných mementom. Je jasné, že existencia agentúry ARRA by za normálnych okolností bola úplne zbytočná. Na posudzovanie úrovne vysokých škôl má predsa vláda vlastný poradný orgán, ktorým je Akreditačná komisia. Reálne však hrozí, že pre obrovský tlak plejády pochybných vysokých škôl, budú výsledky dlhého a nákladného procesu zametené pod koberec. Na škodu pre Slovensko i pre študentov. A tak je, žiaľ, oveľa reálnejšie, že namiesto preniknutia do rebríčka päťsto najlepších svetových škôl budeme naďalej financovať desiatky inštitúcií na úrovni provinčných vyšších odborných škôl.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984