Poľsko po smolenskej tragédii

V neveľkom dolnosliezskom meste Oleśnica, 30 kilometrov na severozápad od Wroclawi, pod rúškom noci ktosi zneuctil pomník Poľsko-ruského bratstva v zbrani. Na jeho podstavec vandali nasprejovali nápis Za Kaczyńského! Smrť Rusom! Súsošie predstavujúce poľského a sovietskeho vojaka stojí v centre mestečka od roku 1950. Spočiatku na ňom bolo vidieť nápis Pomník vďaky Červenej armáde a Vojsku poľskému postavený občanmi Oleśnického okresu, ale v 90. rokoch minulého storočia na vlne antiruských nálad tabuľu odstránili. Potom mali pamätník preniesť na tamojší cintorín sovietskych vojakov, ale z úmyslu zišlo. V ďalších rokoch sa oň starala samospráva. V tomto roku počas rekonštrukcie parku, v ktorom stojí, plánovali aj jeho obnovenie. Zneuctenie pomníka v Oleśnici V nedeľu ráno mal bronzový, niekoľko metrov vysoký sovietsky vojak na hlavu narazený odpadkový kôš a poľský k ruke lepiacou páskou prilepenú bielo-červenú vlajku. Takáto manipulácia by nebola možná bez rebríka. O niekoľko hodín objekt očistili pracovníci miestneho záhradníctva. „Od rána sme dostávali množstvo oznámení o zneuctení pomníka. Telefonovali nám radoví občania rozhorčení týmto činom,“ hovorí Grzegorz Krawczyk z veliteľstva Okresnej polície v Oleśnici, ktorá teraz hľadá vinníkov. Zdôrazňuje, že hoci je to pravdepodobne len hlúpe výtržníctvo, jeho páchatelia sa dopustili závažného priestupku podľa Trestného zákonníka, za čo im hrozí pokuta, alebo trest odňatia slobody. Pobúrené sú aj mestské orgány a dolnosliezsky vojvoda, ktorí zodpovedajú za starostlivosť o pamiatky v regióne. „Pamätám si ten pomník ešte z mladosti, nikdy nevzbudzoval kontroverzie,“ zdôrazňuje viceprimátor Oleśnice Henryk Bernacki. „Dúfam, že je to obyčajná ľudská hlúposť. Ale aj tak to nášmu mestu na sláve nepridá. Také gesto niekoľko dní po smolenskej tragédii je jednoducho škandál!“ „Tí, ktorí to spáchali, vydali svedectvo sami o sebe. Voči takým činom nesmieme byť tolerantní,“ napísal novinár Marcin Wojciechowski. „V poľskej i európskej tradícii sa mŕtvym nevysmievajú ani ich nezneužívajú na politické demonštrácie. Akty vandalizmu proti pomníkom ruských vojakov sa v Poľsku stávajú zriedka, naposledy pred piatimi rokmi. Napĺňa ma však nádejou to, že miestne orgány v Oleśnici dôsledky incidentu ihneď odstránili. Poliaci často očakávajú od iných národov, najmä od Rusov, pochopenie pre citlivosť, s akou vnímajú svoju históriu. Ale aj my sme povinní vedieť ju preukazovať iným. Hoci aj 9. mája zapálením sviečky na cintorínoch ruských vojakov, ktorých počas 2. svetovej vojny zahynulo na poľskej pôde vyše šesťstotisíc.“ Vlastenectvo a konformizmus K dozvukom celonárodného smútku nad tragédiou, ktorá nedávno pripravila Poľsko o hlavu štátu a mnoho ďalších vysokopostavených predstaviteľov, patrí aj neopadajúca vlna emócií a rozpakov z konjunkturálneho či oportunistického počínania mnohých ľudí. Napríklad riaditeľ jedného z gymnázií v Krakove inicioval celoročnú čestnú stráž študentov pri Katynskom kríži v domnení, že pre tento počin získa ďalšie školy. Išlo mu vraj o výchovu k vlastenectvu. V skutočnosti sa však taká forma holdu naučí väčšinu mladých ľudí ku konformizmu. Je dobre, že spoznajú históriu svojho národa nielen na školskom vyučovaní. Ťažko sa však zbaviť dojmu, že ten, kto prišiel s týmto nápadom, chcel dosiahnuť najmä to, aby sa o tom v celej krajine i za hranicami nahlas hovorilo. Nijaká iná škola však čestnú stráž nepostavila. Ani Malopoľskému kuratóriu (regio­nálna inštancia školského dozoru) sa tento nápad veľmi nepozdáva. Podobne aj riaditelia iných škôl. Ibaže sa k tomu nechcú verejne vyjadriť. Keď sa učiteľská komunita nechce vytŕčať, neurobí to ani nik zo študentov a rodičov. Veď na čo by bolo treba riskovať? Je lepšie myslieť si svoje a mať svätý pokoj. A tak popri príležitostnej lekcii vlastenectva absolvujú aj lekciu konformizmu. Bude zaujímavé, ktorú z nich si gymnazisti na celý život lepšie zapamätajú. „Som plný uznania patriotickým postojom mladých ľudí a ich rodičov, ale nápad s celoročnou strážou je veľmi prehnaný,“ uviedol historik a generálny tajomník Poľskej akadémie vied prof. Jerzy Wyrozumski. „V tejto chvíli je to činnosť možno veľmi efektná. V ľuďoch je stále plno emócií po katastrofe. Ale tie opadnú.“ Jeden mladý človek z Krakova novinárov presviedčal, že bude stáť pri Katynskom kríži hoci aj v mraze. Profesor na to zareagoval: „Načo? Ak chápe patrio­tizmus takto, mýli sa. Ten skutočný vždy spočíval na aktivite, nie na ľahostajnosti.“ Z poľského denníka Gazeta Wyborcza vybral Viliam Roth