Reklama
Reklama

100 rokov Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva

(100 rokov profesionálneho a organizovaného výskumu ekonomiky poľnohospodárstva na Slovensku).
Počet zobrazení: 1138

V roku 1919 bola v Bratislave založená pobočka pražského Zemědělského ústavu účetnicko-spravovědného. Týmto aktom sa začalo organizované sledovanie hospodárskych a sociálnych pomerov slovenského roľníctva. Nová vládna moc potrebovala informácie o hospodárskom vývoji všetkých častí novovytvoreného štátu, v ktorom poľnohospodárstvo, najmä na Slovensku, zohrávalo významnú úlohu.

Spomenieme tu niektoré fakty, ktoré sprevádzali zrod prvej inštitúcie s poslaním študovať hospodárske pomery v poľnohospodárstve. V roku 1919 vládnym nariadením č.400 Sb. z 15. 6. 1919 bol založený štátny Zemědělský ústav účtovnícko-spravovědný so sídlom v Prahe a s pobočkami v Brne, Bratislave (spočiatku vo Svätom Jure) a v Užhorode.  

Ústav po celé obdobie do zániku ČSR zbieral štatistické údaje o poľnohospodárstve, poskytoval ekonomické poradenstvo roľníkom a robil poľnohospodársku osvetu, tzn., že:

  • viedol účtovníctvo roľníkom podľa poskytnutých prvotných záznamov, robil ročné účtovné uzávierky, oznamoval im výsledky s návrhmi na zlepšenie riadenia hospodárstva.
  • sledoval pohyby cien poľnohospodárskych výrobkov a výrobných nákladov.
  • sledoval spotrebu domácností roľníkov.

Napríklad sa zbierali od respondentov mesačné cenové správy o cenách poľnohospodárskych výrobkov a cenách nakupovaných výrobných prostriedkov, na ich základe sa spracovávali cenové indexy, a pod. V tomto období sa organizovali aj jednorazové dotazníkové šetrenia. V týchto sa sledovali výrobné podmienky v poľnohospodárstve, výsledky pozemkovej reformy, zadlženosť roľníkov, pracovný čas v poľnohospodárstve, bytové pomery roľníkov, zisťovala sa potreba práce ručnej, záprahovej a strojovej. Spracovávali sa štúdie o konjunkturálnom vývoji v poľnohospodárstve a rozličné situačné správy.

Druhá významná etapa sa začína v roku 1940, kedy sa na základe zákona č. 151/40 S.z. zo dňa 12. 6. 1940 z pobočky vytvára samostatný Poľnohospodársky ústav účtovnícko-spravovedný v Bratislave. Vecná problematika ústavu v tomto období získala vysoké spoločenské ocenenie a mala značný spoločenský význam. Organizačné zmeny a rozsah pôsobnosti ústavu sa dvakrát legislatívne upravovali v Slovenskom sneme formou samostatných zákonov. Spoločenský význam ústavu bol za Slovenského štátu mimoriadny. To vyplývalo zo strategickému významu poľnohospodárskej produkcie v období vojnového hospodárstva.

Náplň pracoviska, ako sa vytvorila po roku 1945, sa zachovala prakticky do začiatku päťdesiatych rokov. Vtedy, v dôsledku politických rozhodnutí o kolektivizácii poľnohospodárstva, bola činnosť ústavu plne zapojená do plnenia cieľov štátnej administratívy pri organizovaní družstiev a štátnych majetkov.

Stručne uvediem ďalšie chronologické organizačné zmeny:

1944 – Agenda ústavu sa previedla do Ústavu pre výskum hospodárstva.

1945 – Poľnohospodárske účtovníctvo a spravoveda prešli do Štátneho plánovacieho a štatistického ústavu.

1950 – Túto agendu vyčlenili z plánovacieho úradu a vytvoril sa ústav pre ekonómiu v poľnohospodárstve a lesníctve, ktorý zaradili do sústavy Štátnych výskumných ústavov poľnohospodárskych.

1951 – Na základe Vyhlášky Ministerstva zemědělství ČSR zo dňa 12. 1. 1951, číslo 53 vznikol opäť celoštátny Výskumný ústav poľnohospodárskej ekonomiky v Prahe, s pobočkou v Bratislave.

1969 – v dôsledku štátoprávnych zmien sa z bratislavskej pobočky vytvoril samostatný ústav –  Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a výživy (VÚEPVž). Súčasne sa výskumný kolektív zaoberajúci sa aplikáciou matematických metód vo výskume v tomto roku z ústavu vyčlenil a stal sa základom novo vybudovaného Podniku racionalizácie riadenia poľnohospodárstva.

1977 – k VÚEPVž sa pričlenil Ústav práce v poľnohospodárstve a potravinárskom priemysle.

1980 – do ústavu bolo začlenené Centrálne výpočtové stredisko Podniku racionalizácie riadenia poľnohospodárstva a výživy a centrálna databáza Ministerstva poľnohospodárstva a výživy  a od roku 1983 oddelenie prognóz Ústavu pre vedeckú sústavu hospodárenia.

1993 – Ústav zmenil názov na Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva (VÚEPP).

2004 – Odbor agrárnych trhových informácií (ATIS) začlenený do Pôdohospodárskej platobnej agentúry SR.

2014 – Integrácia VÚEPP do Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra (NPPC)

Celkove až do roku 1969 bola práca ústavu jednoznačne orientovaná na problematiku racionalizácie vnútropodnikového riadenia. Výnimkou boli len niektoré úlohy, ktorými sa ústav podieľal na celoštátnych projektoch, ako boli návrh rajonizácie poľnohospodárskej výroby, ekonomické hodnotenie prírodných stanovíšť a určenie poľnohospodárskych výrobných oblastí. K nim možno priradiť ďalšie práce, ktoré sa väčšou či menšou mierou podieľali na konštituovaní nového modelu riadenia poľnohospodárstva, ktorý bol zavedený od roku 1967.

Začiatkom 60. rokov minulého storočia sa na ústave vyprofilovala i skupina odborníkov zaoberajúcich sa problematikou sociológie poľnohospodárstva a vidieka, ktorá obohatila výsledky výskumu,  rozšírila poznatkovú bázu a analyzovala skúmanú problematiku z nových zorných uhlov. Sociológia poľnohospodárstva a vidieka sa na ústave inštitucionalizovala ako jedna z prvých odvetvových disciplín sociológie na Slovensku.

Federálne usporiadanie štátu, ktoré prisúdilo v sektore poľnohospodárstva a potravinárstva  kompetencie legislatívne i administratívne národným orgánom, vytvorilo podmienky pre vybudovanie pozície ústavu ako vedecko-výskumného zázemia ministerstva poľnohospodárstva pre prijímanie agrárno-politických  rozhodnutí. Počas posledného desaťročia pred spoločensko-politickou zmenou v roku 1989 bola výskumná aktivita podriadená potrebám opakujúcich sa pokusov politických a vládnych miest o korekcie systému plánovej ekonomiky. Práce boli zamerané na vypracovávanie Opatrení na zdokonalenie plánovitého riadenia poľnohospodársko-potravinárskeho komplexu a uskutočňovali sa v koordinácii Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a výživy v Prahe.

vuepp.jpg
Budova VUEPP. Zdroj: NPPC-VUEP

Počiatočný vývoj po roku 1989 bol zložitý. Prakticky až do roku 1995, keď ústav získal dlhodobejšiu verejnú objednávku vo forme dvoch vedecko-technických projektov, ústav nemal žiadny dlhodobejšie finančne zabezpečený výskumný program. Pokračovali však práce na odvetvových prognózach, bonitácii pôdneho fondu, analýzach hospodárskeho vývoja odvetvia, analýzach sociálnych dôsledkov transformácie. Zapájal sa do prác na príprave systému trhovej intervencie, štrukturálnych plánov potravinárskeho priemyslu, podieľal sa na podkladoch pre projekty PHARE, organizoval výberové šetrenia pre potreby rezortnej administratívy, pripravoval rekvalifikačné projekty na riešenie problému zamestnanosti a podobne. Otvorili sa i významné možnosti participovať na medzinárodných projektoch.

V polovici 90. rokov minulého storočia sa začína i s prácami súvisiacimi so vstupom do EÚ. Po vstupe Slovenska do EÚ v roku 2004 a aj v súčasnom období sa výskumná činnosť zameriavala hlavne na riešenie otázok trhovej ekonomiky, ekonomickej a ekologickej životaschopnosti poľnohospodárstva, modelovanie regionálneho rozvoja poľnohospodárstva a vidieka a predikcie ich budúceho vývoja, analýzu zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi produktmi, konkurencieschopnosť našich podnikov ako hlavného faktora pri naplňovaní koncepcie rozvoja poľnohospodárskeho a potravinárskeho sektora, dopady agroenvironmentálnych opatrení a variant Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ.

Okrem rezortných projektov výskumu a vývoja ďalšie významné výsledky činnosti ústavu vyplývajú z plnenia úloh v rámci vládneho poradenstva formou úloh odbornej pomoci. Patrí sem zabezpečovanie prevádzky Informačnej siete poľnohospodárskeho účtovníctva (ISPÚ), ďalej Správa o poľnohospodárstve a potravinárstve SR (Zelená správa), Komoditné situačné a výhľadové správy, Ponukové bilancie vybraných poľnohospodárskych komodít, atď. Okrem toho sa pre potreby rezortu na základe jednotlivých požiadaviek každoročne vypracovávajú desiatky realizačných výstupov, resp. expertných stanovísk a analýz, ktoré sú využité pri riešení aktuálnych problémov agrárnej ekonomiky a politiky.

VÚEPP sa od roku 2014 integroval do Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra (NPPC). Novovzniknuté NPPC pozostáva z 9 vedeckých výskumných pracovísk. Jedným z cieľov vzniku NPPC je poskytovať odbornej i laickej verejnosti komplexnejšie objektívne informácie, rady a služby a prepojenie výskumných tímov v oblasti poľnohospodárskych a potravinárskych vied a súvisiacich vedných oblastí.

Z dlhodobej činnosti ústavu vyplýva, že poľnohospodársky ekonomický výskum si dokázal udržať svoje miesto aj v tých najzložitejších obdobiach spoločenského a politického vývoja. Na Slovensku je ústav dominantným výskumným pracoviskom zameraným na problematiku odvetvovej ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva, ekonomiku a manažment podnikateľských subjektov a otázky hospodárskej a sociálnej politiky agropotravinárskeho komplexu.

100_monografia_vuepp.jpgNeprerušené, kontinuálne výročie určitej inštitúcie je príležitosťou pre potvrdzovanie legitimity a pokračujúcej platnosti jej spoločenského významu. Ústav za dobu svojej existencie prešiel cez štyri politické systémy a deväťkrát zmenil svoju organizačno-právnu formu. Táto neprerušená 100-ročná tradícia by mala zostať jedným z významných pilierov jej legitimity aj v budúcnosti. Z dlhodobej činnosti ústavu vyplýva, že poľnohospodársky ekonomický výskum si dokázal udržať svoje miesto aj v tých najzložitejších obdobiach spoločenského a politického vývoja. Ústav ako výrazný predstaviteľ ekonomického výskumu vždy reflektoval na aktuálne problémy, reagoval na priamu spoločenskú objednávku, ponúkal i návody na riešenia týchto aktuálnych problémov a napomáhal tak k rozvoju slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva. Na Slovensku je ústav dominantným výskumným pracoviskom zameraným na problematiku odvetvovej ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva, ekonomiku a manažment podnikateľských subjektov a otázky hospodárskej a sociálnej politiky agropotravinárskeho komplexu.

Jubileum dáva príležitosť pripomenúť si retrospektívu bohatej a dlhej histórie, ktorou ústav prešiel, veď z časového hľadiska sa zaraďuje medzi najstaršie inštitúcie vedecko-výskumného zamerania na Slovensku. Storočnica je obdobie, ktoré presahuje životy niekoľkých generácií. Preto je potrebné si pripomenúť začiatky, ktoré sa už ťažko hľadajú v dobových dokumentoch a materiáloch. Kultúrne dedičstvo je potrebné si vážiť, uchovávať ho a udržovať pre budúce generácie.

Uvedené výročie si pripomíname historickou monografiou a vedeckým seminárom (pozri www.vuepp.sk), ktorého ambíciou je predstaviť odbornej verejnosti to, na čom ústav v súčasnosti pracuje.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama