Reklama
Reklama

Pitná voda pre Žitný ostrov

O Žitnom ostrove sa už žiaci učia ako o stredoeurópskej zásobárni pitnej vody. Je to územie, na ktorom sa nachádzajú vzácne lužné lesy a rašeliniská. Dalo by sa čakať, že najväčšiemu riečnemu ostrovu v Európe budú kompetentní venovať dostatok pozornosti. Žiaľ, realita je iná.
Počet zobrazení: 806
17-010-11-ilustracna foto-img198 imageshack us-m.jpg

O Žitnom ostrove sa už žiaci učia ako o stredoeurópskej zásobárni pitnej vody. Je to územie, na ktorom sa nachádzajú vzácne lužné lesy a rašeliniská. Dalo by sa čakať, že najväčšiemu riečnemu ostrovu v Európe budú kompetentní venovať dostatok pozornosti. Žiaľ, realita je iná. Hovorí sa, že obuvníkove deti chodia bosé. A občania Žitného ostrova majú desaťročia problémy s pitnou vodou. Realitou širšieho okolia Šamorína bola dlhé roky nefunkčná či neexistujúca kanalizácia a permanentné znečisťovanie podzemných vôd a riek. Pre viac ako 20 dedín sa však nádej na dôstojné životné prostredie stáva realitou. Projekt Povodia Váhu a Dunaja, ktorý je vo finálnej fáze, zabezpečil pre región tri čistiarne odpadových vôd. Mali by eliminovať znečistenie riek či podzemných vôd v tejto oblasti. Zlepšiť sa má aj zásobovanie pitnou vodou vo viacerých mestských častiach Šamorína. Cena za kvalitnejší život a čistejšie životné prostredie však nie je malá, ale v porovnaní s komerčnými investíciami do nákupných centier či luxusných hotelov je zlomková. Ide o 24 miliónov eur. Až 65 percent nákladov hradí Európska únia, 28 percent štát a sedem percent Západoslovenská vodárenská spoločnosť. Projekt by mal prispieť aj k socio-ekonomickému rozvoju tohto juhoslovenského kúska zeme, ktorý v súčasnosti výrazne obmedzujú práve nedostatočné inžinierske siete, najmä kanalizácia a čistiarne odpadových vôd. Kompletné ukončenie prác vodári plánujú na koniec apríla, no viaceré čističky, vodovody a kanalizačné systémy už slúžia svojmu účelu. Projekt Povodia Váhu a Dunaja pomôže nielen Žitnoostrovčanom, ale aj desaťtisícom obyvateľov z oblasti Galanty. Viac ako 45-tisíc občanov pozitívne zasiahne rozšírenie a modernizácia tamojšej čistiarne odpadových vôd. Zachytávať by mala výrazne viac škodlivého dusíka či fosforu. Pred niekoľkými týždňami uviedli novú čističku do skúšobnej prevádzky. V časoch, keď sa ešte väčšina ľudí oháňa doznievajúcou krízou, ide o dvojitý úspech. Vďaka takmer 30 miliónom eur, z ktorých financovala EÚ tak isto 65 percent, sa už Galanťania už vlani v decembri dočkali obnovenia zemného vodojemu a nových vodovodných sietí. Nová kanalizácia pribudne nielen v okresnom meste, ale aj vo viacerých okolitých obciach. Galantský environmentálny projekt sa má kompletne dokončiť k 30. júnu tohto roka. Treba veriť, že nebude posledný. Slovensko sa musí naučiť vyťažiť z členstva v európskom spoločenstve čo najviac. Príklad Galanty i Šamorína potvrdzuje, že sa to dá. Autor je environmentalista

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama