Reklama
Reklama

Absurdné bankové poplatky

Slováci zaplatia za vedenie a správu účtov ročne v priemere viac ako 70 eur. To všetko pekne zabalené v darčekovom papieri pod názvom „služby“. Úroky za to, že si občania uložia peniaze banke, sa však blížia k nule.
Počet zobrazení: 1320
17-010-11-ilustracna foto-SITA Rastislav Ovsonka-m.jpg

Slováci zaplatia za vedenie a správu účtov ročne v priemere viac ako 70 eur. To všetko pekne zabalené v darčekovom papieri pod názvom „služby“. Úroky za to, že si občania uložia peniaze banke, sa však blížia k nule. Banky teda paradoxne zarábajú na tom, že im niekto požičia peniaze. Podobnú logiku podnikania si vie predstaviť máloktorý podnikateľ. Znamenalo by to, že ak si rodina objedná napríklad montáž novej kuchyne, môže stolárovi vyúčtovať poplatok za otvorenie bytu, stavebný dozor, vypratanie priestoru, pozametanie a dokonca aj poplatok za zaplatenie faktúry. Samozrejme, všetky tieto poplatky by boli vyššie ako zisk, ktorý vytvorí montážnik. Absurdné? Bankový sektor na Slovensku podniká presne takto. Takmer každá operácia Podľa internetového portálu www.bankovnipoplatky.com sa vlani v ankete o najabsurdnejší bankový poplatok umiestnil na prvom mieste poplatok za vklad na vlastný účet, za ním nasledoval poplatok za vklad pri priehradke a tretiu priečku uzatváral poplatok za pripísanie úroku. Podobný úspech v ankete zaznamenal aj poplatok za vloženie variabilného symbolu či za predčasne splatený úver. V dobe internetu a explózie informačných technológií, keď väčšinu transakcií vykonáva automatizovaný informačný systém banky, sú u nás spoplatnené aj všetky pohyby na účte. Napríklad v Tatra banke zaplatí klient za spracovanie platobného príkazu 10 centov za každý jeden príkaz. To však len vtedy, ak transakciu realizuje cez internet alebo mobil banking. Pri osobnej návšteve v pobočke stojí takáto operácia až 83 centov. Oveľa horšie sú na tom poplatky za vklad alebo výber. Vklad na účet fyzickej osoby stojí v Tatra banke 40 centov, na účet právnickej osoby dokonca 1,33 eura (40 korún)! V Slovenskej sporiteľni je tento poplatok nižší, banka si účtuje 13 centov. Ak chce majiteľ účtu ušetriť, môže použiť bankomat. Tam zaplatí „len“ 10 centov. To všetko však za podmienky, že ide o bankomat inštitúcie, v ktorej má klient účet. Inak sa táto suma znásobuje na 1,23 eura. Miliardy do vreciek bankárom Portál bankovnipoplatky.com priniesol analýzu, ako by vybrané české banky hospodárili bez vyberania poplatkov za transakcie. V našom spravodajstve sa však takéto výpočty neobjavujú. Jednoznačne totiž ukazujú, že všetky analyzované banky by dokázali úplne pohodlne vytvoriť zisk aj za takýchto okolností. V prípade Českej sporiteľne by zisk klesol o 75 percent, v Komerčnej banke o 57 percent, ČSOB by mala bez poplatkov o takmer 33 percent nižší zisk a Unicredit Bank ČR by poplatky pripravili banku o 85 percent zisku. Tieto čísla síce vyzerajú na prvý pohľad hrozivo, treba si však uvedomiť, že v absolútnych čísla len tieto štyri banky vybrali v roku 2009 na poplatkoch a rôznych províziách 28,5 miliardy českých korún, čo je viac ako 1,1 miliardy eura. Táto suma by teoreticky mohla ostať v peňaženkách občanov bez toho, aby ohrozila chod bánk. Inak to nie je ani na Slovensku. Banky síce vlani zaznamenali takmer 50-percentný pokles ziskovosti, pod to sa však globálna hospodárska kríza podpisuje iba čiastočne. Podľa Analýzy slovenského finančného sektora, ktorú vydáva Národná banka Slovenska, tvorili čisté neúrokové príjmy ku koncu júna 2009 celkovo 23 percent hrubého príjmu. Tieto príjmy sa tvoria najmä výnosmi z poplatkov a provízií a ziskom z devízových operácií. Kým výnosy z poplatkov a provízií poklesli iba o 11 percent, markantnejší je rozdiel v prípade devízových operácií, ktoré sa v medziročnom porovnaní znížili o vyše 86 percent. Spôsobilo to najmä zavedenie eura. Ak by zisk z devízových operácií ostal na vlaňajšej úrovni, zisk sektora by sa znížil zo 48 na 21 percent. A to už sú úplne iné čísla. Občan sa bez účtu nezaobíde Ak však hovoríme o dramatickom poklese zisku bánk, netreba zabúdať, že napriek hospodárskej kríze tvoria nezanedbateľný kladný hospodársky výsledok. Slovenská sporiteľňa zaznamenala v roku 2009 čistý zisk 30 miliónov eur, VÚB 141,7 a Tatra banka vyše 94 miliónov eur. „Napriek zníženiu nákladov sme zaznamenali zhoršenie pomeru nákladov a výnosov z 53,14 na 55,4 percenta. V čase výpadku výnosov v dôsledku zavedenia eura a finančnej krízy to však považujeme za dobrý výsledok,“ komentoval generálny riaditeľ a predseda Predstavenstva Tatra banky Igor Vida. Máloktorý podnikateľský sektor sa môže pochváliť takýmto kladným hospodárskym výsledkom a dokonca 50-percentným podielom nákladov a výnosov. Či už ide o bežného občana alebo firmu, bez bankového účtu sa prakticky nedá existovať. A to si všetky finančné inštitúcie veľmi dobre uvedomujú. A patrične na tom zarábajú.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama