Jazyk ako predvolebný rukojemník
Anna Belousovová to chce popohnať vyššie, na medzinárodný súdny dvor. Možno aj na ten celosvetový v Haagu. Kauza? V Budapešti zriadili fond na odškodňovanie zahraničných súkmeňovcov, ktorí dostanú pokutu za porušenie jazykového zákona. Maďarská vláda na to z vlastných rezerv vyčlenila takmer 200-tisíc eur. A to sa všemožne usiluje v rámci hroziaceho štátneho bankrotu šetriť na každom kroku, veď poškrtala aj dotácie na financovanie aktivít národnostných menšín v Maďarsku. Prvý prišiel s týmto nápadom v rámci predčasnej volebnej kampane vlani na jeseň pravicový Fidesz. Vládni socialisti si spočítali preferenčné hlasy, Orbánov návrh v decembri prevzali aj s chlpmi a od 1. februára špeciálny fond s prispením ,,apolitického“ Okrúhleho stola Maďarov na Slovensku rozbehol svoju činnosť. Paradoxne, najväčšiu radosť z toho má SNS: ,,My sme pred tým varovali...“ Budapešťou preklínaná novela jazykového zákona sa pritom vôbec netýka jednotlivcov, ale iba inštitúcií. Netýka sa ani jazyka národnostnej menšiny, ale slovenčiny – kde a ako sa má na verejnosti popri maďarčine používať. Naozaj ide o diskrimináciu – ale o pozitívnu, a to príslušníkov väčšinového národa v národnostne zmiešaných oblastiach. Zástupcov menšín v rozličných úradoch, samosprávach či pri spoločenských podujatiach neobmedzuje, iba pridáva prácu. Aby Slovák na území Slovenskej republiky vďaka prekladu napríklad vedel, pred akým pomníkom stojí, alebo o čom vysielajú v miestnom rozhlase. Ťažko si predstaviť, ako sa bude z fondu preplácať lenivosť, či neochota dodržiavať literu zákona. Ak by sa vďaka nemu darilo podnecovať priame provokácie, potešili by sa tomu zase predovšetkým nacionalisti. U nás aj u našich južných susedov. Pred voľbami i po nich.
