Modla všetkých lobistov: zníženaie odvodov

Hlavnou ekonomickou modlou lobistických organizácií zamestnávateľov všetkého druhu na Slovensku je zníženie odvodov. Teraz s takouto požiadavkou prišli znova. Podľa nich by to automaticky zvýšilo konkurencieschopnosť našej ekonomiky. Pritom už tretie storočie platí, že ekonomika konkuruje iným vtedy, keď dosahuje vyššiu produktivitu práce.
Počet zobrazení: 2224
5-010-11-ilustracna foto-Totte-m.jpg

Hlavnou ekonomickou modlou lobistických organizácií zamestnávateľov všetkého druhu na Slovensku je zníženie odvodov. Teraz s takouto požiadavkou prišli znova. Podľa nich by to automaticky zvýšilo konkurencieschopnosť našej ekonomiky. Pritom už tretie storočie platí, že ekonomika konkuruje iným vtedy, keď dosahuje vyššiu produktivitu práce. Ako je to naozaj? Za všetko hovoria prepočty Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied o daňovom kline. Ide – v percentách – o pomer rozdielu medzi celkovými nákladmi zamestnancov a ich čistými zárobkami k celkovým nákladom na zamestnancov. V roku 2007 predstavovala priemerná veľkosť daňového klinu v Európskej únii 40,5 percenta. Na Slovensku to bolo len 35,6 percenta. Naozaj teda máme vysoké dane a odvody? Nižší daňový klin dosahovalo len sedem štátov: Cyprus, Írsko, Malta, Anglicko, Luxembursko, Bulharsko a Portugalsko. V ostatných devätnástich krajinách EÚ bol vyšší. Na dôvažok treba dodať, že nižší daňový klin sa kompenzuje výberom dane z kapitálu a vyššou kvótou dane z pridanej hodnoty. Peniaze do vzdelania a vedy Podľa matematických modelov Viedenskej univerzity, ktoré sa použili v analýzach určených Ekonomickému ústavu SAV, výška daní a odvodov je najmenej vplyvným faktorom, ktorý podmieňuje ekonomický rast. Najväčší vplyv na prosperitu majú investície do vzdelávania, vedy a výskumu. Viedenská univerzita konštatuje, že rast verejných výdavkov na vedu a výskum pomáha ich zvýšeniu v súkromnom sektore a vedie k zvýšeniu produktivity, čím sa zväčšuje celkový ekonomický výstup, teda hrubý domáci produkt. Ďalším významným faktorom je efektívnosť finančných prostriedkov, ktoré sa investujú do zdravotnej starostlivosti. Čím zdravšie obyvateľstvo, tým je schopnejšie kvalitne pracovať. Absolventka doktorandského štúdia na Národohospodárskej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave Gabriela Dovaľová vo svojej práci Verejný sektor a ekonomický rast, píše, že „existuje vzťah medzi efektívnosťou výdavkov a ekonomickým rastom“. Ekonomický rast sa podľa nej však nemôže dosahovať iba prostredníctvom fyzického kapitálu a technologických zmien. A čo zamestnanosť? Viera v „mantru“ odvodov sa zakladá na mýte, že zníženie odvodov automaticky prináša zvýšenie zamestnanosti. Z krátkodobého hľadiska možno áno. Znížením odvodov sa znižujú príjmy verejného sektora, ktorý financuje prevažnú časť vzdelávania, vedy a výskumu. Menej peňazí a menej vzdelania, znamená hlúpejšie obyvateľstvo. Bez mozgov sa nedajú vymýšľať inovácie, ktoré sú zárukou dlhodobého ekonomického rastu. Pre slovenskú ekonomiku sú teda kľúčové inovácie. Súčasné teórie inovácií majú korene v prístupe a definícii inovácií, ktorú na trh vedeckých poznatkov uviedol rakúsko-americký ekonóm a sociológ Joseph Schumpeter. Podľa neho je inovácia predovšetkým kreatívna deštrukcia. Tento pojem, ktorý zaviedol v monografii Kapitalizmus, socializmus a demokracia, používal na označenie procesu industriálnej mutácie, ktorá nepretržite konštruuje ekonomickú štruktúru zvnútra. Pritom rozrušuje starú štruktúru a vytvára novú. Nastupuje tvorivá deštrukcia Clayton M. Christensen v monografii Dilema novátora z roku 2001 tvrdí, že ak sa ignorujú „prelomové“ technológie, podniky strácajú možnosť dlhodobého rastu a prekvitania. Na príklade firiem Johnson & Johnson a General Electric autori monografie Kreatívna deštrukcia (2001) Richard Foster a Sarah Kaplan demonštrujú, že úspešná firma sa môže namiesto postupného vývoja transformovať. Základ tejto knihy tvorí výskum, ktorý sa robil na objednávku McKinsey&Company. Výskumníci oslovili vyše tisíc korporácií z 15 odvetví priemyslu. Podľa názoru autorov, na to, aby si zachovali svoje prvenstvo a boli konkurencieschopné dlhé časové obdobie, potrebujú moderné firmy zvládnuť stratégiu diskrétnej evolúcie a procesy kreatívnej deštrukcie. Počas mnohých empirických výskumov Eric Bartelsman, John Haltiwangera a Stefan Scarpetta dokázali, že kreatívna deštrukcia je veľmi dôležitá na zlepšenie rastu produktivity práce. Iní autori, ktorí ju skúmajú, tiež tvrdia, že tento proces priamo ovplyvňuje produktivitu firmy. Tranzitívne, transformujúce sa alebo meniace sa ekonomické systémy demonštrujú proces kreatívnej deštrukcie najjasnejšie. Autor je ekonomický poradca

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984