Klíma nenáročnosti

Na vysokých školách ako aj vo vede na Slovensku je veľmi rozšírená klíma nenáročnosti. To má, samozrejme, dôsledky na kvalitu výsledkov práce vysokých škôl a vedeckých ustanovizní. Z dlhodobých skúseností a z praxe vysokých škôl a vedeckých ustanovizní poznám viacero prístupov a postupov s vysokou benevolenciou k úrovni a aj prípadným nedostatkom vo výstupoch. Najhoršie na tom je, že túto atmosféru jednotlivé katedry a ústavy „pestujú“ a umožňujú, a to najmä v systéme obhajob a oponentúr bakalárskych, diplomových, rigoróznych, dizertačných i doktorandských prác a výskumných úloh. Priam je predurčené, že majú pri obhajobe prejsť takmer za každú cenu. Samoobslužný rang Osobne som zažil, že pri náročnosti na spracúvanie a podávanie oponentských posudkov, napríklad na diplomové práce a v štátnicových komisiách ma prestali poverovať oponentúrami a prácou v komisiách. V jednom prípade odo mňa dokonca chceli, aby som zmenil odporúčanie hodnotenia diplomovej práce zo stupňa tri na stupeň dva alebo jeden, hoci to nemalo nijaký význam ani pre katedru, ani pre absolventa. Pri inej práci „bolo žiaduce“ vyškrtnúť z posudku kritickú poznámku, aby bol celý len chválou a pozitívnym ohodnotením. Nešlo o závažnú pripomienku a tlaku som, žiaľ, podľahol. Samozrejme, už nikdy ma nepožiadali o vypracovanie posudku na iné práce. Závažným systémovým nedostatkom je, že posudzovanie absolventských vysokoškolských prác a výskumných prác je čisto v „samoobslužnom“ rangu. Vo výskume napríklad oponentov prác zvyčajne navrhujú riešitelia alebo ich nadriadení. Aj v ústavoch sa „tvoria“ komisie na obhajoby prác. Väčšinou len z pracovníkov daného ústavu. Je to podstatný negatívny ústup od praxe spred dvadsiatich rokov. Vtedy boli v komisiách pracovníci z iných ústavov, vysokých škôl, bývalí výskumníci v dôchodku a aspoň jeden člen z oblasti zadávateľa úlohy, navyše na Slovensku aspoň jeden z Českej republiky. Takáto prax by mala pokračovať. Nech to určí žreb! Okrem toho by sa podľa dávno vysloveného názoru pre každé „odvetvie“ výskumu mala na oponentúry vytvoriť celoslovenská odborná oponentská základňa a na jednotlivé výskumné úlohy by sa z jej radov žrebovali oponenti ako aj členovia oponentských komisií. Ich práca by mala byť honorovaná. Z príslušnej komisie by sa mali vyberať aj oponenti a členovia komisií na obhajoby dizertačných prác a výskumných prác na vysokých školách. Obdobný systém by sa mal uplatňovať aj pri obhajobách bakalárskych, diplomových a rigoróznych prác. Potom by sa asi nemohlo stať (ako v ČR), že poslanec parlamentu predloží na obhajobu tú istú prácu aj ako bakalársku aj ako rigoróznu, a to dokonca pod vedením toho istého vysokoškolského učiteľa. Zažil som neuveriteľnú situáciu, keď sa študent so mnou radil, koho má na katedre navrhnúť za oponenta svojej diplomovej práce! Zažil som aj opačný prípad, a to v podobe nadplánovej „náročnosti“. Adeptovi s inak splnenými podmienkami (titul PhD. a prednášková činnosť na vysokej škole) o docentúru sa po roku 1989 napíše podmienka mať takzvaný veľký doktorát. A to len preto, že adept pracoval aj vo Verejnosti proti násiliu. Logiku to malo, pretože dekan bol pred rokom 1990 členom KSS. Autor je čestný predseda Futurologickej spoločnosti na Slovensku