Miloš Ruppeldt, zakladateľ hudobnej školy pre Slovensko
Tento rok si Slovensko pripomenulo 90. výročie vzniku viacerých kultúrnych a vzdelávacích inštitúcií. Sú medzi nimi Slovenské národné divadlo či Univerzita Komenského, a hoci Slovenská filharmónia oslavovala „len“ šesťdesiate výročie, jej základy sa vytvárali takisto bezprostredne po vzniku republiky. A hudobný svet si pripomenul ešte jednu kľúčovú udalosť – deväťdesiat rokov od založenia Hudobnej školy pre Slovensko, o čo sa zaslúžil človek, ktorého meno dnes škola nesie: Profesor Miloš Ruppeldt.
Základná umelecká škola Miloša Ruppeldta sa všeobecne označuje za našu najstaršiu hudobnú vzdelávaciu inštitúciu. Treba však povedať, že nevznikala na zelenej lúke, pretože Bratislava bola oddávna preslávená hudobnými tradíciami a celkom oprávnene sa mohla pýšiť titulom hlavného mesta stredoeurópskej hudby. Keď sa hneď po vojne Miloš Ruppeldt rozhodol založiť v nej novú hudobnú školu, ktorej vyučovacím jazykom by bola slovenčina, v meste existovali Mestská hudobná škola, Kráľovské maďarské katolícke gymnázium a mnohé hudobné spolky, spomedzi ktorých vynikol vychýrený Cirkevný hudobný spolok (Kirchenmusikverein) pri Dóme sv. Martina. Tie inštitúcie síce nemali prívlastok „slovenské“, študovali však na nich aj mnohé slovenské osobnosti a navyše mali vysoko medzinárodný charakter, preto by sme ich mali takisto považovať (aj) za naše. V časoch prvej republiky prichádzal v Bratislave Ruppeldt do kontaktu s A. Albrechtom, B. Bartókom, F. Schmidtom, E. Dohnányim, O. Nedbalom či J. L. Bellom, o ktorého návrat na Slovensko zo sedmohradskej Sibine (dnes Sibiu)sa výraznou mierou zasadil. Bratislavské „helenistické“ prostredie bolo pre vznik prvej slovenskej hudobnej školy ako stvorené.
Miloš Ruppeldt (1881 – 1943) pochádzal z Liptovského Mikuláša, kde jeho otec Karol založil spevokol Tatran a vydával Slovenské spevy. Matka Klementína sa venovala publicistike, národopisu i osvete v otázkach kultúry a práv žien. Štúdium hudby bolo po skončení gymnázia pre nedostatok finančných prostriedkov zložité, preto spočiatku pôsobil ako učiteľ a po otcovi prevzal vedenie spevokolu Tatran. Neskôr odišiel študovať do Lipska klavírnu hru, hudobnú kompozíciu, dirigovanie a filozofiu, ale tamojšie štúdium dokončil až o niekoľko rokov po návrate z Argentíny, kam odišiel pre politický konflikt. V Argentíne zorganizoval nemecký mužský spevokol a organizoval aj hudobný život v slovenskej komunite. Na Hudobnom inštitúte Giuseppe Verdiho v Buenos Aires získal titul profesora klavírnej hry. Pred začiatkom prvej svetovej vojny vyučoval hudbu v poľskej Lodži a počas vojny bojoval a bol zatknutý na ruskom fronte. Vo väzení vznikla aj myšlienka na založenie slovenského konzervatória.
Po návrate do Bratislavy vytvoril spolu s Mikulášom Schneiderom-Trnavským a Dr. Aloisom Kolískom Prípravný výbor a nová škola bola slávnostne otvorená 6. novembra 1919, Miloš Ruppeldt sa stal jej riaditeľom. Prvé slovenské hudobné učilište sa nachádzalo v dome Benyovszkých na vtedajšom Batthyányiho (dnes Vajanského) nábreží, ktorý spolu s mnohými inými významnými objektmi padol za obeť likvidácii Podhradia a nábrežia v 60-tych a 70-rokoch. Neskôr sa škola presťahovala na Františkánske námestie a po reštitúcii objektu jezuitmi sa presunula do Trebitschovho domu (Bulharská škola) na Panenskej ulici.
Založenie školy, pravdaže, nebolo ani trochu jednoduché. Chýbali peniaze, priestory, hudobné nástroje, dostatočne veľký a profesionálny učiteľský zbor a samozrejme, aj politická vôľa, pretože nie každý vnímal profesionalizáciu slovenskej kultúry ako prioritu. To, že sa zámer nakoniec uskutočnil, bolo do veľkej miery, podobne ako dnes, zásluhou nadšencov a tolerantnosti umeleckého života Bratislavy. Správca nemecko – maďarskej hudobnej školy a dirigent Kirchenmusikvereinu Eugen Kossow ponúkol fúziu škôl tak, aby správa, duch a väčšina profesorov ostali slovenskej škole. Bolo by to bývalo ušetrilo mnohé výdavky spojené s hudobnými nástrojmi, spojenie škôl sa však napokon neuskutočnilo. Fungovanie školy bolo v prvých rokoch závislé aj od darov dobrovoľníkov, medzi ktorými boli jednotlivci rôznych národností či vierovyznaní, banky a Mesto Bratislava. Hoci škola vznikla pre rozvoj hudobného vzdelania predovšetkým medzi Slovákmi, medzinárodný aj nadkonfesionálny charakter ostával zachovaný: v roku 1920 študovalo na Hudobnej škole pre Slovensko 61 Slovákov, 100 Čechov, 39 Nemcov, 20 Maďarov a 28 Židov.
Hudobná škola bola pravdepodobne najväčším, ale nie jediným Ruppeldtovým dielom. Už v roku 1919 zorganizoval a dirigoval prvé predstavenie Smetanovej Predanej nevesty a z hráčov ochotníckeho orchestra zostavil teleso, ktoré nazval Slovenskou filharmóniou. Neskôr sa stal dirigentom Speváckeho združenia slovenských učiteľov a bol aj zakladateľom odbočky Československého rozhlasu v Bratislave, ktorej bol riaditeľom od začatia vysielania v auguste 1926 až do odvolania Jozefom Tisom v auguste 1939. Až do svojej smrti v novembri 1943 sa venoval hudbe a prekladaniu z viacerých jazykov: nemeckého, ruského, poľského, maďarského a stal sa vôbec prvým prekladateľom z jazyka španielskeho. Pochovaný je na bratislavskom evanjelickom cintoríne pri Kozej bráne.
