REKLAMOŽRÚTI

Väčšinou ma reklama vyrušuje, otravuje a prerušuje moje obľúbené filmy. Ak sa objaví, okamžite prepínam na iný kanál alebo protestne vstávam od televízora. Napriek tomu som sa jeden piatkový večer pristihol, ako si platím za to, že budem môcť neuveriteľných päť a pol hodiny pozerať reklamu. Svet sa zbláznil?
Počet zobrazení: 967
4109_35_2_NocReklamozrutov-m.jpg

Väčšinou ma reklama vyrušuje, otravuje a prerušuje moje obľúbené filmy. Ak sa objaví, okamžite prepínam na iný kanál alebo protestne vstávam od televízora. Napriek tomu som sa jeden piatkový večer pristihol, ako si platím za to, že budem môcť neuveriteľných päť a pol hodiny pozerať reklamu. Svet sa zbláznil?

Ak ste mali 23. októbra namierené do bratislavského Auparku pozrieť si Coco Chanel, District 9 alebo Jánošíka, mali ste jednoducho smolu. Filmové novinky sa tento deň nepremietali. Ak ste však napriek tomu zostali, mohli ste si pozrieť najväčší festival reklamy na svete – Noc reklamožrútov.

Unikátne kúsky z odpadkových košov

Niekoľkohodinový maratón premietania reklamných spotov a krátkych filmov sa každoročne koná v 47 krajinách sveta. Otcom myšlienky je Francúz Jean Marie Boursicot, ktorému koncom sedemdesiatych rokov minulého storočia nedalo spávať, že distribútori vyhadzovali alebo skartovali kotúče s reklamami hneď po odvysielaní. Mladý Jean Marie sa usilovne prehrabával v odpadkoch a hľadal všetko použiteľné. Jeho zberateľská vášeň prerástla do unikátnej a najväčšej zbierky na svete a zhmotnila sa v podobe fenomenálneho filmového festivalu.

Filmotéka Jean Marie Boursicota obsahuje už takmer 950-tisíc kúskov a každoročne sa rozrastá o 10 až 25-tisíc nových. Osobne, bez zásahu agentúr alebo klientov, z nich vždy vyberá 500 diel, ktoré sa v rámci festivalu rok čo rok premietajú vo vyše 170 mestách. Len dvadsať z tohto počtu tvoria spoty, ktoré diváci mohli vidieť v televízii, zvyšok sú úplne unikátne filmy.

Okrem historických klipov z archívu J. M. Boursicota a spotov Amerického sna v rokoch 1950-1982 ste si tento rok mohli vychutnať aj reklamné filmy s najznámejšími hereckými hviezdami z obdobia, kedy svoj sen o kariére ešte len snívali. V záberoch ste tak mohli vidieť mladého Paula Newmana, Brada Pitta, Antonia Banderasa, ale aj Umu Thurman, Leonarda DiCapria, či Dr. Housea, teda Hugha Laurieho. Noc Reklamožrútov 2009 priniesla aj reklamné spoty s muzikálovými hviezdami, krátke filmy od svetoznámych režisérov Martina Scorseseho, či Johna Frankenheimera a tie najlepšie reklamy na autá v sekcii Satcar Festival.

Antibushovská reklama

Osobitný priestor mali medzi premietanými spotmi tie, ktoré ponúkali priestor na zamyslenie. Tvorcovia dokázali, že reklama môže nielen pobaviť, ale aj bojovať proti vojne, gamblerstvu či znečisťovaniu životného prostredia. „Zastavme globálne otepľovanie, kým je čas,“ vyzývali nás zvieratá, ktoré bezmocne skákali zo skaly či pod vlak. Noc reklamožrútov dala priestor aj kritickej paródii. Keď v roku 1999 firma Budweiser odvysielala reklamu s názvom What‘s up? zobrazujúcu partiu mladých ľudí, ktorí sa zabávajú a popíjajú pivo, netušili, že osem rokov na to obletí svet paródia s názvom Whassup. Snímka zreteľne kritizuje Bushovu administratívu zábermi tých istých ľudí, ktorí sú už však v úplne inej životnej situácii – jeden z nich telefonuje z frontu v Iraku, druhý s korzetom na krku ledva vládze zdvihnúť telefónne slúchadlo, tretí na monitore počítača sleduje pokles indexov na burze a siaha po lane. V záberoch sa nenápadne mihne minuloročný úspešný kandidát na šéfa Bieleho domu. Počas tohtoročnej Noci reklamožrútov ste si mohli oba reklamné spoty pozrieť tesne za sebou.

Reklama je stará ako samotná kultúra ľudstva. Síce v inej forme ako ju poznáme teraz, ale bola súčasťou už starovekého obchodu a trhu. Odtiaľ pochádza aj slovo reklama – z latinského re-clamo - kričať, vyvolávať. V porovnaní s dielkami, ktoré sa dali zhliadnuť na filmovom plátne, súčasná reklama akoby degradovala. Namiesto nápaditosti sa presadzuje vtieravosťou, masovosťou a „nevypnuteľnosťou“. A to je na škodu veci. Kde sú myšlienky, kreativita a fantázia? Keby sa bezduché spoty premenili na umelecké diela, aké sme mohli vidieť na noci reklamožrútov, možno by sme potom nemuseli vstávať od televízorov, prepínať a tvoriť na facebooku skupiny „ak ešte raz uvidím reklamu Ahoj Kikuš... tak vyhodím televízor von oknom“.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984