Školstvo, zdravotníctvo, doprava v rukách krajov
Vytvorenie samosprávnych krajov dalo našej politike, hospodárstvu, ale aj demokracii ďalší rozmer. Nielen, že sme „bohatší“ o ďalšie voľby, ale tým, že sa štát vzdal významnej časti svojich právomocí, sa zároveň prehĺbila samosprávnosť spoločnosti.
Vznik samosprávnych krajov si vyžiadal zmenu mnohých zákonov a prijatie nových právnych noriem. Presun kompetencií sa udial podľa presne vymedzeného harmonogramu. V rámci neho priebežne dochádzalo ku kompetenčnému posilňovaniu regionálnej samosprávy. Hovoriť o regionálnej samosprávne neznamená uvažovať o niečom novom, ale skôr o stabilnom systéme, ktorý aj napriek obrovskej zodpovednosti pôsobí akoby v ilegalite. Súvisí to najmä s nízkym záujmom občanov o volebnú, ale aj povolebnú účasť na správe vecí verejných na úrovni regiónov.
Samospráva aj „zaskakuje“ za štát
Jedným zo základných právnych predpisov regionálnych samospráv je zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov. Hovorí o postavení kraja a jeho pôsobnosti, jeho vzťahu k štátnym orgánom, obciam a iným právnickým osobám. Zakotvuje normotvorbou samosprávneho kraja, základné ustanovenia o financovaní, majetku, o poslancoch, zastupiteľstve, predsedovi a niektorých ďalších orgánoch druhej úrovne samosprávy. Zákon č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky - tzv. malý kompetenčný zákon - je založený na prechode kompetencií zo štátnej správy na úrovne samosprávy. Prechod kompetencií si vyžiadal definovanie kompetencií na originálne a prenesené.
Originálne kompetencie sú tie, pri výkone ktorých je samospráva viazaná ústavou a zákonmi. Výkon takejto kompetencie podlieha rozhodovacej právomoci a je regulovaný všeobecne záväznými nariadeniami, ktoré príjma konkrétna samospráva. Prenesený výkon kompetencií spočíva na výkone právomocí, ktoré samospráva vykonáva mechanicky. Kompetencie síce ostávajú v rukách štátu, no ich výkon je efektívnejší prostredníctvom samosprávy. V tomto prípade je samospráva viazaná nielen ústavou a zákonmi, ale napríklad aj smernicami či nariadeniami.
Povinné len dve komisie
Mimoriadne dôležitým je zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov a zákon č.447/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/1991 Zb. majetku obcí. Zákon o majetku VÚC obsahuje v porovnaní s novelou zákona o majetku obcí identické ustanovenia. Líši sa však tým, že sa cielene zameriava len na podmienky samosprávnych krajov. Obidva zákony obsahujú ustanovenia o prevode majetku Slovenskej republiky na obecné a krajské samosprávy, ktorý budú tieto pri výkone svojich pôsobností používať. Do pôsobnosti samospráv týmto zákonom neprechádza len majetok, ale do výšky majetku aj súvisiace záväzky (dlhy).
Na čele samosprávneho kraja stojí jeho predseda. Predsedu spolu s poslancami krajského parlamentu volia na 4-ročné funkčné obdobie občania jednotlivých krajov v priamych voľbách. Tie sa uplatňujú na základe väčšinového volebného systému. Administratívne a organizačné veci zastupiteľstva, predsedu a ďalších orgánov zabezpečuje úrad samosprávneho kraja. Kontrolór samosprávneho kraja plní úlohy v oblasti kontroly. Volí ho zastupiteľstvo na 6-ročné funkčné obdobie. Zastupiteľstvo je povinné mať zriadené dve komisie: mandátovú a finančnú komisiu. Ostatné komisie si zriaďuje podľa potreby. Zo zákona je povinné sa schádzať minimálne raz za dva mesiace.
Samosprávne kraje regulujú spoločenský, ekonomický, kultúrny život i vzdelávanie na svojom území. Aj pohľad na najvýznamnejšie rozhodovacie právomoci zdôrazňuje potrebu občianskej participácie (nielen vo forme volebnej účasti), ktorou sa môže obrovská moc presunúť do rúk najzodpovednejších politikov.
Regionálny rozvoj, územné plánovanie a životné prostredie
Zabezpečuje a koordinuje vypracovanie programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja kraja. Samosprávny kraj v tejto oblasti spolupracuje pri príprave a pripomienkovaní operačných programov a ďalších strategických dokumentov. Pre žiadateľov pripravuje a spracováva informácie o možnostiach financovania projektov. Na tvorbe programov hospodárskeho a sociálneho rozvoja spolupracuje s obcami a mikroregiónmi.
Zdravotníctvo a sociálne veci
V tejto oblasti preberá do úschovy, zabezpečuje odovzdanie a vykonáva dozor nad poskytovaním zdravotnej dokumentácie inému poskytovateľovi. Vykonáva dozor nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom. Je zriaďovateľom zariadení sociálnych služieb, domovov dôchodcov, krízových centier, útulkov a ďalších špecializovaných zariadení.
Školstvo a kultúra
Samosprávny kraj pôsobí v oblasti zriaďovania a zrušovania škôl a školských zariadení pri prenesenom výkone štátnej správy ako sú stredné školy, strediská praktického vyučovania. Tiež sa zaoberá zriaďovaním a rušením škôl a školských zariadení pri výkone samosprávy, ako napríklad základné umelecké školy, jazykové školy, školské internáty, zariadenia školského stravovanie, alebo aj napríklad školské hospodárstva, strediská odbornej praxe či školy v prírode. Samosprávny kraj vytvára podmienky na východu a vzdelávanie a na plnenie povinnej školskej dochádzky v stredných školách, podmienky na zabezpečenie výchovy a vzdelávania detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ale aj detí a žiakov s mimoriadnym nadaním a talentom v školách, ktorých je zriaďovateľom. V oblasti kultúry spravuje kultúrne zariadenia a inštitúcie ako divadlá, osvetové strediská, knižnice či hvezdárne.
Doprava
V tejto oblasti verejnej politiky spravuje cesty II. a III. triedy a tiež napríklad zabezpečuje autobusovým dopravcom v kraji vyrovnávanie strát z poskytovania služieb vo verejnom záujme v prímestskej autobusovej doprave.
