Štatistikami k holokaustu

Slovenský parlament schválil 9. september za pamätný Deň holokaustu a rasového násilia. Tento september uplynie 68 rokov, čo vojnová Slovenská republika prijala Židovský kódex obmedzujúci ľudské a občianske práva židovských občanov.
Počet zobrazení: 1626
3 rinqwormone-m.jpg

Slovenský parlament schválil 9. september za pamätný Deň holokaustu a rasového násilia. Tento september uplynie 68 rokov, čo vojnová Slovenská republika prijala Židovský kódex obmedzujúci ľudské a občianske práva židovských občanov. Aby sa celá záležitosť uľahčila a aby ostatní ľudia zbytočne neupadali do hanby, keby ich voľakto nachytal, povedzme, chrúmať zákusok s reprezentantom pliagy národa, ktorý z pozície krčmára zákerne rozkladá morálku robotných ľudí, s vrahom Ježiša Krista pochlipkávajúcim si šábes čo šábes z čaše plnej čerstvej krvi kresťanských detí šíriac svetom nákazu boľševického moru, začalo aj Slovensko po vzore tretej ríše označovať tieto bytosti Dávidovou hviezdou. Tí, ktorých majetok a vedomosti mohli dočasne prispievať k hospodárskemu blahobytu štátu, mali privilégium nosiť hviezdu menšiu, opatrenú iniciálkami postavenia „hospodárskeho Žida“. Okrem vyhnutia sa nebezpečenstvu židoboľševickej nákazy malo takéto cajchovanie bezpochyby aj štatistickú hodnotu pri meraní židovskej kriminality: stačilo sa len pozrieť, a hneď ste vedeli, že máte do činenia s pravým vinníkom ekonomického, sociálneho a morálneho rozkladu spoločnosti – v našom prípade slovenskej. S tým, kto sa spája s maďarskou iredentou, aby definitívne udusil slávnu spomienku na slovanských vierozvestcov vtlačiacich našim krajinám vysokú kultúru takmer zaniknuvšiu pod kopytami siedmich kmeňov zauralských jazdcov impregnovaných kdesi v kaukazských krajoch judaistickou nenávisťou voči všetkému slovanskému. Pravdaže, to, že slovanské spoločenstvo spadalo podľa fašistických rasových rebríčkov do toho istého vreca ľudského odpadu, v ktorom sa hemžilo spoločne so Židmi, homosexuálmi, Rómami, mrzákmi, komunistami a ďalšími vredmi na tele morálky a národov, to slovanským štátom vrátane slovenského predbežne nevadilo. Hoci sa Hitler vyjadroval o Slovanoch ako o rase, ktorá by sa bez pričinenia veľkolepej rasy germánskej „stále množila ako zajace“, nebola by schopná vytvoriť štát a teda by na cudzom štáte rovnako ako Cigáni a Židia „parazitovala“ – slovenský národ zrazu svoj štát mal. V mene princípov Boha, štátu a stáročí útlaku bolo nevyhnutné (a teda správne) spoločenstvá narúšajúce jeho homogenitu vyvážať a podľa úslovia pápežskejší od pápeža za to ríši aj platiť. Neobstojí, či národ a jeho predstavitelia vedeli alebo nevedeli o plynových komorách, neobstoja fakty o atavistických predsudkoch či propagandistické konštrukty napomáhajúce ospravedlniť konečné riešenie vedúce „k záchrane“ národa. Neobstojí ani to, že odkedy majú aj Židia vlastný národný štát, uplatňujú v ňom podobne nemilosrdnú racionalistickú politiku vedúcu k rovnako veľkolepo znejúcim heslám o národnej záchrane. Nemožno akceptovať, že aj na Slovensku slúžia súčasné vraždenia na ospravedlnenie vraždení minulých, tých, na ktorých sa podieľalo aj Slovensko. Pre toto všetko, ako aj pre narastajúcu vášeň k rasovým štatistikám podaktorých politikov a ľudí, by sme si nemali pripomínať holokaust iba ako ojedinelú udalosť časov minulých. Dlhá história ľudskej nenávisti, ako aj stúpajúca popularita tvorby štatistík dnes zreteľne ukazujú, že rovnako ako toľkokrát v dejinách, aj zajtra sa môže stať obeťou konečného riešenia hocikto. Vrátane toho, kto ho dnes (možno implicitne) hlása.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984