Rast búrz – falošné proroctvo
Z trhov sa vytratili prehnané očakávania. Akcie stopli krízu, lámu rekordy. Medzi týmito dvoma správami ubehol iba mesiac. Zlepšuje sa teda ekonomika alebo nie? Neviem. Médiá ponúkajú úplne protichodné správy.
Kríza sa končí, lebo tomu veria
Napríklad ešte začiatkom júla Hospodárske noviny (HN) informovali, že „ropa, ktorá pred pár dňami stála takmer 73 dolárov, sa v posledných dňoch zlacňuje“. A v prvý augustový týždeň to už vyzeralo naopak: „Cena ropy prudko rastie a prekročila hranicu 70 dolárov.“ Ale podľa novín je aj toto iba momentálny stav a odborníci predpovedajú, že ďalej k zdražovaniu nedôjde, dokonca je možné, že cena opäť klesne. Závisieť to vraj bude od informácií o vývoji ekonomiky, lenže aj cena ropy je faktorom, ktorý tento vývoj ovplyvňuje. Na tomto príklade vidieť nielen to, ako to vlastne funguje, ale aj prečo dnes ekonomika ponúka oveľa viac otázok, než odpovedí. Napokon, vidieť to i na správach o vývoji na akciových burzách. Rekordy, spomínané v úvode boli z minulého týždňa. Viaceré významné firmy totiž oznámili, že ich posledné hospodárske výsledky boli lepšie, než očakávania. A tak sa investori vrhli na ich akcie a začali ich kupovať, čím – pochopiteľne – zvýšili ich cenu. Nebezpečnú zvrátenosť tohto mechanizmu odhaľuje konštatovanie ekonomického novinára, že „oteplenie“ akciových trhov priniesol „očakávaný koniec hospodárskej krízy“. Takže makléri očakávajú koniec krízy, preto investujú do akcií, ktorých rast má byť jedným z dôkazov, že kríza sa končí (podľa HN „akcie stopli krízu“).
Investori veria, že kríza sa končí, lebo sa nakupujú akcie a práve oni nakupujú akcie, lebo veria, že kríza sa končí. Tento spôsob myslenia, ktorý káže určovať dôležitú ekonomickú aktivitu nie na základe objektívnych fundamentov, ale na základe viery a presvedčenia a z nich vyplývajúcej „nálady“, spôsobil krízu. Ako zlý sen pôsobí poznanie, že tým istým spôsobom sa z krízy máme dostať.
Analytik Boris Tomčiak poukázal na to, čo hýbe trhovým svetom: „I napriek zlým štatistikám sa môže ropa posilňovať. Tento zdanlivo absurdný vývoj je zapríčinený veľkým množstvom lacných peňazí na trhu.“
USA: menej špekulácie, viac regulácie
Lenže takéto správanie nie je absurdné „zdanlivo“, ale naozaj. Riskujúci investori majú na rozdiel od obyčajných ľudí aj v tejto situácii „veľké množstvo lacných peňazí“ a keď zachytia, že niekde sa stenčili zásoby ropy, začnú ju (jej budúcu produkciu) skupovať, aby ju potom mohli drahšie predať. A navyše musia jej cenu vyhnať hore. Nekupujú ropu, lebo ju potrebujú, dokonca ani preto nie, lebo ju potrebuje niekto iný. Kupujú ju, aby zvýšili jej cenu a aby na tej špekulácii dobre zarobili. Bez ohľadu na to, že to vlastne ruinuje ekonomiku, čo zasa likviduje podniky a berie ľuďom prácu.
To netvrdím len ja, to tvrdí americká vláda a priznávajú to aj obchodníci na burzách. Špekuláciám treba zabrániť, preto chce americká Komisia pre obchodovanie termínových kontraktov na komodity (CFTC) presadiť nové pravidlá, ktoré zavedú na komoditné trhy novú štátnu reguláciu. Jej cieľom je minimalizovať možnosti na špekulatívne obchodovanie, ktoré je hlavnou hybnou silou s cenami ropy. A to isté platí aj o iných komoditách, napríklad o potravinách, resp. poľnohospodárskych produktoch. Skutoční odborníci už pred niekoľkými rokmi varovali, že za rastom cien obilia a ryže nebola ich zvýšená spotreba, ale bandy špekulantov na burzách, ktoré vďaka „veľkému množstvu lacných peňazí“ nafukovali ceny budúcej úrody. Týmto ľuďom priniesli špekulácie rozprávkové zisky, väčšine ľudí na svete priniesli hlad, biedu a nepredstieranú krízu.
Aj Pavel Vejmělka zo spoločnosti CI Komodity považuje zvýšenú reguláciu za pozitívum, lebo práve menší priestor na špekuláciu by bol krok, ktorý by umožnil trvalo udržateľný rast.
Pozitívne vládne stimuly
Špekulácie na neregulovaných trhoch teda trvalo udržateľný rast nemôže priniesť. Je to rast, ktorý síce chvíľu môže vyzerať ako malý či väčší zázrak, ale potom nasleduje vytriezvenie a hlboký pád. To, čo sme zažili vlani a začiatkom tohto roka pritom v porovnaní s minulosťou dokazuje, že tie pády po „špekulačných hodoch“ sú čoraz hlbšie a čoraz bolestivejšie. Ak si teda niekto myslí, že najnovšie informácie čiastočne aj z komoditných, ale predovšetkým z akciových búrz, svedčia o trvalom zlepšovaní svetového hospodárstva, opäť ho čaká nepríjemné vytriezvenie. Firmy síce oproti očakávaniam dosiahli lepšie finančné výsledky, ale najmä znižovaním nákladov v podobe prepúšťania. A nárast výroby vyvolal najmä optimizmus z vyprázdnenia skladov, ktoré sa môžu opäť rýchlo zaplniť, pretože rekordne vysoká nezamestnanosť (platí to tak o USA, ako o západnej Európe) oslabuje kúpyschopnosť obyvateľov. A ak ekonomikám predsa len niečo reálne pomohlo, boli to vládne stimuly a opatrenia.
Tie napríklad pomohli automobilkám, patriacim ku kľúčovým zamestnávateľom (vrátane nepriamych miest) či v USA, alebo v Európe. Slovensko patrilo medzi prvé krajiny, ktoré zaviedli šrotovné a napriek opozičnej kritike sa k nám pridávali ďalšie krajiny až po Spojené štáty americké, ktoré ho zaviedli len nedávno. Lenže takéto stimuly budú mať skutočný význam iba v prípade, keď neprinesú len momentálne zmiernenie dopadov krízy. To by bolo veľmi málo. Momentálne zmiernenie dopadov krízy si nemožno zamieňať s jej vyriešením, je to len pomoc, aby sa podniky mohli nadýchnuť, aby získali čas na prispôsobenie novej situácii.
Makléri riskujú naše peniaze
Tak, ako to – zdá sa – automobilky na Slovensku robia. Pochopili, že hospodárska kríza má hlboké dôsledky a ekonomika už nebude fungovať tak, ako doteraz. Nemožno sa spoliehať, že budúci rok sa všetko vráti do starých koľají, takže stačí len prečkať najhoršiu fázu krízy a potom biznis odštartovať od znova. „Nádych“, ktorý im prinieslo šrotovné, využili na prípravu výroby nových modelov. Principiálne iných. Menších, lacnejších, s nižšou spotrebou a prevádzkovými nákladmi a vyrábaných v menších množstvách. Podľa hovorcu KIA Motors Slovakia Dušana Dvořáka je „nádejou slovenských závodov“ výroba áut, ktoré „zodpovedajú krízou poznačeným triezvejším spotrebiteľským preferenciám“.
Inými slovami, na „novú“ ekonomiku sa musíme pripravovať už dnes. Poučiť sa nebude jednoduché, ako to dokazujú „optimistické“ správy, ktoré vedia médiá šíriť z búrz iba na základe lepšej „nálady“ investorov, vyplývajúcej len z viery, že kríza už trvá dlho, takže rast už musí byť blízko. Napokon, o čo presne ide, nepriamo priznali aj Hospodárske noviny, keď do podtitulu článku o raste cien akcií dali vetu: „Ľudia chcú zasa riskovať.“ Ako dlho však vydrží nový rast, keď „zasa“ vychádza z chuti, či odvahy ľudí riskovať? Najmä ak ide o ľudí, ktorí riskujú predovšetkým s cudzími peniazmi. Aby bol nový hospodársky rast skutočný, aby bol dlhodobo udržateľný, a najmä, aby priniesol čo najskôr aj reálny nárast zamestnanosti, musí byť založený na reštrukturalizácii produkcie tovarov i služieb. Tým, čím prechádzajú automobilky, musí prejsť celá naša ekonomika.
Nová štruktúra výroby
Skutoční odborníci – najmä nezávislí, za akých nemožno považovať burzových maklérov a bankových analytikov – by mali dostať priestor na serióznu analýzu produkcie slovenských firiem. Šancu má napríklad výroba, ktorá znižuje náklady – životné pre domácnosti, výrobné pre podniky. V oblasti energetiky to znamená nárast výroby elektriny z jadra (spor o náklady na zadný palivový cyklus sa stále nedostanú do popredia) a nárast výroby predovšetkým tepla z obnoviteľných zdrojov. Ak to štát podporí, môže to viesť k tvorbe tisícov nových a dlhodobo udržateľných pracovných miest, lebo Slovensko má vynikajúce podmienky na produkciu dreva (drevnej štiepky), či slamy.
Zjednodušene, ak budeme kúriť drevom, ktoré sa nemôže minúť, budeme stále potrebovať ľudí, ktorí budú pestovať stromy, rezať ich a píliť, spracúvať a odvážať. To isté platí o slame. Inú možnosť ponúka produkcia potravín, lebo dnes dovážame ich obrovské množstvo a to aj takých, ktoré sme kedysi nepotrebovali, lebo sme si ich vedeli vyprodukovať sami. A vieme to aj dnes, ale treba pomôcť – a to aj administratívne – aby sme ich vedeli i predať. Ďalšou oblasťou môžu byť tzv. sociálne služby pri ktorých však už s nízkou kvalifikáciou nevystačíme, preto je to zložitejšie.
Krízu prekonáme iba v prípade, ak sa prestaneme riadiť šialeným „ekonomickým myslením“, ktoré vo svete dominovalo v posledných vyše 20 rokoch, a ktoré „búraním administratívnych bariér“ a „vytváraním priestoru pre slobodný trh“, dereguláciou a liberalizáciou vytváralo priestor na bezbrehé špekulácie bezcharakterných ľudí, čo viedlo k devastácii spoločností a biede jednotlivcov.
Autor je ekonomický novinár
