Otvorený list občanovi Slovenska o jeho perspektívach

Občan Slovenska, dnes, keď sa mal zvyšovať Tvoj podiel na výsledkoch vysokého hospodárskeho rastu, stojíš na prahu krutej skutočnosti – niesť dôsledky globálnej finančnej krízy, ktorú si nespôsobil.
Počet zobrazení: 1307

Občan Slovenska,
dnes, keď sa mal zvyšovať Tvoj podiel na výsledkoch vysokého hospodárskeho rastu, stojíš na prahu krutej skutočnosti – niesť dôsledky globálnej finančnej krízy, ktorú si nespôsobil.

Finančnú krízu vyvolala, a to nie po prvý raz v novodobých dejinách, nekontrolovaná emisia svetovej meny – amerického dolára (USD), ktorá vysoko prevyšuje skutočný stav aktív, vytvorenú hodnotu. Svetový finančný systém založený na USD sa rozkladá. Nadmerná spotreba je krytá fiktívnymi peniazmi, nesplácaným úverom. Prispeli k nej a ďalej prispievajú aj protagonisti tohto spôsobu tzv. slobodného podnikania najmä na bankovom a finančnom trhu, a nielen tam.

Občan Slovenska,
to Ty prichádzaš o zamestnanie, o schopnosť uživiť svoju rodinu, o možnosť dožiť sa dôstojnej staroby. Doplácaš na sebeckú hodnotovú hierarchiu tzv. veľkých hráčov. Ich profit nie je podložený skutočne vytvorenými hodnotami – aktívami, ale špekuláciami s USD, špekuláciami na finančnom trhu, cielenou dlhodobou úverovou a finančnou stimuláciou nadspotreby. Takto získavaný profit je zdrojom rastu chudoby vo svete, zdrojom polarizácie spoločnosti na veľmi bohatých a veľmi chudobných, zdrojom mnohých, a to aj krvavých konfliktov. V globalizovanom svete sa nepriaznivým dôsledkom finančnej krízy nevyhne ani Slovensko a jeho občania.

Občan Slovenska,
povedané ironicky, mal by si sa vlastne poďakovať privatizátorom strategického majetku, peňažných ústavov, neoliberálnym reformátorom daní, dôchodkov, zdravotníctva, že Ťa kondične pripravili na ťažké dôsledky globálnej finančnej krízy. Mal by si sa poďakovať autorom daňovej reformy za to, že nerešpektovaním odborne akceptovaných daňových dimenzií nechtiac otvorili priestor na systémové riešenie problémov globálnej finančnej krízy.

Ale teraz už vážne. Otázka totiž znie, ako ďalej?

Nuž teda, treba sa vrátiť k daňovým princípom, ktoré roky aplikujú ekonomicky vyspelé štáty Európy. Ani jeden z nich si nedovolil zaviesť tzv. rovnú daň. Slovensko áno, a to za potupných podmienok pre tri štvrtiny občanov s príjmami hlboko pod priemernou mzdou pri súčasnej povinnosti platiť jednotnú 19-percentnú daň z pridanej hodnoty (DPH) v cenách všetkých tovarov a služieb.

Občan Slovenska,
svojím úsilím o prežitie, pracovitosťou, skromnosťou, nerebelovaním proti nedomysleným reformám práve Ty nesieš ťarchu dôsledkov odlivu zhruba 80 mld. Sk dividend ročne a ďalších zdrojov z tzv. transferového oceňovania do krajín zahraničných investorov. Splácaš dlh zhruba 200 mld. Sk ako dôsledok ozdravenia bánk na Slovensku v roku 1999-2000.

Dobre platené manažmenty ozdravovaných bánk, ktoré o úveroch rozhodovali, ani subjekty, ktoré úvery nesplácali, ba ani NBS, ktorá výnimkami z povinnosti tvoriť primerané opravné položky na klasifikované úvery agóniu komerčných bánk predlžovala – nik z nich nenesie nijakú zodpovednosť. Ibaže za zlé úvery dostali ozdravované banky bonitné štátne dlhopisy, ktorých výnosy od štátu aj dnes tvoria časť ich zisku.

Občan Slovenska,
už si si dôsledky globálnej finančnej krízy v bankovom sektore vlastne predplatil. Za uvedenú cenu máme relatívne zdravé banky, čo je rozhodujúce pre rozvoj hospodárstva, avšak závislé od stability-nestability materských spoločností v rukách zahraničných akcionárov.

Občan Slovenska,
v cenách tovarov a služieb Ťa autori daňovej reformy prinútili platiť jednotnú 19-percentnú DPH. A nezáleží na tom, či kupuješ skyvu chleba, liter mlieka, pohár vody, alebo kupuješ prepychové auto (kto na to má!). Pozri sa na účtenky o kúpe tovaru v obchode, na vyúčtovanie nájomného, dodávok plynu a elektrickej energie, na vodné a stočné, atď. Ak zauvažuješ, rýchlo zistíš, že autori reforiem zariadili, aby si dôsledky zavedenia tzv. rovnej dane z príjmov (výhodnej pre daňovníkov s vysokými príjmami) v sume 20,6 mld. Sk zaplatil v cenách tovarov a služieb, kde takmer pätina z ceny pripadá na DPH. Takáto vysoká DPH na základné životné, zdravotnícke a sociálne potreby nie je ani v jednom z okolitých štátov. No rovnako je to aj pri takmer najvyššej spotrebnej dani z pohonných hmôt v EÚ, ktorá je navyše aj základom pre 19-percentnú DPH.

Občan Slovenska,
aj preto je dnes pre Teba výhodnejšie kupovať základné životné potreby, pohonné hmoty, a nielen tie, v blízkom zahraničí. Arogantní autori neoliberálnych reforiem však mlčia. Nepovedia ani slovo o tom, že aj vysoká jednotná sadzba DPH a iba 48-percentný podiel Tvojho príjmu z priemerného príjmu EÚ Ťa, občan Slovenska, posiela podporovať dopyt a rozpočet okolitých krajín. Nepriamo tak podporuješ zvyšovanie nezamestnanosti vo svojej vlasti.

Občan Slovenska, v Tvojej krajine nenávratne mizne najlepšia pôda pod betónom fabrík, ktoré by mohli stáť aj na inom mieste. Značná časť výnosov z pôdy a z využívania prírodných zdrojov tečie predovšetkým za hranice Slovenska. Postupne sa likviduje niekdajšia pýcha Slovenska – potravinová, ale najmä energetická sebestačnosť. Agrárny sektor sa už dlhšie nedokáže nadýchnuť, a to aj v dôsledku nepremyslenej dotačnej politiky a systému určovaných kvót produkcie, ktoré bránia malému Slovensku racionálne využiť jeho prírodné, klimatické a ľudské podmienky.

Zamyslime sa spolu, čo je nevyhnutné urobiť v daňovej oblasti, aby sa veci pohli pozitívnym smerom.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984