Reklama
Reklama
Počúvanie je nové čítanie

Po stopách Mediciovcov

Dejiny Talianska, Toskánska, a najmä jeho metropoly Florencie, si nemožno predstaviť bez Mediciovcov, pôvodne „zmenárnikov“ (v ich erbe bolo dvanásť, neskôr šesť gúľ znázorňujúcich mince) a bankárov, neskôr neformálnych vládcov mesta a od polovice 16. storočia veľkovojvodov Toskánska.
Počet zobrazení: 20614
15_Palazzo_Medici-RiccardiFoto_Shelley_Naylor-m.jpg

Dejiny Talianska, Toskánska, a najmä jeho metropoly Florencie, si nemožno predstaviť bez Mediciovcov, pôvodne „zmenárnikov“ (v ich erbe bolo dvanásť, neskôr šesť gúľ znázorňujúcich mince) a bankárov, neskôr neformálnych vládcov mesta a od polovice 16. storočia veľkovojvodov Toskánska. Stopy po nich majú podobu palácov, pevností, víl, pomníkov venovaných predstaviteľom rodu, ale nepriamo aj ďalších umelecko-historických pamiatok, ktoré títo nadšení propagátori umenia iniciovali.

Preto môže byť návšteva Florencie a jej okolia aj cestou po stopách tohto rodu, ktorého posledný (nevydarený) príslušník Gian Gastone zomrel bez potomka roku 1737.

Kto bol kto
Zakladateľom rodu bol Giovanni di Bici de Medici pochovaný s manželkou Piccardou v starej sakristii kostola San Lorenzo postavenej Bruneleschim. Len pár metrov od jeho je ďalší sarkofág od Leonardovho učiteľa Verocchia venovaný Giovanniho vnukom Pierovi a Giovannimu.

Oveľa významnejší však boli príslušníci predchádzajúcej a nasledujúcej generácie, predovšetkým ich otec Cosimo nazývaný Starý, dlhoročný gonfalonier Signorie označovaný za Otca vlasti (1389 – 1464) a jeho vnuk Lorenzo prezývaný Nádherný (1449 – 1492). Táto vetva mediciovského rodu dala svetu aj dvoch pápežov – Lorenzovho syna Giovanniho (Lev X.) a synovca Giulia (Klement VII.) i neslávne známu intrigánku – francúzsku kráľovnú Katarínu, manželku Henricha II. Posledným potomkom v línii Otca vlasti bol Lorenzov pravnuk (podľa inej verzie len prasynovec alebo ľavoboček) vojvoda Alessandro, ktorý po dvojnásobnom dočasnom vyhnaní Mediciovcov v meste s pomocou cisára Carlosa V. nastolil opäť vládu rodu. Po jeho zavraždení vzdialeným bratancom Lorenzinom v roku 1537, ktoré v tragédii Lorenzaccio stvárnil francúzsky romantický básnik a dramatik Alfréd de Musset, sa k moci dostáva druhá vetva rodu a v osobe Cosima I. sa Florencia postupne stáva veľkovojvodstvom. V roku 1555 získava konkurenčnú bankársku a umeleckú veľmoc Sienu. Z potomkov prvého veľkovojvodu boli významní ešte jeho synovia Francesco I. a Ferdinando I, Francescova dcéra Mária, ktorá sa stala manželkou francúzskeho kráľa Henricha IV. Navarského a v ďalšej generácii Ferdinando II. nadšený propagátor meteorológie. Potom už sláva rodu upadala a po smrti Giana Gastona, ktorého zhýralý život bol zrejme vzorom pre neskoršieho bavorského kráľa Ludviga II., sa dedičmi Mediciovcov stal rod Lotrínskych prostredníctvom Františka Štefana Lotrínskeho, manžela Márie Terézie.

Čo zanechali
Po Mediciovcovch zostali vo Florencii dva významné paláce – Palazzo Medici-Riccardi, postavený Michelozzom už v roku 1446 a Palazzo Pitti, ktorý dal pre svoju manželku Eleonóru z Toleda prestavať Cosimo I. nadväzujúc na pôvodný Bruneleschiho stredný trakt. V Palazzo Medici je múzeum venované osobnostiam rodu . Jeho jadro tvoria figuríny v dobových kostýmoch koncipované podľa portrétov významných maliarov. Najväčším pokladom paláca je však malá kaplnka, kde je na troch stenách slávna Gozzoliho freska Sprievod kráľov žiariaca farbami, akoby bola namaľovaná dnes. V postavách Gašpara, Melichara a Baltazára a ich sprievodu zobrazil Gozzoli, žiak Beata Angelica, významné postavy súdobej Florencie: Cosima, jeho syna Pietra, vnukov Lorenza a Giuliana, ale aj byzantského cisára Jána Paleologa a patriarchu z Konštantinopolu, ktorí vtedy v meste rokovali o zjednotení cirkví, a napokon aj svoj autoportét.

Staré republikánske rody príliš nedôverovali Cosimovej a Lorenzovej oddanosti republikánskemu zriadeniu, ale na námestiach mesta by sme márne hľadali ich sochy. Ba ani miesto ich posledného odpočinku nijako neudiera do očí. Lorenzovi stačí malá tabuľka v podlahe novej sakristie San Lorenza, sarkofág Cosima je v podzemí kostola. Zato v tzv. mediciovských kaplnkách má v Kaplnke kniežat honosné sarkofágy šesť veľkovojvodov z druhej línie (od Cosima I. po Cosima III.). Z nej sa prechádza do novej sakristie, v ktorej Michelangelo stvárnil sarkofágy Lorenzovho vnuka vojvodu z Urbina a jeho najmladšieho syna vojvodu z Nemours. Z hľadiska umeleckého sú však oveľa významnejšie alegorické sochy po bokoch sarkofágov znázorňujúce Noc a Deň resp. Ráno a Večer. Druhá vetva rodu už nemusela svoje vedúce postavenie v meste skrývať, a tak na dvoch zo štyroch hlavných námestí Florencie, pred Palazzo Vecchio a pred Bruneleschiho Nemocnicou neviniatok, stoja jazdecké sochy Cosima I. a Ferdinanda I.

Na Mediciovcov si môžeme spomenúť aj pri návšteve dómu Santa Maria dei Fiori, pretože práve tam pred oltárom zavraždili Lorenzovho brata Giuliana počas sprisahania Pazziovcov v roku 1478. Jemu sa podarilo utiecť cez novú sakristiu , ktorej portál zdobí náboženský výjav slávneho autora terakot Luku della Robbia. Mediciovci však iniciovali aj výstavbu viacerých významných budov mesta, napríklad kláštora San Marco, ktorý nádherne vymaľoval Fra Angelico, Fra Bartolomeo a Ghirlandai svojou Poslednou večerou a v jeho už neexistujúcich záhradách prezentoval svoje prvé práce Michelangelo.

Mediciovské vily
Dokladom slávy a bohatstva rodu zostávajú aj dve desiatky víl v okolí Florencie, ktoré si udržujú svoju turistickú atraktivitu, pravda, ak sa v období úpadku nedostali do rúk iných súkromných majiteľov. Najznámejšou z nich je vila v Poggio a Caiano asi 10 km južne od Prata, ktorú pre Lorenza Nádherného postavil jeho obľúbený staviteľ Giuliano da Sangallo. Najväčší úžas v nej vyvoláva sála Leva X. vyzdobená freskami z rímskej histórie od významných maliarov renesancie a manierizmu (Andrea del Sarto, Franciabigio, Allori, Pontorno). Z ostatných priestorov najviac zaujme apartmán Bianky Capello, najprv milenky a potom druhej manželky veľkovojvodu Francesca I. O vzťahu Mediciovcov k umeniu vypovedá aj fakt, že za Ferdinanda I. bolo v jedinej miestnosti vily umiestnených až 174 obrazov. Neďaleko od Poggia v Artimine nájdeme ďalšiu z mediciovských víl nazývanú La Ferdinanda (podľa iniciátora jej stavby Ferdinanda I.) alebo tiež ľudovo Vila stovky komínov. Na jej prízemí dnes funguje menšie etruské múzeum využívajúce vykopávky z neďalekej Comeany.

Turistom bližšie sú vily na predmestí Florencie dostupné aj hromadnou dopravou. Prvou je vila Petraia z druhej polovice 16. storočia s freskami Volterrana a Gianbolognovou fontánou pred jej fasádou, ktorá bola v 19. storočí obľúbeným letným sídlom manželky prvého talianskeho kráľa Viktora Emanuela II. Z neďalekej vily Castello, ktorá je dnes sídlom akademickej inštitúcie, sa dajú navštíviť iba záhrady. Ich ozdobou sú sochy Bartolomea Ammanatiho (autora sochy Neptúna pred florentskou Signoriou) a tzv. jaskyňa zvierat vyzdobená zvieracími sochami Tribola a Vasariho. Najstaršou z víl je vila Careggi, ktorú pre Cosima Starého postavil Michelozzo a v ktorej sa Cosimo obklopil najväčšími umeleckými osobnosťami svojej doby (Donatello, Bruneleschi, Alberti). Za života jeho vnuka Lorenza Nádherného sa tam stretávali Lorenzovi „vyvolení“ umelci (sochári, maliari a básnici Poliziano a Pico della Mirandola) a sídlila tam aj preslávená Platonova akadémia presadzujúca návrat k odkazu antiky, ktorú viedol Marsilio Fici. Objekt, v ktorom napokon naposledy vydýchli Cosimo i Lorenzo, je dnes nemocnicou, ale majú do nej prístup aj turisti. Poslednými dvoma vilami dostupnými z mesta je vila Belcanto vo Fiesole (je dielom Michelozza, na rozdiel od vily Careggi však nemá charakter pevnosti, ale skôr luxusného sídla) a vila Demidoff v Pratoline prestavbami značne znehodnotená, zato s nádherným záhradným komplexom. Všetky mediciovské vily možno vidieť pri návšteve florentského topografického múzea nazvaného Aká bola Florencia, ktoré sídli len niekoľko desiatok metrov za dómom. Tam sú veduty všetkých víl namaľované flámskym maliarom Giustom Utensom v rokoch 1599 – 1602, pôvodne umiestnené vo vile v Artimine.

Florencia sa často označuje za mekku umenia. Dala svetu významným maliarov, sochárov, staviteľov, básnika Danteho, tu sa zrodila renesancia a humanizmus a o dve storočia neskôr opera. Netreba zabúdať, že popri veľkých umelcoch, ktorí sa tam narodili a tvorili, majú významný podiel na povesti mesta aj ich mecéni – Mediciovci.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama