Trnavské literárne slávnosti vo vreckovom vydaní
Trnavský literárny klub je najväčší na Slovensku a v uplynulých dvoch rokoch vo veľkom štýle hostil dlhú a kvalitnú prehliadku našich literárnych klubov. Tretí ročník Trnavských literárnych slávností sa však namiesto celého víkendu uskromnil s časťou minulopiatkového popoludnia. Za okresanie programu aj počtu hostí môže vraj – ako dnes takmer za každú galibu – kríza. Finančná aj tvorivá.
Program na pódiu pred trnavskou radnicou sa tentoraz scvrkol na vystúpenie hudobno-slovného Kabaretu zúfalých mužov Pánska jazda. Páni zo Spišskej Novej Vsi František Držík, Martin Horbal, Tomáš Repčiak a Vlado Vaverčák sú dobre známi poslucháčom rádia Regina. Po úspechu verejných nahrávok v mestách východného Slovenska sa ich vtipné piesne, básne a humoristické scénky stretli s úspechom aj v malom Ríme. Téma obrany diskriminovaných mužov proti „epidémii zvanej emancipácia žien“ sa zapáčila dokonca aj prítomným reprezentantkám nežného pohlavia. A to aj napriek tomu, že do Trnavy nepricestovala tradičná hosťka mužského kabaretu – Žena (Katarína Turčanová). Samotný literárno-hudobný program si básnici „odkrútili“ o siedmej hodine večer v západnom krídle trnavskej radnice. Ochutnávku zo svojej poézie predniesli napríklad vedúci Žilinského literárneho klubu Miloš Ondrušek a niekoľkonásobná laureátka Wolkrovej Polianky Zuzana Fapšová z Piešťan. Kvapku úsmevnej prózy do mora vážnej poézie vniesol prezident klubu Mädokýš Matej Thomka, o hudobný sprievod sa postarala pesničkárka Soňa Horňáková. Potom už len dúšok vínka, pagáčik a – ak mesto opäť prispeje, dovidenia o rok.
Prečo poézia zmizla z ulíc?
Básnik a spoluorganizátor Trnavských literárnych slávností Martin Štreba charakterizuje na klubovej stránke toto podujatie ako „dramaturgicky a obsahovo čerpajúce z prostredia literárnych klubov pôsobiacich na celom Slovensku“, „prezentáciu toho najlepšieho, čo v literárnom podhubí vzniká“ a ako akciu, ktorá „má ambíciu vytiahnuť literatúru z uzavretého prostredia literárnych spolkov, salónov a inštitúcii...“. Prvé dva ročníky sa tejto úlohy zhostili bravúrne. Na slávnosti pricestovalo množstvo hostí nielen zo slovenských, ale aj z českých literárnych klubov. V rámci programu Poézia v uliciach sa básnici aj prozaici dva dni potulovali Trnavou s výtlačkami svojich prác v jednej a s megafónom v druhej ruke. Namiesto letákov o výpredajoch v second-hande sa Trnavčanom dostávali do rúk výstrižky s básňami. Svoj priestor za megafónom dostali renomovaní literáti (Anna Ondrejková, Peter Staríček, Paľo Garaj, atď.), mladé nádeje slovenskej prózy a poézie aj násťroční začínajúci autori. Mesto Trnava poskytlo členom klubových delegácií zdarma ubytovanie v internátoch Univerzity sv. Cyrila a Metoda. Na slávnosti zavítalo v minulých rokoch hneď viacero zaujímavých hudobníkov ako Thierry Ebama, Peter Piatko, Ika Kraicová, Vrbovskí víťazi či Hudba z Marsu. Škoda, že o bohatom programe, množstve hostí a poézii v uliciach možno hovoriť už len v minulom čase. Rovnako aj občasník Trnavského literárneho klubu Liter, ktorého tvorcovia mali vo zvyku vypustiť do sveta nové číslo aspoň pri príležitosti slávností, vyšiel naposledy vlani. Na otázku, prečo program slávností tak drasticky zoštíhlel, odpovedal predseda Trnavského literárneho klubu, básnik Andrej Šeliga, prozaicky: „Niet peňazí. Preto je menej účastníkov aj hudby. Keďže je nás málo, zrušili sme poéziu v uliciach. A nový Liter nevyšiel, pretože k finančnej kríze sa pridružila tvorivá.“ Napriek tomu organizátori Trnavských literárnych slávností dúfajú, že sa podujatie – v akejkoľvek podobe – zopakuje aj o rok. Ak budú peniažky aspoň na hlt vína a pagáčiky. Pretože múzy nemlčia len tam, kde spievajú zbrane, ale ústa im zapcháva aj škvŕkanie v bruchu (peňaženke).
