Druhý pilier: občan nevoľníkom (1)
Tzv. dôchodková reforma a zavedenie II. piliera dôchodkového systému s povinnou účasťou v ňom urobila z občanov Slovenska nevoľníkov, ktorí musia po celý život odvádzať desiatok svojmu pánovi, ktorým sa v modernej spoločnosti stala správcovská spoločnosť. Podstata kritiky II. piliera je oprávnená a má racionálne základy. Naopak, neracionálne bolo zavedenie systému, ktorý dnes máme. Druhá vláda Mikuláša Dzurindu odmietla koncepciu dôchodkovej reformy, ktorú schválila prvá Dzuridnova vláda začiatkom augusta 2002, čím urobili všetky kroky, aby bol trh zmanipulovaný v prospech investora a účet vystavili občanovi SR, ktorý ho má zaplatiť v niekoľkých podobách.
Pripomeňme, že 7. augusta 2002 v materiáli pod číslom JV-5450/2002 (ktorý je možné nájsť dodnes aj na internete) uprednostňovalo vtedajšie ministerstvo práce na čele s Petrom Magvašim model A, ktorý riešil podstatu väčšiny súčasných problémov. Lenže zakrátko sa zmenila vláda a P. Magvašiho nahradil Ľ. Kaník. A ten všetko zmenil.
Miliardy pre DSS Kaníkom zavedený systém II. piliera predovšetkým porušil slobodu v rozhodovaní občana, v dôsledku čoho vznikla nerovnosť medzi občanmi. To má dopad na ich majetkové práva v podobe výšky starobného dôchodku. Poškodený občan môže mať nižší dôchodok v extrémnom prípade až o 35 percent. Je to riešenie, ktoré vytvorilo z povinného systému sociálneho a dôchodkového poistenia obyčajnú ruletu, v ktorej výsledok nie je nikdy istý. Systém druhého piliera totiž negarantuje občanovi , že jeho úspory neklesnú pod hodnotu, ktorú do nich vložil, hoci je súčasťou povinného systému. Klient dôchodkovej správcovskej spoločnosti (DSS) nie je poistený proti inflácii, a tým je II. pilier v nerovnováhe s I. pilierom. I. pilier na základe zákona je voči inflácii poistený a dôchodky rastú nielen podľa inflácie, ale i s rastom priemernej mzdy. Aj z priebehu finančnej krízy je evidentné, že len štát je schopný poistiť takéto riziko ako poistenie poslednej inštancie.
Systém povinného II. piliera umožňuje odčerpávať správcovským spoločnostiam nezaslúženú časť poplatkov, ktoré znižujú každému občanovi starobný dôchodok v II. pilieri približne o 15 percent. Občan, s priemerným platom 20-tisíc (bývalých slovenských korún), ktorý má dostať mesačný dôchodok vo výške 10-tisíc korún, dostane len 8 500 korún. Celkove systém II. piliera odčerpá v prospech DSS počas 40 rokov pri doterajšom nastavení poplatkov z účtov občanov spolu nezaslúžených 450 až 500 miliárd korún v podobe poplatkov a ušlých výnosov z nich, a to v cenách z roku 2006 (preto sumy uvádzam v korunách). Ak sa započíta inflácia, je možné urobiť odhad na úrovni neuveriteľných 1000 miliárd korún.
Systém II. piliera svojou podstatou predstavuje nevoľnícky systém, kde občan povinne odvádza svojmu pánovi – správcovskej spoločnosti desiatok, ba dokonca viac. Diskusia k dôchodkovému systému sa vedie často tak, že sa vytrhávajú fakty z kontextu. Presne tak to predviedol 1. marca v televíznom dueli s V. Mečiarom aj líder opozície M. Dzurinda, keď hovoril o probléme povinného „sporenia“ v dĺžke 10 alebo 15 rokov. Podstata problému je v tom, že systém sociálneho poistenia obsahuje aj ďalšie krytie sociálnych rizík, nielen starobný dôchodok, a tým sú sirotské dôchodky, invalidné dôchodky a rad ďalších sociálnych rizík. Preto debata o výhodnosti a nevýhodnosti alebo o 10 či 15 rokoch sporenia je odborným nezmyslom.
Väčšina si nenašetrí
Ak sa občan nebude minimálne 35 rokov zúčastňovať na platení do sociálneho systému (a je jedno či do I. alebo kombinovane I. a II. piliera), čím sa aktívne zúčastní na sociálnej solidarite, tak by nemal mať nárok na starobný dôchodok zo sociálneho poistenia. Ak stanovíme výšku minimálneho dôchodku na 1,2-násobok životného minima ako povinnú, potom máme dva parametre, ktoré umožňujú občanovi slobodne voliť svoj odchod do dôchodku, slobodne voliť, či ostane pracovať a bude ďalej prispievať na svoj starobný dôchodok, alebo už naň prispievať nebude hoci pracuje a pod. Nie je riešením obmedziť slobodnú voľbu občana, ale vytvoriť mu podmienky na jeho slobodné individuálne rozhodnutie v súlade so záujmami celej spoločnosti a vymedziť podmienky na jeho slobodnú voľbu určené zdravým rozumom.
Zmena systému poistenia sociálnych rizík na hybridný systém sporenia a poistenia tak, ako je zavedený v II. pilieri zákonom č. 43 z roku 2004 zdražuje systém a skryte vyčerpáva systém I. piliera a navyše obmedzuje slobodu voľby občana a porušuje jeho práva. Analýza výroku riaditeľa Sociálnej poisťovne z konca minulého roku Dušana Muňka viedla k záveru, že až 53 percent občanov si nenašetrí na starobný dôchodok vo výške 1,2-násobku životného minima.
Dôvodov je viacero. Ide napríklad o nehorázne vysoké poplatky v povinnom systéme a uvidíme, čo s tým urobí posledná zákonná zmena. Iným dôvodom je však aj konflikt záujmov pri správe účtov aj aktív jedným správcom, čo môže viesť k nízkym výnosom. No a tretím dôvodom je zrušenie racionálnej solidárnej redistribúcie v I. a II. pilieri. Výsledkom je skryté vyčerpávanie I. piliera v podobe výšky dôchodkov istej časti občanov, ktorú zákon síce umožňuje, ale vecne z hľadiska problematiky sociálneho systému je nezaslúžená. A navyše sa tak vytvoril tlak na zdraženie pracovnej sily pri riešení deficitu Sociálnej poisťovne.
(Pokračovanie v nasledujúcom čísle)
