Reklama
Reklama

Východná melanchólia

Sedím na stoličke, mala by som pracovať ale radšej by som spala, oknom pozorujem metelicu, do ktorej by ani psa nevyhodil, vidím les a myslím na moju melanchóliu a tvoju radosť zo života.
Počet zobrazení: 688

Sedím na stoličke, mala by som pracovať ale radšej by som spala,
oknom pozorujem metelicu, do ktorej by ani psa nevyhodil,
vidím les a myslím na moju melanchóliu a tvoju radosť zo života.

Tak veľmi by som sa s tebou chcela rozprávať.

Čítam si Blaisa Cendrarsa, ktorý je fantastický
a ktorého som objavila u teba.
Obletujú ma všetky emócie a všetky prízraky,
ktoré sprevádzali moje detstvo a detstvo všetkých mojich milých:
Ľudia vyhnaní z domovov, ľudia zadusení plynom,
tí, čo sa sami zabili, ľudia s vražednou vášňou žiť
a vždy spití šťastnými slzami,
ľudia, ktorí vždy rozprávali príbehy neuveriteľné no vždy skutočné,
ľudia, ktorí nikdy neobsedeli na mieste
a ktorí bežali oveľa ďalej a oveľa vyššie ponad všetky hranice,
no ktorým sa nikdy nepodarilo nájsť v živote pokoj a byť šťastní.
Ale ktorí vždy spievali a vždy pili a vždy sa smiali.

Už som si spomenula na tú postavu z gréckej mytológie,
o ktorej som ti chcela rozprávať: Volal sa Bellerofontes.

S jeho menom sa stretávam v mnohých knihách
slovenských, maďarských, ruských aj portugalských,
v knihách, ktorých autori sa pokúsili polapiť podstatu melanchólie.
Alebo nepokoja, ako by to nazval Fernando Pessoa.
Moderní Bellerofontovia veľmi často nájdu svoj osud
v meste s veľkou riekou.

Och, máš pravdu, je dobré žiť niekoľko životov naraz,
žiť v minulosti, v prítomnosti a žiť na miestach vzdialenejších ako ďalekých.
Keď som bola malá, rada som pozorovala lode, l
ietadlá lietajúce nad mojou hlavou,
srdce sa mi plnilo vzrušením a oči slzami a okolo v stromoch hučal svet.
Tak rada som pozorovala tie lode, tie lietadlá a vlaky
a predstavovala som si ľudí, ktorých jedného dňa,
jedného dňa stretnem a ani o tom nebudem vedieť.

Pľušť za oknom je neznesiteľná. Je diabolská.
U nás sa hovorí, že sa ženia čerti. Už nič nie je modré.
Ale mám sa dobre.

Nevidím vôbec nič.
Prepáč mi ten zmätok a moju neschopnosť slovami ťa objať.
Myslím na teba a nahlas sa smejem.
Myslím na teba a je to akoby som videla seba niekde v inom svete
v ktorom som nikdy nebola a ktorý poznám tak dobre

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama