Spätná väzba
Ad: Ako offshore kapitalizmus zruinoval ekonomiku (William Brittain-Catlin) Slovo 7/2009
Názov offshore capitalizmus sa dá voľne preložiť ako kapitalizmus bez domoviny. Ide o vlastníctvo fiktívnych finančných zdrojov, ktoré majú na ochranu pred daňovými postihmi adresu na takmer pustých ostrovoch alebo na rekreačných pobrežiach bábkových režimov. Guernsey, Seychely a podobne, kde sa platí iba za adresu, tak ako pašeráci platia za „vlajku“, pod ktorou plávajú ich lode. Takýto kapitalizmus zarobí kliknutím na počítačovú myš miliardy, neplatí z nich dane a má takmer nulové náklady (iba ak za pobyt v luxusnom apartmáne v daňovom raji – teda „offshore“). Práve on vytvoril obrovskú bublinu, ktorá teraz s rachotom praská a spôsobuje črevnú zápchu finančného globálneho systému. Ktorýkoľvek kapitalista s pevnou adresou a domovinou (Baťa, Ford...) sa musí v hrobe obracať.
Kanto
Ad: Pozri, kto to hovorí (Dušan Krnáč) Slovo 7/2009
Autor svoju výbornú analýzu možno nedopovedal: Bolo by treba dodať, že návrhy SDKÚ, vrátane tzv. spružnenia trhu práce revidovaním Zákonníka práce, idú práve v smere prehlbovania krízy. Za „spiatočkou“ v Zákonníku práce sa skrýva ožobráčenie ľudí, ktorých prepustí zamestnávateľ s odopretím odstupného. Ešte viac tým podlomí kúpyschopnosť nezamestnaných. Na toto má vláda, ktorá leje peniaze neschopným zamestnávateľom, ešte pristúpiť? Toto povzbudí kúpyschopnosť a dopyt? Krik zamestnávateľov a kváziteoretikov, že zvýšenie minimálnej mzdy vyženie ľudí z fabrík na ulicu, sa ukázal ešte aj pred súčasnou krízou ako prázdny bluf. Fico by urobil veľkú chybu, keby nechal Zákonník práce platiť vtedy, keď ho zamestnanci práve na odstupné príliš nepotrebovali, a rušil ho vtedy, keď toto právo začalo byť aktuálne.
x.y.z.
Ad: O vzťahu k (vlastnej) kultúre (Etela Farkašová) Slovo 8/2009
Slováci sú národ, ktorý nemá vzťah k vlastnej kultúre ani k vlastnej histórii. Médiá znevažujú každý pokus o pozdvihnutie národného sebavedomia – neexistuje žiadna osobnosť našej kultúry či histórie, ktorá by nebola vystavená „okiadzaniu“ zo strany niektorej skupiny historikov, mienkotvorných novinárov či rôznych tzv. angažovaných občanov alebo iných aktivistov. Potom sa nemožno diviť obyčajnému človeku, že to v ňom nevyvolá ani štipku úcty. Pestovať si národné povedomie, ktoré je podmienene o.i. aj hrdosťou na vlastné, aj keď chybujúce, osobnosti a tvorcov kultúrnych hodnôt, sa považuje za prejav nezdravého nacionalizmu či iného -izmu.
L.
