Voda a islám – hrozby Kirgizsku

Na veľkej prezidentskej tlačovej konferencii v polovici februára v rezidencii Ala-Arča nad Biškekom prezident Kurmanbek Bakijev informoval o svojom záujme kandidovať aj na druhé prezidentské päťročné volebné obdobie.
Počet zobrazení: 1458
8-rtw2007-m.jpg

Na veľkej prezidentskej tlačovej konferencii v polovici februára v rezidencii Ala-Arča nad Biškekom prezident Kurmanbek Bakijev informoval o svojom záujme kandidovať aj na druhé prezidentské päťročné volebné obdobie. Oznámil, že po rozhodnutí o leteckej základni Manas nie sú „medzi Kirgizskom, USA a krajinami Európy politické rozpory“ a hovoril aj o tom, že svetlo sveta uzrela nová Koncepcia národnej bezpečnosti Kirgizska.

Prezident pri predstavovaní akcentoval, že ide o kolektívne dielo špeciálnej komisie a jej hlavným cieľom je poskytnúť jasnú charakteristiku a predstavu o národných záujmov, ktoré „musíme ochraňovať a zaisťovať našou vnútornou a zahraničnou politikou“. Kirgizsko vnútropoliticky, zahraničnopoliticky a ani z pohľadu geopolitickej rekonfigurácie Strednej Ázie neprežíva najšťastnejšie obdobie a musí riešiť skrumáž hrozieb svojej národnej bezpečnosti. Profil týchto hrozieb, ak nerátame hrozbu hlavnú, ktorou je deštrukcia krehkej štátnosti, je nasledujúci: nárast nebezpečenstva medzinárodného terorizmu a radikálneho náboženského extrémizmu a (prosím pozor!) prehĺbenie vodno-energetických rozporov, ktoré majú neočakávane vysokú dynamiku. Žiaľ, aj veľkú perspektívu.

Náboženský extrémizmus Samozrejme, existujú aj vnútorné hrozby – nárast sociálno-ekonomických rozporov a z toho plynúce rozšírenie radikálneho islámu v krajine. Kurmanbek Bakijev to vníma ako „vážny problém“. Dokonca poukázal, že nielen na juhu, ale už aj na severe krajiny „lákajú naše deti a vnukov, ženy sú zahalené... pritom doteraz to tak nebolo“.

Rôzne nábožensko-extrémistické skupiny operujúce nielen v Kirgizsku, ale aj vo väčšej časti Strednej Ázie s rôznymi základňami, majú hlavný cieľ – zvrhnutie sekulárnych režimov. Ide im o kalifát so všetkým, čo k tomu patrí. Udalosti v uzbeckej časti Ferganskej doliny, v Andižane v roku 2005 alebo na juhu Kirgizska v Nookatskom regióne v roku 2008, sú príznačným mementom.

Je jasné, že Kirgizsko je senzitívne aj na negatívny vývoj situácie v Afganistane, kde sa Talibanu v poslednom období programovo „darí“. Následne sa darí aj podobným elementom na juhu Kirgizska. Ako možno dedukovať zo slov Kurmanbeka Bakijeva, už aj na severe.

Vodný nepomer Prezident špeciálne poukázal na spomenutý problém vody. Ako vieme, voda je život a v období opakovaného sucha si v rámci Strednej Ázie asi budú častejšie vysvetľovať a vyjasňovať pozície. Kurmanvek Bakijev vidí jedno z riešení vo vybudovaní vodného diela Kambarata. Moskva je ochotná na tento projekt prispieť. Ide o úver vo výške 300 miliónov dolárov, z ktorého časť sa viaže na „udržanie zdravia občanov a zaistenie ekologickej bezpečnosti.“ Moskva taktiež participuje na výstavbe hydroenergetického komplexu Rogun.

To priviedlo do stavu zúrivosti prezidenta Uzbekistanu Islama Karimova. Prečo? Uzbekistan je najväčší spotrebiteľ vody v Strednej Ázii, ale zdroje sa nachádzajú v Kirgizsku a najmä v Tadžikistane. Napríklad v roku 1960 Uzbekistan spotrebovával 30,78 km3 vody, pričom na zavlažovanie putovalo 27,9 km3. Tadžikistan spotreboval 9,8km3 a na závlahy 8,69 km3. V roku 2000 uzbeckí farmári už využívali na zavlažovanie 55,66 km3 a Tadžikistan len 9,05 km3. Rovnica je jednoznačná. Uzbekistan v súčasnosti spotrebováva 59,8 percent z celkového objemu dostupnej vody v povodí Aralského mora a Tadžikistan 11,9 percent, ale v tejto horskej krajine sa formuje až 55,4 percent z celkového objemu vodných zdrojov. V Uzbekistane len 7,6 percenta.

Apropo, Uzbekistan predáva Kirgizsku plyn za cenu 240 dolárov za 1000 m3. Biškek žiadal Taškent o nižšiu cenu, lebo jeho ekonomika a celková sociálno-ekonomická situácia spoločnosti je schopná vstrebať cenu možno na úrovni 185 až 190 dolárov. Kurmanbek Bakijev odkázal do Taškentu, že „zajtra príde jar a my budeme exportovať našim susedom elektrickú energiu z vodných elektrární a tiež zvýšime ceny. Náš sused nám mal pomôcť a dať požadovanú cenu. Pochopte, toto nie je bazár. Preto budujeme hydroenergetické komplexy Kambarata 1 a Kambarata 2.“

No a Islam Karimov vyzval úradníkov, aby aktívnejšie obhajovali vodné záujmy svojej krajiny. To znamená, že bude „veselo“. Uzbekistan totiž využíva zo Syrdarje 50,5 percent vody a Kirgizsko 0,5 percenta (Tadžikistan 7,8 percenta). Z Amudarje to je (ne)pomer 42 percent a 0,3 percenta (15,2%).

Vek národného egoizmu? V nadväznosti na prijatú Koncepciu národnej bezpečnosti a dokument Ekologická bezpečnosť Kirgizska budú práce zrejme pokračovať ďalej. Vzhľadom na aktuálne a perspektívne vonkajšie hrozby Kirgizsku, ktoré sformuloval prezident, sa bude v Rade bezpečnosti Kirgizska v skorej dobe posudzovať téma energetickej a informačnej bezpečnosti.

Natíska sa otázka, aká bude filozofia týchto budúcich dokumentov? Ak budú obsahovať myšlienky v podobnom duchu, ako okolité krajiny Strednej Ázie, tak potom pre Európu platí, že hľadanie akéhosi univerzálneho prístupu k tomuto regiónu sa dostalo do slepej uličky. Export univerzalizmu stratil zmysel a presadzovanie vlastného národného egoizmu sa dostáva do pozície „vyššej pilotáže“.

Slovensko to v Strednej Ázii vie. Len či mu to vedenie rôznych frankofónnych mimoriadnych európskych predstaviteľov v kombinácii s washingtonským slonom v porceláne umožní aplikovať v praxi. Nezabúdajme. Vostok delo tonkoe!
Autor je spolupracovník týždenníka Slovo

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984