Porn Identity vo Viedni
„Výpravy do tmavých zákutí“ majú priniesť „nehanebné obrázky do inštitucionálneho umeleckého priestoru“ . Cieľom výstavy The Porn Identity – Výpravy do tmavých zákutí je konfrontovať „divokú pornografiu“ so sochami, obrazmi a inštaláciami reflektujúcimi sexuálnu túžbu. Výstavu si vo viedenskej Kunsthalle (hala 2) možno pozrieť do 1. júna.
V Kunsthalle je vystavená pozmenená pôvodná výstava, ktorá sa prezentovala v Rotterdame pod názvom Bodypoliticx. Riaditeľ Kunsthalle Gerald Matt povedal, že „sa snaží mediálne spochybňovať stavy spoločnosti“. Výstava, na ktorú majú neplnoletí vstup zakázaný, je súčasťou cyklu Sex&Crime.
Prezentácia „nehanebných obrazov v inštitucionálnom umeleckom prostredí“ má prelomiť stereotypy spájajúce sa s porno-produkciou. Napriek tomu – či práve preto – si výstava, ktorú koncipovala Angela Stief a hosťujúci kurátori Thomas Edlinger a Florian Waldvogel vyžaduje od diváka často pozorný pohľad, aby dokázal rozlíšiť jemné a nenápadné rozdiely medzi komerčnou pornografiou a umením.
„Hovorí sa, že porno je to, pri čom sa nechceme dať pristihnúť,“ píše sa v tlačových materiáloch výstavy. „Pristihnutiu“ sa na výstave v žiadnom prípade nevyhneme. V hlavnej miestnosti visí tesne vedľa seba dvadsaťštyri obrazoviek s explicitným materiálom, teda o tajnostkárstve sa tu v žiadnom prípade nedá hovoriť. Inštalácia In front of the Green Door, Pred zelenými dverami, ktorej autorom je Johannes Wohnseifer, predstavuje zelené dvere, ktoré sa dajú len poodchýliť, a divák sa štrbinou díva na televízor s pornografickým vysielaním. A to hneď vo vstupnej hale.
Šikmo naproti stojí socha La veuve du coureur (Vdova po bežcovi) z roku 1957 autora Roberta Müllera, replika Bicycle Wheel Marcela Duchampa z roku 1913, tematizujúca technizáciu sexuality rovnako ako sexualizáciu techniky. Kým tu môže divák šliapaním do pedálov na sedadle uviesť do chodu napodobeninu penisu, Ed a Nancy Kienholz sa v diele The Bronze Pinball Machine with Woman Affixed Also z roku 1980 pohrávajú zo ženskými genitáliami. Hrací stroj možno obsluhovať pohodlne opretý o rozkročené ženské nohy z bronzu. Okolo steny z najrôznejšími obrazmi, zobrazujúcimi komerčné aj umelecké pornografické materiály, sú rozostavané práce ako replika filmového vybavenia z filmu Stanleyho Kubricka Mechanický pomaranč sochárky Liz Moore, rovnako ako Queer Bar autorov Micheale Elmgreena a Ingar Dragset a inštalácia Frauen putzen besser (Ženy upratujú lepšie) Olafa Metzela z roku 2002. Pre inštalácie Toma Burra zobrazujúce konskú stajňu, ktorých témou má byť „drezúra pudu a domestifikácia animálneho“ rovnako, ako „dobre vykalkulovaný exces v samo-masochistickom dome“ je vyhradená samostatná miestnosť.
Koniec výstavy tvorí takzvaná Rainbow Wall. Túto inštaláciu tvorí dvadsať obrazoviek, farebne zoradených a rozvešaných v radoch päťkrát štyri, na ktorých sa vertikálne premieta to isté porno. Aj tu ide o často diskutovaný vzťah a „napätie medzi klasickou heterosexuálnou porno-produkciou a alternatívnymi, homosexuálnymi, lesbickými a „queer“ prvkami.“
Videá, ktoré sčasti pridlhými ukážkami, ale aj kvalitou prekračujú odhodlanie a čas, ktorý je aj veľmi trpezlivý návštevník ochotný do výstavy investovať, zahŕňajú hlavne diela dobre etablovaných umelcov ako Carolee Schneemann, Lawrence Weiner alebo Jeana Geneta. Uvidíme tu homosexuálny sex skinheadov rovnako ako úryvky hollywoodskych filmov s podtextom násilia a vášne rakúskeho režiséra Martina Arnolda. Lousia Achille sa vo svojom filme The Naked Feminist (Nahá feministka) venuje rozhovorom s ikonami (post-) porna.
Výstavu sprevádzajú mnohé diskusie a prednášky v Kunsthalle a v apríli ju doplní aj filmový cyklus vo viedenskom Metrokino nazvaný Hauptsache Fleisch (V hlavnej úlohe telo) ktorého cieľom je ukázať divákovi erotické a pornografické v rakúskej kinematografii. Nezávisle od výstavy Porn Identity sa 14. februára konalo vo WUK-u sympózium Pornonom. Choreografky Sabine Sonnenschein a Brigitte Wilfing na ňom pozývali na stretnutie teoretických, performatívnych a hudobných pozícií pornografického filmu.
Viac na www.kunsthallewien.at
a www.wuk.at /sonnenschein/sympornonom.htm
Zdroj: www.derstandard.at
