Dzurindovo kšeftovanie
Čo sa babe chcelo, to sa babe snilo. Týmto pravidlom sa riadi Mikuláš Dzurinda už dávno a zjavne sa toho nezbaví napriek tomu, že je zjavné, ako to jemu i jeho strane škodí. Keď už realita nezodpovedá predstavám šéfa SDKÚ-DS, on si ju hravo pretvorí na svoj obraz. Aj keď to so skutočnosťou nemá nič spoločné.
Iba nedávno to opäť dokázal v súvislosti s tvrdeniami niektorých médií, že terajší šéf Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) František Blanárik vedome spolupracoval s komunistickou vojenskou kontrarozviedkou. Tieto medializované podozrenia vtedy premiér Robert Fico odmietol komentovať s tým, že F. Blanárik predsa prešiel bezpečnostnými previerkami, dokonca má previerku NATO. Potreboval ju, keďže pred niekoľkými rokmi pracoval ako vojenský pridelenec na našom veľvyslanectve v Kyjeve, ktoré je styčným veľvyslanectvom Severoatlantickej aliancie pre kontakty s Ukrajinou. Takže Blanárikove previerky asi nie sú „maličkosť“, ak sa navyše doteraz nevyskytli žiadne seriózne dôvody, ktoré by dokazovali, že ich získal neoprávnene alebo nečestne. Ak ich musel získať opätovne, bolo to spôsobené iba pravidlom, že platnosť previerok sa jeho odchodom z armády skončila.
Naozaj „čarovné“ zareagoval na Ficove slová M. Dzurinda. Na tlačovej konferencii upozornil, že NBÚ pod vedením Jána Mojžiša „rozdával pečiatky z pohľadu eštebákov, ale aj rôznych kšeftov, ako sa mu páčilo. Previerky udeľoval úrad, ktorý bol taký nezávislý, že jeho predseda si dovoľoval voči mne, čo si dovoľoval. Nepamätáte sa na Mojžiša? Nehodného štátneho úradníka?“ Nuž pamätáme, pamätáme sa, ako si „dovoľoval“ rozhodovať nezávisle od vôle predsedu vlády a SDKÚ a pamätáme sa, ako M. Dzurinda „odkrágľoval“ aj vlastného ministra, len aby mal vo vláde dosť hlasov na likvidáciu J. Mojžiša.
Lenže práve preto si veľmi dobre pamätáme, keď sa táto kauza odohrala. A „čarovné“ na Dzurindovom vyjadrení je to, že F. Blanárik získal od NBÚ bezpečnostnú previerku až po Mojžišovom odchode, v čase, keď už úradu šéfoval Aurel Ugor. Človek, ktorého vláde navrhol práve M. Dzurinda a nikdy voči nemu verejne neprezentoval nijaké podstatné výhrady. Ibaže by sa v lídrovi SDKÚ pohlo svedomie a občanom chcel prezradiť aspoň niečo o kšeftovaní vo vysokých funkciách z čias, keď bol na čele vlády.
Autor je stály spolupracovník Slova
