Slobodu Palestíne!
Milí židovskí priatelia! Rozhodol som sa aspoň takouto imaginatívnou formou osloviť všetkých Židov dobre vôle, nech žijú kdekoľvek na svete. Neprihováram sa náboženským fanatikom na oboch stranách, nesnažím sa viesť dialóg s politickými extrémistami, ktorí viac ako ľudskému slovu rozumejú paľbe zbraní. Chcem osloviť práve vás, ľudí premýšľajúcich i ľudí trpiacich, ľudí so skúsenosťou pozemského pekla, ľudí, ktorí úprimne milujú svoju vlasť a chcú žiť s ostatnými národmi sveta v mieri a porozumení.
Vždy som mal hlboký súcit s tragickým osudom Židov. Hlasno sa ozývam voči všetkým prejavom antisemitizmu doma i vo svete. Záleží mi na tom, aby aj moji študenti porozumeli tomu, čo to bol holokaust a aké mal následky. Táto desivá skúsenosť vášho národa má pre mňa univerzálne posolstvo. A jeho najsilnejšie historické memento vidím v tom, že toto, ani nič podobné, sa už nesmie opakovať nikomu a nikde na zemi. Vy sami by ste mali byť tými vyvolenými, čo najhlbšie chápu humanistický význam tohto posolstva. A nedopustiť, aby sa vo vašom vlastnom vytúženom štáte zaobchádzalo s ľuďmi horšie ako so zvieratami.
Dnes už však nemôžem mlčať, lebo to, čo robíte na okupovanom palestínskom území a to, čo podporujete, je najohavnejší zločin proti ľudskosti, a ani úcta k židovskému národu mi nemôže zabrániť v tom, aby som hovoril pravdu a nazýval veci pravými menami. Snažím sa pochopiť hlbinnú paranoju izraelskej spoločnosti. Nepovažujem vás za hlavných vinníkov blízkovýchodnej tragédie. Vidím vo vás skôr nešťastnú hŕstku utečencov z 90 krajín sveta, so sklonom k hystérii, ktorým sa podarilo prežiť, ale naďalej prenasledovaných zlými snami a traumatizovaných ako Európou, tak aj prijatím v islamských krajinách. Viem, že ste nemali po vojne kam ísť, že ste neboli nikde vítaní, že vás z Európy vyháňali do Palestíny rovnako, ako vás dnes chcú vyhnať z tej istej Palestíny, že ste nemali nič, len silnú vieru a spomienku na slávnu minulosť dávneho kráľovstva. No rovnako za hlavných vinníkov tohto historického konfliktu nepovažujem Palestínčanov, ktorí majú veľmi vážne a legitímne dôvody, prečo sa búria, keď ich okupujú a terorizujú v ich vlastnej domovine, ktorá je práve tak aj domovinou vašou. Chcete od sveta empatiu, ale viete pochopiť pocity svojich najbližších susedov? Obyčajných Palestínčanov, ktorí najmenej šestnásť storočí obrábali pôdu svojich predkov, aby o nej napokon medzinárodné spoločenstvo cynicky rozhodlo, že im nepatrí? Takéto pocity sa dajú porovnať vari len s tým, keby dnes niekto prišiel s návrhom, aby Slováci vrátili svoje historické územie Keltom.
Nie, izraelsko-palestínsky konflikt nie je a nemôže byť bojom medzi dobrom a zlom, je to skôr tragédia v tom najpôvodnejšom historickom zmysle, je to stret medzi jedným silným, historicky podloženým a presvedčivým nárokom a druhým veľmi odlišným, ale o nič menej silným, historicky podloženým a presvedčivým nárokom. Je to konflikt medzi dvoma legitímnymi právami. Dva národy si chcú uplatniť svoj prirodzený nárok na tú istú maličkú krajinu ako svoju jedinú možnú vlasť. Pri takomto silnom nároku nikto nemôže kapitulovať. Aby ste mohli obaja, tak Židia ako aj Palestínčania, v takejto krajine normálne žiť, potrebujete mier a potrebujete bolestný kompromis.
Verím, že raz, keď vychladnú vášne na oboch stranách, pochopíte, že ste obete tých istých utláčateľov. Európa, ktorá kolonizovala, vykorisťovala a ponížila arabský svet, pošliapala jeho kultúru a zneužila ho pre svoje mocenské hry, je tá istá Európa, ktorá prenasledovala a utláčala Židov a nakoniec sa ich pokúsila v bezprecedentnom zločine holokaustu masovo vyvraždiť. Vidíte v sebe navzájom obrazy svojich utláčateľov, ale keby ste nemali oči zakalené hnevom a bolesťou, videli by ste navzájom svoje sestry a bratov, mučených tým istým ťažkým osudom.
Ale dnes je rad na vás. Vy musíte dokázať, že ste civilizovaná demokratická krajina, ktorá dodržiava medzinárodné pravidlá a záleží jej na mierovom spolunažívaní celej oblasti. Žijete v strachu a neistote, ale tieto pocity sa nedajú porovnať s každodennou životnou skúsenosťou Palestínčanov. Máte svoj vlastný štát, slobodu, silnú armádu, fungujúcu ekonomiku, nikto u vás netrpí nedostatkom potravín. Prečo také isté podmienky a práva nie ste ochotní priznať aj Palestínčanom? Nevravím o prázdnych slovách vašich politikov, ktorými úspešne kŕmia svetové médiá. Vravím o vašich skutkoch.
Izraelu vládne krutý vojenský režim, ktorý čoraz výraznejšie nadobúda prvky apartheidu. Máte zákony, ktoré legalizujú mučenie. Máte zákony, ktoré zaručujú každému Židovi kdekoľvek na svete automaticky izraelské občianstvo, ktoré rovnako automaticky upierate všetkým Palestínčanom vyhnaným z ich rodnej krajiny. Palestínčania nemajú právo bývať ani v oblastiach, ktoré sú zákonom rezervované pre Židov. Nie sú zastúpení vo vláde, štátnej správe či verejnom živote. Odopierate im základné služby ako vodovod, elektrinu, kanalizáciu, dláždené cesty. Šaronova vláda dokonca schválila návrh zákona, ktorý by dovolil prideľovanie štátnej pôdy iba Židom. Vašimi väznicami prešlo od roku 1967 trištvrte milióna Palestínčanov, čo je takmer tretina ich počtu na okupovaných územiach. Dnes väzníte dokonca aj tri stovky detí vo veku do šestnásť rokov, odsúdených často len za to, že v zúfalstve hádzali do vašich vojakov kamene. Urobili ste z okupovaných území jednu veľkú väznicu, nepriedušne uzavretú klietku, z ktorej sa chce palestínsky národ oslobodiť. Nezamieňajte si príčiny a následky. To vy, ako štátotvorný národ, ako vládnuca moc, ako dobre vyzbrojený okupant utláčajúci bezbranné obyvateľstvo, to vy ste za momentálnu situáciu primárne zodpovední. Chápem váš skľučujúci pocit obkľúčenia, vašu nervozitu, s ktorou hryziete naokolo ako ranené zviera všetko, čo sa pohne. Ale agresivita nezachráni židovský štát. Je jediný kľúč k riešeniu tejto rovnice, ktorý držíte v rukách práve vy: Dajte palestínskemu ľudu slobodu!
Keď Mojžiš žiadal egyptského faraóna, aby prepustil Židov z otroctva, musel zoslať na ľud Egypta krutých desať rán, kým sa mocný panovník podvolil. Židia dnes nemusia prechádzať skúškou biblických rozmerov, aby pochopili, že palestínsky ľud nechce nič iné než to, na čo má prirodzené právo: slobodu a svoju nezávislú vlasť. Čím dlhšie budú izraelskí lídri vzdorovať tejto vôli, tým vzdialenejšia bude vidina mieru a pokojného života aj pre samotných Izraelčanov. Žiaľ, Izrael sa dnes nespráva ako štát s armádou, ale ako armáda so štátom. Ak chce, aby okolitý arabský svet uznal jeho legitímne právo na vlastnú štátnosť (a Izrael sa musí uchádzať predovšetkým o jeho dôveru, lebo budú to práve tieto krajiny, ktoré s ním budú žiť v jednom regióne, či už sa to jedným i druhým páči alebo nie), musí sa sám začať správať ako civilizovaný štát vedomý si všetkých medzinárodných záväzkov a pravidiel. Možno zmetiete neinformovaných, umlčíte nepohodlných, ale neujdete pred pravdou, neujdete pred vaším čiernym svedomím, ktorým sú dnes Palestínčania, rovnako ako vy ste čiernym svedomím Európy.
Vojna, ktorú vediete, je cynická, ohavná a hlúpa. Zabezpečí vám dočasnú nadvládu, ale nie mier. Zničí ľudské obydlia, ale nie nenávisť voči vám. Zahubí životy, ale nie odpor. Zlikvidovali ste všetko, na čom ste mohli stavať. Obojstrannej dohode o vytvorení dvoch štátov ste zasadili smrteľnú ranu. Ukončili ste izraelsko-sýrske rozhovory. V krvavom kúpeli ste pochovali arabský mierový plán, ktorý vám ponúkal normálne vzťahy s 22 štátmi. Zabránili ste nastupujúcej vláde USA pokúsiť sa o obnovu mierového procesu. To, čo ste urobili, je akt politického šialenstva. Ako povedal váš veľký spisovateľ Amos Oz, Izrael nemôže útokom na Gazu nič získať. Uväznili ste poldruha milióna ľudí v podmienkach preľudnenia, biedy, utrpenia a strachu. Uzavreli ste ich do smrteľnej klietky. Nedovolili ste im ujsť, nedovolili ste im ustúpiť, nedovolili ste im doručiť životne dôležité potreby, ignorujete základné pravidlá medzinárodného humanitárneho i vojnového práva. A o tejto situácii sa bývalý šéf izraelských armádnych štábov Dov Weisglas vyjadril slovami: „Urobili sme im diétu.“ Kam sa podela vaša elementárna ľudskosť?
Áno, viem, máte množstvo argumentov, ako vám Palestínčania ubližujú. Nepopieram vašu skúsenosť. No vo svetle toho, aké zločiny páchate na bezbranných ľuďoch, vaše dôvody vyznievajú cynicky, ba až detinsky. Palestínčania nemajú F-16-ky, Palestínčania nemajú tanky, Palestínčania nemajú najmodernejšiu výzbroj. Vy strieľate aj do detí, ktoré držia v rukách kamene. Ak vaše operácie nemajú konkrétne, presne vymedzené ciele, ak sa mstíte celému národu, ničíte obytné štvrte ľuďom, ktorí nemajú s terorom nič spoločné, správate sa ako zbabelci a slabosi, správate sa ako gangstri z westernov, správate sa rovnako ako palestínski militanti, lebo vina dopadá na vás všetkých.
Vaše reakcie sú hysterické a pre vyspelý národ neadekvátne. Krvavo trestáte už nielen vraždy, ale aj úmysel. Inak by ste boli schopní priznať, že od roku 2005, kedy ste sa stiahli z Gazy, palestínske rakety zahubili 20 Židov, kým vy ste vyvraždili 1600 Palestínčanov. Kto a pre koho je tu väčšou hrozbou? Strieľate na sanitky, vyhadzujete do vzduchu školy, mešity, obchody. Na všetko vám stačí podozrenie, že sa v nich ukrývajú teroristi, hoci neprinášate nijaké dôkazy. Ale že sa v nich ukrývajú ženy a deti, to je nám všetkým jasné. Mravné hodnoty civilizovaného sveta, diela našich najväčších spisovateľov ako Dostojevskij, Čapek a iní, nikdy nedovoľovali obetovať nevinné deti. Vy už ani len nepociťujete hanbu za to, že to robíte. Vaše rakety útočia na policajné stanice a dokonca aj väznice, pričom obete týchto masakier nepovažujete za civilistov. Ale to je zločin, a ani podpora najmocnejšieho muža planéty, ktorý o takýchto praktikách niečo vie, nezjemní vašu vinu. Trestáte Palestínčanov za to, že Hamas vypovedal prímerie. Ale to prímerie ste porušovali vy. Svet možno zabudol, ale informovaní ľudia nie: počas šiestich mesiacov tohto prímeria nezabil Hamas ani jediného izraelského civilistu, kým izraelskí vojaci zastrelili dvadsať Palestínčanov. Vaše námorníctvo ostreľovalo dokonca aj palestínske rybárske lode. Ako ste využili tých šesť mesiacov prímeria? Ako ste uľahčili život bežných ľudí na okupovaných územiach? Neurobili ste vôbec nič. Naopak, v niektorých ohľadoch sa situácia ešte zhoršila. Prečo by mali mať Palestínčania bojujúci za vlastnú slobodu a dôstojné podmienky pre život, záujem na takomto prímerí?
Čudujete sa, že Hamas, teroristická organizácia s bohatým zoznamom najrôznejších zločinov, vyhral transparentné demokratické voľby (ktoré ste najprv požadovali a potom kvôli ich výsledku neuznali). Prečo sa to stalo? Preto, že Palestínčania sú krvilačné beštie? Nie, stalo sa to aj preto, lebo vy sami ste neurobili nič preto, aby títo ľudia začali dôverovať niekomu pre vás prijateľnejšiemu. Nevyšli ste v ústrety hnutiu Fatah ani vo chvíli, keď bol Jásir Arafat ochotný vzdať sa 78 percent pôvodného územia (sic!) za čo ho časť Palestínčanov začala považovať za zradcu. Zdvojnásobili ste ilegálne osídľovanie Západného brehu, paralyzovali ste predákov Fatahu rozsiahlou korupciou a zrazu neviete pochopiť, že palestínsky ľud si vo voľbách vyberie hnutie, ktoré si nezískalo jeho dôveru násilím, ale najmä konkrétnymi sociálnymi programami?
Na konci shakespearovských tragédií je javisko zvyčajne plné mŕtvol. Čechovove tragédie sa zasa končia všeobecnou dezilúziou, rozhorčením, zlomenými srdciami, sklamaním i absolútnym vyčerpaním – ale život v nich pokračuje. Ktorú cestu si vyberiete? Ak chcete prežiť, ak si raz chcete sadnúť za spoločný stôl so svojimi nepriateľmi – a vy to budete musieť urobiť, lebo F-16-kami sa štát donekonečna spravovať nedá – želám vám, aby ste urobili múdre čechovovské rozhodnutia. Izraelsko-palestínsky konflikt je totiž vo svojom jadre konfliktom politickým, a preto ho vojenské riešenia nikdy nemôžu ukončiť.
Tým, čo robí vaše politické vedenie, som ako človek i humanista hlboko rozhorčený. Nič nemôže byť ospravedlnením pre toľké utrpenie. A to vám hovorím s vedomím, že si z celého srdca želám pokojný a prosperujúci Izrael, že hlboko rešpektujem právo Židov na sebaurčenie a že sa považujem za priateľa židovského štátu. Priateľstvo je postavené na podpore, porozumení a úprimnosti. Ak stojí len na slepej lojalite, nemá pevné základy. Ak vám píšem tento list, tak vám ho píšem práve preto, aby som sa nemusel hanbiť za to, že som priateľom Izraela. Nekladiem vám za vinu všetky hriechy sveta. Už som povedal, že za to, kam sa dostali vzťahy Židov a Palestínčanov, viním skôr politiku západných krajín. To, čo robíte, vypovedá veľa nielen o Izraeli, ale aj o nás. Hanbím sa za to, že medzinárodné spoločenstvo sa opäť raz správa tak, že nie je jasné, aké princípy z hľadiska humanizmu vlastne zastáva. Osud Izraela je i naším osudom. Stavia nás pred úlohu, či budeme problémy riešiť podľa Starého alebo podľa Nového zákona. Či budeme uprednostňovať úzke národné ciele alebo hľadať všeľudské princípy, či budeme stavať múry alebo mosty, či sa stane naším heslom oko za oko alebo nezabiješ.
Ten, kto má v rukách moc, má aj oveľa väčšiu zodpovednosť. Ak chcete byť svojho štátu hodní, naučte sa s ňou zaobchádzať. Hľadajte osvietených politikov, hľadajte svojho židovského Gorbačova. Nezahmlievajte podstatu problémov, prekonajte sebecké prístupy a potlačte v sebe bolesť minulosti v záujme šťastnejšej budúcnosti: dajte palestínskemu ľudu slobodu! Nehľadajte výhovorky, nestupňujte podmienky, nedramatizujte realitu. Nezávislý palestínsky štát fungujúci v mierovej koexistencii s nezávislým židovským štátom je jediným kľúčom k vašej bezpečnosti a k získaniu rešpektu a dôvery okolitého sveta. Kým nebudete rešpektovať právo palestínskeho ľudu na sebaurčenie, budete mať podporu mocných, ale nie sympatie sveta. Slobodná, nezávislá a demokratická Palestína je vo vašom i našom záujme, je naším svedomím i kľúčom k pokojnejšiemu svetu.
