Citáty nie sú argumenty
Chcem zareagovať na článok Kto sú Rusíni, uverejnený v SLOVE č. 10/2001. Jeho autor Mikuláš Nevrlý tvrdí, že Rusíni žijúci na Slovensku sú iba ukrajinskou menšinou. Nespomína však históriu dokazujúcu, že v ich vedomí sa už dlho ozýva silný pocit, že v porovnaní s Ukrajincami sú odlišný národ.
Väčšina tunajších Rusínov odmietla nútenú ukrajinizáciu, ktorá sa začala po Druhej svetovej vojne. Vyše tristo škôl na východnom Slovensku sa zmenilo na ukrajinské (s vyučovacím jazykom ukrajinčinou). V roku 1989 existovalo takýchto škôl už iba pätnásť, lebo Rusíni vyhlásili, že ukrajinské školy nechcú. Všetky gréckokatolícke kostoly sa zmenili na pravoslávne, ale počas uvoľnenia v 60. rokoch sa aspoň polovica Rusínov vrátila ku gréckokatolíckej viere. Kultúrne inštitúcie, ktoré boli nútené používať ukrajinský jazyk v praxi, bežní Rusíni často ignorovali, lebo na ukrajinských školách neštudovali, a tak tomuto jazyku dobre nerozumeli. Veľa Rusínov mi hovorilo o absurdnom príklade divadiel, ktoré museli hrať v ukrajinskom jazyku: hercami však boli Rusíni a obecenstvo im nerozumelo.
Nevrlý sa dávnymi historickými faktmi a minulými, ako aj súčasnými citátmi usiluje dokázať, že Rusíni sú vlastne Ukrajinci. Avšak citáty nie sú argumenty - ľudia, ktorí hovoria, že Rusíni tvoria samostatný národ, majú rovnako svoje citáty. Tvrdenie, že Rusíni a Ukrajinci majú spoločný pôvod z 12. storočia, nie je dostačujúce. Rakúšania a Nemci majú tiež spoločný pôvod, takisto Nóri, Švédi i Dáni. Všetci Slovania - aspoň 10 uznaných národov - majú takisto spoločný pôvod. Čo je to národ? Jeho jasná definícia neexistuje. Nie som etnograf, ale podľa môjho názoru je to skupina ľudí, ktorí sa pre svoje rozličné zvyky, históriu (od 12. storočia) a zvyčajne aj iný jazyk necítia byť členmi skupín svojich susedov a usilujú sa získať aspoň uznanie, že sú iní.
Rusíni žijúci na Slovensku sa pre už spomínané rozdiely necítia byť Ukrajincami. Necítia sa nimi byť až do tej miery, že odmietli ukrajinské školy, že aspoň polovica z nich si udržala svoje náboženstvo napriek násilnej transformácii na iný druh, že po štyridsiatich rokoch ukrajinizácie a komunizmu začali s rusínskou obrodou a že napriek akémukoľvek útlaku sa viac týchto ľudí hlásilo u nás za Rusínov ako za Ukrajincov (podľa sčítania ľudu v roku 1991 tu bolo 17 tisíc Rusínov a 10 tisíc Ukrajincov).
Nevrlý v článku nepoukazuje na svoju definíciu národa. Rovnako nereaguje na argumenty a pocity tých, čo tvrdia, že Rusíni sú samostatný národ. Za rusínsku obrodu obviňuje amerického profesora P. R. Magosciho, o ktorom boli "dohady, že je agentom niekoľkých tajných služieb". Nepodáva žiaden dôkaz o Magosciho prepojení s nimi, neinformuje, v akých službách bol agentom a ani nevysvetľuje, prečo by nejaké tajné služby mali záujem iniciovať rusínsku obrodu. Napokon - zasa bez dôkazov, dôvodov a vysvetlenia - spomína, že rusínska obroda podporuje obnovenie veľkého Uhorska. Nevidím tu súvislosť a mám pocit, že jediným účelom takejto poznámky je vyvolať medzi Slovákmi antirusínsky náboj.
Napriek tomu, že niektoré konštatovania nie sú ani oprávnené, ani vhodné na serióznu diskusiu, autor uviedol jednu vec, s ktorou súhlasím: "Ukrajinský národ prešiel vo svojej histórii podobným martýriom a jeho túžba po samostatnosti sa naplnila v tom istom čase ako v prípade slovenského národa." Preto nerozumiem, prečo by Mikuláš Nevrlý, alebo hocaký Slovák či Ukrajinec bojovali proti túžbam iných ľudí za uznanie ich národnej identity.
Matthew J. Reynolds, redaktor týždenníka The Slovak Spectator
