Švajčiarsko má čo povedať

Ak poviem, že v pomerne malom mestečku Solothurn ležiacom na rieke Aare už po 36. krát usporiadali prehliadku značne rozsiahlej tvorby krajiny, ktorá vôbec nepatrí medzi filmové veľmoci, znie to viac ako úctyhodne
Počet zobrazení: 1201

Ak poviem, že v pomerne malom mestečku Solothurn ležiacom na rieke Aare už po 36. krát usporiadali prehliadku značne rozsiahlej tvorby krajiny, ktorá vôbec nepatrí medzi filmové veľmoci, znie to viac ako úctyhodne.

Ak doložím, že vlasť Viliama Tella, ementálu, alpských veľhôr a presných hodiniek len s hŕstkou peňazí, avšak so záplavou mladých nadšencov stvorila festival svetového mena, bude to pripomínať bájku. A keď uvediem suchú prózu čísel, že výberová komisia musela z 230 titulov vybrať pre týždennú prehliadku len 122, budú ma pokladať za potomka Münchenhaussena.

Predsa: my, závistlivci a obdivovatelia zo Slovenska, krajiny permanentnej filmovej suchoty, snívajúcej o záujme verejnosti, činiteľov, štátnej kasy, či sponzorov a najmä o odvážnych filmoplavcoch, snímame klobúk dolu pred už spomínanou prózou čísla 122 premenenej na filmovú poéziu. Tá má podobu šiestich dennodenne zaplnených kinosál.

Solothurner Filmtage sa popýšilo jedenástimi celovečernými filmami naozaj rôznorodých tém. Obrovská láska staručkého otca k slepej vnučke, s ktorou sa vydá na ďalekú cestu, aby získal peniaze na operáciu, zaznieva vo filme Denisa Rabaglia Belasá farba. Narodeniny - ľahunká filmová hračka Stefana Jägera o štvorici mladých priateliek, ktoré sa stretli pri príležitosti svojich tridsiatych narodenín. Z nevinnej zábavy, "vybaľovania" tajomstiev, spomienok na dávne huncútstva sa nakoniec vykľuje riadna hrmavica.

Romantická silueta Benátok kontrastuje s osudom malej zblúdilej Rasalby, ktorú zbalili opustenú na autostráde. Špás z dielne Soldiniho sa volá Chlieb a tulipány. A čo už takého môžu povyvádzať mladé páriky, keď im veľkodušný majiteľ kaštieľa prepožičia všetky svoje záhrady, zákutia a spálne. Ako sa to predvádza v kostýmovej paráde, aj hore bez, s bezočivými ironickými šansónmi, ale aj celkom potichu, ukazuje Kollerova komédia Zámok Gripsholm.

Nielen dojímavé príbehy Hviezdou Švajčiarska, dominujúcou dnes v nemeckom filme, je bernská rodáčka Sabine Timoteo. Čerstvá nositeľka "švajčiarskeho Oscara" za film bez zábran i bez deja sa celkom bez šiat vyníma v titule s názvom na nezaplatenie - Láska, peniaze, láska.

Film Moja dcéra sa to nikdy nesmie dozvedieť hovorí o závažných témach dnešnej modernej trhovej spoločnosti. Lutz Konermann servíruje príbeh mladej ženy, ktorá opustila svoju dcéru v Nemecku a našla si "džob" ako sa patrí v krajine nesmiernych možností - Amerike, aby na svojom tele zarobila hŕbu dolárov. Helldorado (režisér D. Shweitzer) je obrazom dnešného sveta sklamanej mládeže, ktorá mala celkom iné predstavy o živote.

Doslova prekrásne pôsobí biografický film Diablov akordeón. Hudobník a skladateľ, ktorý hrá na akordeóne od svojho raného detstva, prešiel pešo, od dediny k dedine, celú Kolumbiu bez pocty a ocenení. Dnes má 94 rokov a ešte vždy hrá.

Varlin je cenný dokument Friedricha Kappelera o osude spisovateľa, Na východ od snov (Luc Peter) zase príbehom ruskej herečky, baletky a učiteľky tanca Marie Garvrilovny Saviny. O osude bývalej slávnej fabriky ORWO pri Lipsku, ktorú pochovali dejiny súčasne s NDR, hovorí Bitterfeld Mathiasa Kanuera.

Číňanka vo švajčiarskom McDonalde Ak si odmyslíme podaktoré až komicky končiace ľúbostné výstrelky, smiechu je aj v krajine blahobytu dosť málo. Najviac vari poteší film o faktore človeka v obrovskom koncerne globalizácie. Hrdinom je McDonald, materiálom fašírky, dejiskom Las Vegas, Rio, Johannesburg, Čína, Fínsko, Florida, len Bratislava chýba. Zatiaľ. Dvadsaťpäťtisíc macdonalovských rýchloreštaurácií v 109 krajinách sveta obslúži denne vyše 40 miliónov fašírkožrútov, ktorí sa zahryznú do približne 80 miliónov žemlí. Všade rovnaké, globálne stolíky, príbory, papierové poháre, strakaté značky. Rovnaké sú i rovnošaty, správanie, úsmevy.

"Usmievame sa nie preto, že sme v pohode, ani že vás vítame, ale preto, že taký je u McDonalda predpis," hovorí vo švajčiarskej prevádzke Číňanka s menom Mao.

Solothurne Filmage si pozrelo 60 tisíc divákov vrátane švajčiarskeho prezidenta, ministra kultúry, členov federálnej i kantonálnej vlády, vyše stovky žurnalistov, množstvo producentov a takmer dva tucty šéfov iných filmových festivalov.

Švajčiarsko bolo, je a bude v Európe. Aj vo svete. Ach, the Big World! In Solothurn!

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984