Radšej s národniarmi ako s SMK
Upútal ma článok Daniela Šmihulu Ide o územnú autonómiu, ktorý by si mali preštudovať všetci poslanci NR SR, aby nezapredali Slovensko za judášskych 30 strieborných. Nechápem premiéra Mikuláša Dzurindu, že svojím konaním nahráva slovenským Maďarom, ktorí sa "nemôžu zbaviť pocitu niekdajšej nadradenosti nad Slovákmi a dostať sa do kontaktu so slovenským štátom čo najmenej".
Ako člen protifašistickej organizácie veľmi dobre poznám situáciu v rokoch 1938-39, keď okrem nemeckých nacistov a henleinovcov trhali územie Československa aj maďarskí iredentisti, fašisti a esterházyovci. Na zabranom území južného Slovenska zavládol teror, väzenie, týranie, osočovanie a pomaďarčovanie. Horthyovská vláda obliekla Slovákov do uniforiem a nahnala ich bojovať proti ZSSR. Pamätám sa na streľbu do našich ľudí v Šuranoch i na ďalšie represálie. To, čo sa teraz deje vo vláde a v parlamente, mi pripomína práve roky 1938-39. Predstavitelia SMK ustavične tzv. demokratickým spôsobom požadujú ďalšie a ďalšie ústupky. Za posledné dva roky dostali takmer všetko, čo chceli, a teraz v tomto chaose žiadajú komárňanskú župu, maďarskú fakultu v Nitre a odovzdanie pozemkov neznámych vlastníkov.
Ako protifašistický bojovník s politikou Bélu Bugára nesúhlasím. Slovensko nesmie byť rozkúskované, Trianonska zmluva sa musí zachovať do posledného písmena. Preto súhlasím s Danielom Šmihulom, aby sa SDĽ spojila radšej s národniarmi ako s maďarskými nacionalistami, aj keby táto vláda padla. Poslanci NR SR by si mali preštudovať prejav premiéra Dzurindu na zasadnutí SMK v Komárne (4. februára 2001), kde vychvaľoval Bugára za to, aký je zásadový a ide pevne za svojím cieľom. Aj toto je vizitka dobrého Slováka súceho na slovo.
Juraj Velebír, Žilina
