Temné tajomstvo Helmuta Kohla
Politická kariéra Helmuta Kohla sa začala v jeho rodnom meste Ludwigshafene, kde sa narodil v roku 1930 ako syn finančného úradníka. Ako 17-ročný vstúpil do Junge Union a už v roku 1949 bol aktivistom CDU vo volebnej kampani do prvého Bundestagu. Keď mal 28 rokov, zvolili ho za predsedu okresnej CDU v Ludwigshafene.
V neďalekom Heidelbergu študoval právo. Jeho výlučný záujem však patril politike. Lepšie povedané, len vlastnej politickej kariére. Peniaze si zarábal v rôznych firmách v Ludwigshafene a v jeho okolí. Vysokoškolské štúdiá ukončil až po deviatich rokoch. Medzičasom však prestúpil na štúdium histórie a tu získal svoj doktorský titul.
Kohlovým šťastím bolo, že v tom čase už mal za sebou veľmi vplyvného žičlivca (takpovediac otcovského priateľa), veľmi bohatého priemyselníka, ktorý neskôr často vyhlasoval, že v prípade svojho chránenca mal dobrý nos. Jeho meno bolo Fritz Ries a od Kohla bol starší o 23 rokov. Dr. Ries bol šéfom a akcionárom veľkého koncernu Pegulan, ktorý mal sídlo vo Frankenthale. V priebehu takmer 20 rokov, keď sa z mladého muža stal mestský radca, neskôr poslanec CDU v Landtagu, potom predseda frakcie CDU, ministerský predseda Porýnska-Falcka a nakoniec kandidát na kancelára, bol častým hosťom v prepychovej vile dr. Riesa v mestečku Frankenthal, blízko jeho rodného Ludwigshafenu. Neraz si od neho dal rozprávať, ako sa napriek skromným začiatkom človek môže stať multimilionárom a pánom koncernu. To ho veľmi ovplyvnilo a rozhodol sa, že aj on odštartuje podobnú kariéru a v každom prípade, že aj on sa naučí podobnej bezohľadnosti a nasadzovaniu lakťov ako jeho starší priateľ, že aj on sa bude svedomito venovať udržiavaniu "užitočných kontaktov".
Podľa želania koncernov Dr. Ries udržiaval vynikajúce kontakty a priateľstvá s viacerými významnými politikmi a priemyselníkmi. Niekoľkým z nich predstavil a odporúčal do pozornosti svojho mladého spoločníka. Helmut Kohl svojmu otcovskému priateľovi z pochopiteľných dôvodov predstavil aj svoje dievča menom Hannelore Rennerová, ktorú si chcel vziať za manželku. Až keď mu dr. Ries dal svoje "požehnanie", rozhodol sa k tomuto kroku. Dva mesiace po tom, ako sa dostal do Landesparlamentu, sa dievča Hannelore stalo pani Kohlovou. Keď už Helmut sedel v Landesparlamente v Mainzi, kde mal veľmi silnú pozíciu, mohol sa občas svojmu priateľovi dr. Riesovi odvďačiť aj nejakými službami. Na druhej strane zas F. Ries vylepšil renomé a prestíž Kohla v očiach verejnosti tým, že ho zobral so sebou na exotickú cestu do Afriky, čo bolo v šesťdesiatych rokoch pre relatívne ešte dosť neznámeho provinčného politika čosi mimoriadne exkluzívne. Cesta viedla aj do Maroka, kde bol Ries nemeckým honorárnym konzulom za Porýnsko-Falcko.
Pre mladého politika z Ludwigshafenu bola cesta po Afrike čosi podobné, ako zážitok z Tisíc a jednej noci. Konzul Ries neraz nebol spokojný so správaním svojho chránenca a, podobne ako niektorí politickí priatelia a protivníci Kohla, označoval jeho správanie - aj keď to robil len v úzkom kruhu rodiny a dobrých priateľov - za hrubé a bezohľadné. Avšak jeden z blízkych priateľov konzula mu raz po takej sťažnosti s úsmevom povedal: "Ach Fritz, len ho nechaj, ak sa z neho raz má stať to, na čo ho pripravujeme, ešte stále nie je dosť bezohľadný a tvrdý." V tejto súvislosti uveďme, že spolu s dr. Riesom to v tom čase bol aj jeho intímny priateľ dr. Hans Martin Schleyer (niekdajší hauptsturmführer SS, veľmi aktívny aj v českom protektoráte, čo neskôr vôbec neprekážalo, aby bol už v sedemdesiatych rokoch prezidentom Zväzu nemeckých podnikateľov), ktorý si H. Kohla "zapísal" pre budúcnosť. Počítal s ním pre epochu, keď mala byť skonštruovaná vláda podľa želania veľkých nemeckých koncernov.
Vyznamenanie pre arizátora V roku 1972, na podnet Helmuta Kohla, udelili dr. Riesovi vysoké vyznamenanie - Hviezdu spolkového kríža za veľké zásluhy o vlasť. V listine, ktorú mu odovzdali, uviedli, že ju dostal za zásluhy o spoločnosť v oblasti podnikateľskej činnosti. Nebolo v nej však to najdôležitejšie: totiž, že tento muž - konštruktér a podporovateľ Kohlovej politickej kariéry - mal veľmi temnú minulosť ako podnikateľ, no predovšetkým ako človek. Život F. Riesa bol už v skorej mladosti zviazaný so životom dr. Schleyera, jeho intimusa, ktorý, ako sme už povedali, bol tiež veľkým mecenášom H. Kohla. Už ako osemnásťročný sa Schleyer stal členom SS. Od roku 1939 sa nachádzal v okupovanej Prahe, kde šéfoval 160 zamestnancom, ktorí mali na starosti vysokoškolské aktivity SS a bol priamo podriadený Reinhardovi Heydrichovi, hlavnému predstaviteľovi nacistického protektorátu v Čechách. Dr. Schleyer sa stal jeho pravou rukou a zároveň aj inšpektorom českého priemyslu, čím ostal až do posledného dňa okupácie. Dňa 8. 5. 1945 ušiel s poslednými jednotkami SS k Američanom.
Ries robil medzičasom kariéru v Hitlerovom Nemecku. Patril k tým mimoriadne bezohľadným Nemcom, ktorí využili nepriateľskú politiku nacistov voči Židom a za smiešne malé sumy skupovávali židovské podniky, ktoré im nacisti protizákonne vzali. V priebehu veľmi krátkeho času sa stal výrobcom prezervatívov a ovládol celú branžu. Jeho extrémne bezohľadné arizačné metódy - ako sa hovorilo takémuto nadobúdaniu podnikov - našli v nacistickej strane NSDAP plnú podporu. Na jeseň 1939, hneď po začiatku vojny, rozšíril F. Ries svoj koncern na prezervatívy aj pre potreby Wehrmachtu. Počet zamestnancov sa zdesaťnásobil, produkcia prezervatívov stúpla na dvadsaťnásobok. F. Ries mal obrovské zisky. V roku 1941 mohol rozšíriť svoj koncern aj na dobyté poľské územia, pričom preberal neustále nové a nové podniky, a to aj v iných rezortoch.
Z fabriky do koncentráku Len v jednom-jedinom Riesovom veľkopodniku Trzebinia v obsadenom Poľsku produkovalo prezervatívy 2653 nútene pracujúcich Židov, z toho 2160 žien a dievčat. V priebehu štyroch mesiacov mal v ňom F. Ries obrat asi 2 milióny ríšskych mariek. Pracovné záznamy z fabriky dokazujú, že každodenne dochádzalo k telesnému týraniu ťažko pracujúcich robotníčok, ktoré nepracovali dosť dobre v zmysle nariadení Riesa. Jedno z nich znelo: "Vysvetlili sme pracovným silám, že v nasledujúcich dňoch musia podstatne zvýšiť pracovný výkon, lebo inak budeme vychádzať z toho, že prácu sabotujú." Čosi také sa v tom čase a na tom mieste rovnalo ortieľu strašnej smrti, lebo sa to trestalo okamžitým preložením do koncentračného tábora Auschwitz (Osvienčim), vzdialeného necelých 20 kilometrov. Tam ľudí, ktorí "nechceli pracovať", ihneď poslali do plynovej komory.
Dr. Ries si tak vyslovene zločineckým spôsobom nadobudol v Poľsku za niekoľko rokov takú obrovskú korisť, že keď ju v zime 1945 transportoval do Nemecka, musel na to použiť celé konvoje nákladných áut a nákladných vlakov. Tento nehanebný muž nahrabal v Poľsku nielen mnoho miliónov mariek, ktoré vynášal do Nemecka v kufroch, ale aj stovky kvalitných fabrických strojov, vagóny textilu, automobilových pneumatík, čižiem a topánok, obrovské množstvá ukoristených umeleckých predmetov, drahých kobercov, klenotov a šperkov, ako aj cenné papiere svojich pracovných otrokov, no tiež zlaté zuby stoviek zavraždených mužov a žien. Týmto človekom bol veľký priateľ, poradca a blízky dôverník kancelára Helmuta Kohla. Aký úsudok možno vyniesť o niekom, kto sa s takým indivíduom nielen priatelí, ale sa ním dáva aj protežovať, a pritom vie všetko o jeho minulosti?
Autor (1942) je publicista a spisovateľ
Článok je upraveným a kráteným úryvkom z jeho knihy Súčasné Nemecko - za fasádou demokracie
