Verš

Je pracovným nástrojom hosťa nášho vianočného čísla, básnika a textára Kamila Peteraja. Oproti ostatným má však jednu výhodu: používa ho len vtedy, keď má chuť - nie povinnosť - pracovať. Vtedy si naň počká, uvíta ho s otvorenou náručou a usadí.
Počet zobrazení: 1315

je pracovným nástrojom hosťa nášho vianočného čísla, básnika a textára Kamila Peteraja. Oproti ostatným má však jednu výhodu: používa ho len vtedy, keď má chuť - nie povinnosť - pracovať. Vtedy si naň počká, uvíta ho s otvorenou náručou a usadí. Ako vzácneho hosťa. Hádam mu ešte poopraví kravatu, aby sa už udomácnený návštevník mohol ukázať aj na verejnosti. A samozrejme, váži si ho, pretože je vzácny.

Nielen ako básnik, ale predovšetkým ako textár je Kamil Peteraj známy širokej verejnosti. Bez preháňania - zaraďuje sa k slovenskej špičke. Pri tomto povolaní, alebo ak chcete, pri tomto hobby, sa stretávame s paradoxom: myšlienky básnika si osvojí a interpretuje spevák či speváčka. My si vždy neuvedomujeme, že spievané slová nie sú pohľadom do duše interpreta, no odkrývajú svet textára alebo básnika. Či oboch? Možno. Kamil Peteraj nám svojimi slovami ukazuje nuansy života, odtiene a veci, nad ktorými by sme vari len mávli rukou. Akosi sviatočne nám približuje všednosť a neopakovateľnosť života zároveň. Ak náhodou nechápeme, nezdráha sa povedať to znova, podobným posolstvom. Je majstrom svojho remesla - a nehovoríme iba o textoch piesní. Stal sa držiteľom Zlatej knihy vydavateľstva Ikar za básnickú zbierku V slepých uličkách a je na to patrične hrdý. V telefonickom rozhovore to komentoval slovami, že „iný by si ruky bozkával“.

Treba povedať, že tento autor rozhodne nepatrí k snívajúcim donkichotom, či idealistom, ktorým by reálny život prinášal útrapy. Má vyhranený názor na množstvo vecí, jeho kritika pomerov je ostrá a neúprosná. Už niekoľko rokov pracuje v oblasti reklamy. Ak sa ho spýtate na predvolebnú kampaň politických strán, povie vám, že na také niečo sa dá už len ťažko nahovoriť. Má rád profesionálny prístup k práci a ľudí, ktorí rozumejú tomu, čo robia. Navyše - čo je dnes veľmi vzácne - netvrdí o sebe, že sa narodil 17. novembra 1989 a s už spomínanou kritikou jemu vlastnou sa pokúša o čo najobjektívnejšie zhodnotenie uplynulých rokov. Svoje rozprávanie okorení patričnými historkami. Napríklad o tom, ako sa ešte počas socializmu skupina MODUS dostala jedného dňa do problémov, pretože komusi prišlo na um, že jej názov môže znamenať MODE USA - čo bolo vo vtedajších časoch neprijateľné. Alebo, že sa mnohí v istých situáciách mohli zachovať ako aparátčici, no zostali ľuďmi, pretože robili čosi, čomu verili.

A možno je to celkom inak. Možno by vám toto všetko povedal Kamil Peteraj inými slovami, ktorými by sa pokúsil vyjaviť nové tajomstvá a v ich vnútri by boli ukryté staré pravdy. Napokon, najlepšie sa vám predstaví sám, rozhovorom v predvianočnej atmosfére.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984