Slovensko v slučke
Je to paradoxné, ale hádam dobré, že schvaľovanie štátneho rozpočtu na rok 2001 spadlo do obdobia vážnej krízy v koalícii, presnejšie v jej jadre - SDK. Koaličné strany i jednotliví poslanci si viac ako inokedy uvedomili dôležitosť prijatia najvýznamnejšieho zákona roka.
Splnili tak elementárny predpoklad zachovania koaličnej vlády a teraz sa môžu opäť naplno venovať presadzovaniu svojich parciálnych politických a z nich vyplývajúcich ekonomických záujmov (alebo naopak), čo do budúcnosti neveští nič dobré.
Imperatív reality Štátny rozpočet (ŠR) teda schválili. Zúčastnení a dotknutí sú prekvapení, ako hladko to prebehlo. Pred mesiacom, napríklad pri rozprave o novele zákona o stavebnom sporení, nebolo vidno rozdiely medzi koaličnými a opozičnými poslancami. Jedni i druhí chrlili nekvalifikované argumenty a absurdné názory. Lepšie výhľady na schválenie nemali ani ďalšie zákony s tým súvisiace, o celom rozpočte ani nehovoriac. Ohrozené boli dôležité prvky vládneho návrhu.
O mesiac bolo všetko inak, silné reči oslabli. Ak zabudneme na povinnú kritiku návrhu ŠR opozíciou, reálna oponentúra sa nemohla skončiť inak. Je to dané koaličnou zostavou, ale najmä faktom, že návrh bol v rámci možností pripravený kvalifikovane. Obstál, nemal alternatívu.
Je všeobecne známe, že rok 2001 bude krízovým rozpočtovým rokom celého štvorročného obdobia, lebo sa v ňom sústredili reformné náklady na reštrukturalizáciu bankového sektora, zmenu verejnej správy, Národný program do NATO PRENAME a ďalšie prístupové integračné programy. Skončí sa účinnosť dovoznej prirážky, v plnej miere sa prejavia účinky výrazného zníženia daní z príjmov právnických osôb účinného od 1. 1. 2000. Vysoké je zaťaženie dlhovou službou a nad vládou neustále visí hrozba realizácie záruk na úvery.
Slovensko sa ocitlo v rozpočtovej slučke. Na jednej strane len mierny rast ekonomiky nezabezpečuje dostatočný prírastok príjmov ŠR a dane sa už zvyšovať nedajú. Na druhej strane nie je možné aritmetické znižovanie výdavkov v kapitolách, ktoré sú úplne alebo zväčša „spotrebiteľmi“ - školstvo, zdravotníctvo, sociálne veci, kultúra, ministerstvo vnútra (bezpečnosť) a armáda. Systémové reformy v týchto rezortoch, ale i v poľnohospodárstve a doprave, ktoré by umožnili efektívnejšie využitie zdrojov, sú pomalé, ak vôbec nejaké. Za zamyslenie stojí, či zmeny za každých okolností neurýchliť, lebo každým mesiacom sa pre ne zhoršujú ekonomické i politické podmienky a stav kolapsu nebýva najlepším východiskom.
Modernizácia najdôležitejšieho zákona Ministerstvo financií je príkladom, ako sa aj pri tlaku aktuálnych udalostí, vo finančnom stave hraničiacom s krízou, dajú uskutočňovať systémové zmeny. Pripravuje sa prechod na systém štátnej pokladnice, ktorý umožní efektívnejšie využitie a kontrolu verejných financií, nový manažment mimorozpočtových financií, finančná decentralizácia a strednodobý finančný výhľad. V ŠR sa začína uplatňovať programový prístup, už v tohtoročnom sa uvádzajú a vyčísľujú jednotlivé projekty. Cieľom je, aby rozpočet nepozostával z kapitol, ale z programov financovaných štátom. Krokom k tomu je COFOG - metodika funkčnej klasifikácie vládnych funkcií Štatistickej divízie OSN. Dokáže vyjadriť výdavky v prierezoch viacerých kapitol, napríklad na vedu, školstvo, zdravotníctvo a pod. Aj tu sa zámer stretáva s nepochopením rezortov - peniaze na programy nebudú navyše, no v rámci kapitol treba meniť štruktúru výdavkov.
To však bolí. Parkinsonove a Murphyho zákony pôsobia obrovskou silou. Najdôležitejšou zmenou je rozpočtovanie celého okruhu verejných financií, teda nielen samotného ŠR, ale i štátnych fondov, FNM, Slovenského pozemkového fondu, Sociálnej poisťovne, Národného úradu práce, zdravotných poisťovní, rozpočtov miest a obcí aj poisťovní. Schodok, verme, že po nejakom čase i prebytok, bude odrážať reálne hospodárenie s verejnými financiami. Je to dôležité nielen z hľadiska medzinárodných porovnaní, no predovšetkým preto, aby sa pod rozhodovanie a účinnú kontrolu dostali všetky verejné finančné prostriedky. Nepriame ovplyvňovanie cez účasť predstaviteľov štátnych orgánov v riadiacich orgánov týchto inštitúcií nestačí. Plytvá a rozkráda sa ďalej.
Politikum Opakovanou floskulou je, že ŠR je reštriktívny a antisociálny. Táto vládna koalícia po rozpočtovom provizóriu pripravila už tretí rozpočet a každý bol kompromisom medzi koaličnými partnermi. Platí to však viac-menej o procese jeho schvaľovania, o niektorých položkách, nie o koncepcii. Základné väzby ŠR nesúvisia ani tak so záujmami jednotlivých strán, ale s možnosťami. To však neznamená, že rozpočet neodráža rozdielne predstavy o hospodárskej, rozpočtovej a daňovej politike. Napriek zníženiu daní z príjmu právnických osôb a jeho nejasným dôsledkom, neustáva tlak na ďalšie znižovanie tejto sadzby. Zatiaľ nie je jasné, v akej miere sa peniaze, ktoré takto ostávajú podnikateľom, stanú rozvojovým a prevádzkovými zdrojmi a v akej miere sa premenia na luxusnú spotrebu s negatívnymi dôsledkami na obchodnú bilanciu.
Ivan Mikloš i Brigita Schmögnerová sa zhodnú na potrebe nízkej miery prerozdeľovania HDP prostredníctvom verejných financií, líšia sa v názoroch na spôsob liberalizácie a najmä na jeho tempo. Škrtanie vládnych výdavkov bez systémových reforiem by mohlo ohroziť vitálne funkcie štátu a sociálny zmier. Ministerka financií má však oproti vicepremiérovi handicap - chýba jej politická a mediálna podpora.
