Divadlo West sa nemusí hanbiť
Na počiatku bol nápad. A možno aj sen. Je veľa ľudí, ktorí majú vynikajúce nápady. Len málo z nich má však vytrvalosť, silu či prostriedky svoju ideu zrealizovať. O hercovi a režisérovi Ľubovi Romanovi je známe, že je nesmierne cieľavedomý, že dokonca premieňa sny na skutočnosť. A za posledné roky tých zrealizovaných snov bolo naozaj niekoľko.
Ľubo Roman strávil v divadle dlhé roky. Vždy však závidel ľuďom, ktorí stavali domy či mosty, že po nich niečo hmatateľné zostane. Jeho bezbrehá fantázia umelca sa naplno prejavila už počas šéfovania Novej scény. Rekonštrukcia divadla prebiehala s vidinou jediného cieľa - aby bolo úspešné. A to sa stane len vtedy, keď bude mať vypredané hľadisko. Umne teda využil isté vákuum našich divadelných scén a začal na doskách Novej scény robiť muzikály. S nikým iným, ako s dnes už vychýreným Jozefom Bednárikom na poste režiséra.
Obdobie prajúce tomuto žánru, keď bola Nová scéna jediným divadlom s muzikálmi v repertoári, však uplynulo a Ľubo Roman cítil, že musí ísť ďalej. A to nielen pre svoj nedobrovoľný odchod z postu riaditeľa divadla. Začal sa pohrávať s myšlienkou nového divadla.
Založiť však novú scénu v silnej konkurencii kamenných divadiel v Bratislave nebolo vôbec ľahké. O nič ľahšie nebolo ani nájsť pre jeho existenciu vyhovujúce priestory spĺňajúce dôležitú podmienku - byť v centre mesta i divadelného diania.
Prvý splnený sen Bratislava bola v minulosti známa i množstvom kín. Mnohé z nich postupom času zanikli, alebo ich priestory slúžia na úplne iné účely. Na Námestí SNP sa ich nachádzalo hneď niekoľko. Jedným z nich bolo aj kino Slovan projektované architektom Antonom Bellušom. Priestor ako stvorený na divadlo kaviarenského štýlu s komornou scénou. A tak sa presne na Silvestra 1995 splnil Ľubovi Romanovi jeden z jeho snov. Vzniklo Divadlo West. Súkromné divadlo, zaštítené Nadáciou Divadla West, ktorého repertoár tvoria predovšetkým zábavné tituly a tzv. bulvárne hry západného (najmä amerického) typu. A tak aj slovko West v názve má svoje opodstatnenie nielen v spojitosti so známym výrobcom tabakových výrobkov.
Ľubo Roman i vďaka skúsenostiam nadobudnutým počas ministrovania vie, ako zložito a ťažko sa na Slovensku získavajú peniaze na kultúru. West je divadlo, ktoré už nie je odkázané na finančnú pomoc ministerstva kultúry, vie sa o seba postarať. Aj vďaka štedrým sponzorom.
Pod označením bulvárne však netreba hľadať nič pejoratívne. I keď mnohí v čase jeho vzniku predpovedali, že časom sa na scéne divadla objaví striptíz a prostredie sa premení na barové, aby sa priestory uživili, nestalo sa tak. Za tých pár rokov existencie si komorná divadelná scéna vytvorila zázemie, vychovala svojich divákov, ktorým sa páči tento druh divadla, aj jeho prostredie. Ľudia sa chodia zabaviť, pretože divadelné predstavenia, ktoré sa, mimochodom, uvádzajú v piatok, v sobotu a v nedeľu, majú zvláštnu atmosféru. Pri ich sledovaní sa nesedí v klasických radoch, ale za stolmi a počas predstavenia je možné konzumovať širokú škálu nápojov. Jednoducho povedané, sedíte si ako v kaviarni a príjemne sa bavíte.
Divadlo nie je iné iba svojím komediálne zameraným repertoárom. Odlišuje sa aj tým, že nemá stály súbor, preto môže divákom prezentovať hry v podaní umelcov rôznych divadelných scén, a to nielen bratislavských. Podobne ako nemá svojich vlastných hercov, neobmedzuje sa ani vo výbere režisérov. Popri domácom Ľubovi Romanovi dostal priestor aj Roman Polák, Ľubomír Vajdička, Emil Horváth, či Michal Spišák.
Umelecký šéf a zároveň aj prezident Nadácie Divadla West Ľubo Roman pri vzniku divadla sľuboval, že by v ňom mali dostať šancu predovšetkým mladí profesionáli, študenti divadelných škôl. V sympatickej tradícii prizývať k spolupráci na projektoch Westu začínajúcich umelcov sa nepoľavilo a pri poslednom premiérovanom predstavení Krehká nežnosť dostala príležitosť mladá návrhárka kostýmov Slávka Semancová.
Prvé predstavenie sa v divadle odohralo 31. mája 1996. A tak sa už v prvom projekte Smrť v ružovom, životopisnej hre Ľubomíra Feldeka o slávnej šansoniérke Edith Piaf, predstavili dve absolventky VŠMU - Jana Hubinská a Ingrid Ištóková.
Čo divadlo ponúka Na Silvestra bude mať divadlo West päť rokov. Najstaršou ponúkanou hrou je americká komédia Bernarda Sladeho Nevera po americky (premiéra v júni 1997) v réžii Romana Poláka. V hre o prchavej chvíli šťastia a o porozumení medzi dvoma ľuďmi milenecký pár v podaní Zuzany Tlučkovej a Ľuba Romana dozrieva a starne pred očami divákov.
V apríli 1998 mala premiéru komédia Roberta Thomasa Mandarínková izba (Ľubomír Vajdička), plná francúzskeho espritu a šarmu, ponúkajúca niekoľko zaujímavých príbehov ľudí vo vtipných jednoaktovkách s prekvapujúcim, niekedy priam detektívnym záverom. Štyria herci (Zuzana Tlučková, Maroš Kramár, Pavol Topoľský a Bibiana Ondrejková) sa v nich prevteľujú do viacerých postáv a osudov v záhadnej, mandarínkovej izbe.
V tom istom roku sa dostala na javisko i kabaretná groteska chorvátskeho autora Milana Grgiča Jano - Jana (Ľubo Roman). Divákov vťahuje do bláznivého príbehu dvoch ľudí - životných partnerov, ktorí sú postavení pred takmer absurdnú situáciu, keď sa jeden z nich vráti z nemocnice preoperovaný zo ženy na muža. Scénky z inak všedného manželského života, v podaní Jozefa Pročka a Ivana Vojteka, tak dostávajú pikantnú príchuť a divákom poskytujú nespútanú zábavu.
Na slastiach a strastiach vitálneho starnúceho muža so ženami sa môžu diváci pobaviť v Moncadaovej hre Muž na zjedenie (Emil Horváth, marec 1999). Španielska komédia na tému manželského trojuholníka dala priestor hereckému prejavu Ľuba Romana, Gabriely Škrabákovej, Štefana Kožku, Viery Richterovej a Zuzany Tlučkovej.
Posledná menovaná sa spolu s Jánom Gallovičom a Ivanom Vojtekom predstavila v talianskej komédii, ako inak, plnej temperamentu, Alda de Benedettiho Dva tucty červených ruží (Ľ. Roman, november 1999). Mužské sebavedomie a ženská márnomyseľnosť sú v nej vystavované neľahkej skúške.
Divadlo West sa systematicky venuje komédii, pretože veselosti je okolo nás čím ďalej, tým menej, povedal po premiére inscenácie Turecká kaviareň Roberta Thomasa (apríl 2000) režisér Ľubo Roman. Humorným príbehom s detektívnym nádychom a nečakanou pointou, odohrávajúcim sa v útulnej parížskej kaviarničke, vdýchne život štvorica hercov: Magda Paveleková, Jozef Pročko, Pavol Topoľský a poslucháčka herectva Kristína Turjanová.
Dvadsiaty šiesty máj 2000 bol zasvätený premiére komediálneho projektu herečky Szidi Tóbiás a Borisa Zachara v réžii Michala Spišáka. Hra talianskeho autora Daria Fo a Franca Rame Manželstvo na divoko, plná pesničiek v podaní obidvoch protagonistov, nastoľuje problém dlhodobého manželského spolužitia, v ktorom sa ako riešenie ponúka manželská nevera.
Prvým a zatiaľ posledným predstavením tejto divadelnej sezóny je tragikomédia súčasného bulharského humoristu Ľubomíra Peevskiho Krehká nežnosť. Hra, aktualizovaná na súčasné Slovensko, vykresľuje príbeh dvoch outsiderov spoločnosti - prostitútku a bodyguarda (Z. Tlučková a M. Kramár), ktorých dá osud náhodne dohromady. Touto inscenáciou chce jej režisér Ľubo Roman posunúť West trochu ďalej. Predstavenie plné tanečných čísel, zábavy, i keď nie s dobrým koncom, duet i speváckych sól je presne takým profesionálne zahraným kabaretom, aký si riaditeľ divadla i režisér inscenácie v jednej osobe predstavuje.
Vo svojej piatej sezóne divadlo pripravuje premiéru americkej komédie Posledný zo žhavých milencov od Neila Simona v hlavnej úlohe so Zdenou Studenkovou. Partnerom v hre o troch rôznych typoch žien jej bude Juraj Slezáček. Traja na hojdačke - to je názov talianskej komédie Luigiho Lunariho s filozofickým podtextom, tentoraz o troch mužoch. Režisér Ľubomír Vajdička hru plánuje na máj roku 2001. V rámci podpory mladých umelcov vznikne vo Weste projekt Show Must Go On! V réžii Soni Ferancovej a pod garanciou Asociácie súčasného divadla. Pôjde o neverbálne divadlo, akúsi zmes pantomímy, tanca, akrobacie a štylizovaného umeleckého prejavu s pôvodnou komponovanou hudbou.
West prepožičiava svoju scénu Orientáciu svojho repertoáru smerom na západ Divadlo West netají. Pravidelne jeden víkend v mesiaci je venovaný projektu Víkend s českým divadlom. Minulú sezónu mali návštevníci možnosť vzhliadnuť predstavenia viacerých pražských divadiel a agentúrnych predstavení, napríklad Dejvické divadlo, Divadlo Bez zábradlí, Ivana Mládka, či hit pražských agentúr Bosé nohy v parku. Túto sezónu sa očakáva divadlo Skelet Pavla Trávnička, Divadlo v Řeznické, Divadlo v Celetné, Rokoko, či Eliška Balzerová s Mistrovskou lekcií, Jana Brejchová, Petr Nárožný a iné hviezdy pražského divadelného neba. Je sa naozaj na čo tešiť.
Svoje atraktívne priestory West „prepožičiava“ aj na iné aktivity, ktoré síce nespĺňajú kritériá doterajšej dramaturgie Westu na sto percent, majú však s divadlom čo-to spoločné. Vo vzájomnej spolupráci s Divadelným ústavom SAV foyer divadla poskytuje priestor na prezentáciu výstavy divadelných plagátov predstavení bratislavských divadiel za posledné štyri roky. Vo Weste sa nakrúcajú i mnohé televízne zábavné relácie, ako Aj múdry schybí Eleny Vácvalovej a Olivera Andrassyho, či Poškoláci Miroslava Nogu.
Hostinec na ostrove S nápadom vrátiť Bratislave, najmä Petržalke trochu minulosti v podobe zrekonštruovanej budovy bývalého hostinca Leberfinger v Sade Janka Kráľa prišiel Ľubo Roman v úsilí pomôcť svojmu priateľovi - ťažko chorému hercovi Paľovi Mikulíkovi. Pokračoval teda v realizácii svojich nápadov a s láskou a odvahou dal postaviť pre hercov, ktorí sa ocitnú v núdzi či chorobe, penzión. S rekonštrukciou zdevastovaného objektu sa vďaka Nadácii Divadla West a sponzorom začalo v roku 1996 a od jesene 1998 už Paľo Mikulík v penzióne býva. Leberfinger, to nie je len domov pre hercov. Aby si penzión na seba zarobil, súčasťou budovy je aj reštaurácia a kancelárske priestory na prenájom.
S cieľom zatraktívniť Bratislavu realizuje Ľubo Roman s pomocou svojich synov a verejných činiteľov aj ďalší nápad. Na pravom brehu pred Leberfingerom už kotví loď Kriváň, na ktorej chce vybudovať múzeum dunajských lodníkov. Návštevníci tak uvidia technickú časť lode, oboznámia sa so životom lodníkov v 50. rokoch, pre deti sa ako herňa špeciálne upraví jedna kajuta. Na palube bude umiestnené vysúvacie premietacie plátno, čím Petržalka získa aj atraktívne letné kino. Otvorenie múzea je naplánované na 7. mája 2001. Určené má byť najmä deťom.
Penziónom sa však aktivity Nadácie Divadla West nekončia. V spolupráci s Nadáciou Svätého Mikuláša zorganizovala letný tábor v Rimavskej Sobote, v ktorom sa stretli súrodenci, inak žijúci v rozličných detských domovoch.
Niekoľko skvelých divadelných premiér s poprednými slovenskými hercami v réžii najvýznamnejších slovenských osobností naozaj svetového repertoáru svedčí nielen o originalite dramaturgie divadla, ale je aj dôkazom toho, že na divácky nezáujem sa West sťažovať nemôže. Prezentuje západnú divadelnú kultúru, od ktorej sa máme na Slovensku veľa čo učiť. Divadlo West nehrá inscenácie, za ktoré by sa muselo hanbiť.
