SLOVO O SLOVE
Východisko: Zväz slovanských štátov
Niet smutnejšieho zistenia ako výskyt demagógov a farizejov v radoch formovateľov verejnej mienky, ako som sa mohol dočítať v článku Svedectvo ťažkej diagnózy (SLOVO č. 48/2000) od Andreja Školkaya. Pre koho je dnešok tou ťažkou diagnózou? Pre národ slovenský veru nie! Analýza intelektuálneho diskurzu je prehľadná, pochopiteľná, bez záhad. Slovensko je zámerne a systematicky rozoštvávané. Iba hlupák to nevidí a nechápe.
Neviem, prečo je také ťažké pochopiť sústredenosť antislovanských síl na Rusko, Srbsko a Slovensko. A to aj medzi tzv. inteligenciou. Dnešným správcom sveta vyhovuje iba taká slovanská krajina, ktorá nenávidí Rusov a Srbov. Vo svojej zaslepenosti si vôbec neuvedomujú, že svojím počínaním len zjednocujú sily slovanstva k rozhodujúcemu zápasu medzi Východom a Západom. Treba sa pozornejšie pozrieť na mapu euroázijského kontinentu a na tú časť Európy, ktorú obývajú neslovanské národy. Preto nemôže Pentagón pokojne spávať. Východiskom z „ťažkej diagnózy“ súčasného Slovenska je jedine vznik Zväzu slovanských štátov. Niekdajšie vyhrážky Nikitu Chruščova „My si raz založíme vlastné OSN“ sa čoskoro stanú skutkom, samozrejme spolu s Čínou. Môže štát, ktorý si nevie zvoliť vlastného prezidenta, ašpirovať na vedenie celej planéty?
Ladislav Augustín, Domaniža
Papier neznesie všetko Článok Ľúbil Kristus ženy? (SLOVO č. 47/2000), ktorý je úryvkom z knihy gréckeho spisovateľa Mimisa Andrulakisa v preklade Silvie Okáliovej, prináša ateistický pohľad na existenciu Krista. Keďže ma ako čitateľa hrubo uráža, dovoľujem si vás osloviť otázkou, či je možné v prevažne katolíckej krajine, akou je Slovensko, uverejniť takéto dehonestujúce slová.
Myslíte si, že papier znesie naozaj všetko, aj hrubé urážky veriaceho človeka v domnení, že to povznesie kultúru nášho čitateľa, bez ohľadu na jeho názor? Mali by ste sa ospravedlniť všetkým, ktorí si to prečítali, a nedopustiť viac uverejňovanie takýchto tendenčných materiálov. Môžete namietať, že komu sa uvedená tematika nepáči, nemusí ju čítať. Pripúšťam, že aj polemika je na niečo dobrá, no v prípade osoby Ježiša Krista, ktorá je v dejinách aj v Novom zákone dostatočne známa už 2000 rokov, nemožno takýmto spôsobom špiniť jeho život.
Nie každý musí síhlasiť s tým, čo my veriaci vyznávame, ale mala by v tom byť istá miera a pravda, ktorá objasní aj názory ateistov, bez ohľadu na cítenie iných. Dúfam, že v rámci novinárskej etiky nedovolíte uvádzať vo vašom týždenníku články, ktoré hlboko urážajú značnú časť vašich čitateľov.
Jozef Fuksa, Bratislava
Aj múdry schybí Autori tejto televíznej relácie, aj všetci, čo jej tlieskajú - to robia nedomyslene. Odhaľuje totiž, ako veľa ľudí máme s úbohým vedomím či nevedomím, na tej najnižšej úrovni. Akoby sme sa tým chválili: Pozrite sa, koľko ich tu je! A či je to na smiech? Je to skôr do plaču, keď našu úbohosť predvádzame verejne. Skôr by sme mali proti tomu niečo robiť. Vylepšovať zaostalú úroveň či duchovnú biedu.
Veru, aj múdry schybí. Ale tí v televízii by predsa len nemali. Ozaj, aspoň tým opýtaným platia za ich negatívne vystupovanie? Zmeňme tú reláciu na opačne tendenčnú: ukážme svetu, čo všetko naši ľudia vedia, so zameraním na našich novopečených maturantov. Aby sme však ani pri tom nezostali v hanbe, dávajme náročné otázky nie jednotlivcom, ale vždy skupine skúšaných. Tak sa budeme prezentovať pochvalne, na úrovni.
Ján Osvald, Levice
