Zápolenie škrečkov
Technologické burzy zaznamenávajú trend krachov, a tak sa pýtame, či je Nová ekonomika v koncoch, skôr ako sa vôbec začala aplikovať. Koho zaujíma duševné rozpoloženie mladých, rizikachtivých špekulantov, môže sa vydať cestou www.comdirect.de do Community Clubu. Smútok panuje nad čiernou virtuálnou lištou: „Môj depot vyzerá ako Drážďany po druhej svetovej vojne.“
Uplynulých desať týždňov zápasili biznismeni so skutočne závažnými problémami. Od začiatku septembra zaznamenávali technologické burzy permanentný krach. Navyše, neúmerne vysoké kurzy rôznych akcií neveštili ani progresívny rast, ani budúce vysoké zisky. A tak dostali „hviezdy“ minulej zimy, najmä ceny ich akcií, bez milosti po nose. Ďalším negatívom v chaotickom svete burzových operácii bol prienik „čiernych oviec“ na burzový parket. Dnes už poznáme presne ich mená: Gigabell, Infomatec, met@box... Zlomyseľní analytici už vopred, so zákerným potešením, vyrátali termíny ich konkurzov. Vraj majú nasledovať aj ďalšie zoznamy odpísaných. Je teda Nová ekonomika bezradná skôr, ako sa dostavil vôbec nejaký efekt, respektíve: Môžeme vôbec hovoriť o nejakej „novej ekonomike“? Existuje?
Víťaz berie všetko Jej začiatočnícke kroky sprevádzajú, samozrejme, divoké špekulácie, to nie je nič neobvyklé. Avšak oproti minulým časom badáme jeden podstatný rozdiel. Bohatstvo sa už nehromadí len vďaka darom „matičky Zeme“, alebo industriálnou veľkoprodukciou. Dnes je potrebné oveľa fundovanejšie technické vedenie - um, tvorivý nápad, myšlienky a informácie, teda perly pragmaticky a ekonomicky uvažujúceho ducha. Produkty myslenia ako nemateriálne entity podliehajú však vlastným špecifickým zákonitostiam. A priori platí, že človek ich môže v zásade ľubovoľne a prakticky bez nákladov ďalej reprodukovať. Problém samotnej podstaty „starej“ ekonomiky - limitované zdroje - sa ich netýka, ba nepoznajú ani problémy s výdavkami na transport. Prirodzeným prostredím týchto technologických informácií je svetový trh. Ak sa nám podarí vynájsť nový progresívny vynález, dostatočne chránený exkluzivitou, vlastníckym a patentovým právom, môžeme ho výhodne ďalej predať. Následne tým stanovíme istý technický štandard a zmluvne si zaviažeme užívateľskú sieť. Je to cesta, ktorá vedie k rýchlemu nadobudnutiu imania. V minulosti o nej nikto ani nesníval.
Ďalej je dôležité, aby sa nám podarilo presadiť na trhoch typu „víťaz berie všetko - Winner Takes All“. Nielen tí, čo vkladajú kapitál, ale aj samotné obchodné firmy sa správajú čoraz špekulatívnejšie. Nerovnováhu zapríčiňuje spoločné úsilie technologických firiem o presadenie konštantného štandardu, ako reklamné ponúkanie softvéru podnikmi, ktoré takto získavajú sieť potenciálnych kupcov. Aj užívatelia siete majú svoje triky: Svoje služby ponúkajú najprv pod cenu, čo im umožní nadobudnúť aspoň minimálne imanie. Víťazom tohto zápolenia je ten, komu sa skôr podarí ovládnuť trh a efektívne eliminovať počet konkurentov. Odbúravanie kapitálu stratových firiem v sebe zákonite zahŕňa akceleráciu verejných fondov. Veď v posledných rokoch sú high-tech firmy podporované miliardami mariek prostredníctvom Kreditanstalt für Wiederaufbau a štátnou spoločnosťou Technologie - Beteiligungs - Gesellschaft.
Honba za inováciami Predpokladám, že na niektorom parciálnom trhu už kocky boli hodené, a technologická vojna, ako i s ňou spojená špekulácia, sa bude pomaly vytrácať, či aspoň stratí čo-to zo svojej vehemencie. Opäť by mohli nastať pokojnejšie časy. Hádam máme vyhliadku na príklon talentovaných k reálnym a nie umelo, konkurenciou evokovaným problémom. Doposiaľ nás však straší pravý opak. Obrovská honba za prevratnými inováciami a etablovanie nových štandardov, sú bežné práve v súčasnom svete. Rizikového kapitálu je naozaj nadostač. Dokonca aj vlády rozvojových krajín ho suplujú do štátnych programov. Univerzitný výskum a aktivity rôznych vedeckých ústavov, pokiaľ nie sú príliš skomercionalizované, prinášajú zaujímavé analýzy, konštruktívnu kritiku i návrhy a prognózy. Imanentný záujem na ich práci pre ekonomický sektor má, samozrejme, vláda EÚ, ktorá sa preteká s USA o technologické prvenstvo.
Napokon bude dobré zaistiť, aby sme miliardy nielen investovali, ale i spotrebovávali. Čo však znamená „odbúravanie kapitálu“ podľa Novej ekonomiky? Tu nemôžeme hovoriť o amortizácii strojov alebo materiálnych predmetov a komodít. Bezcenné sa stávajú výsledky práce bádateľov, inžinierov a ďalších vysokokvalifikovaných odborníkov. Oni sú „humánnym“ kapitálom high-tech firiem, spolu s kreatívnym potenciálom ostatných kolegov. Napadlo by im vôbec niekedy sa zaujímať o zmysel neustále sa zrýchľujúcich škrečkovských pretekov? Prvé náznaky prinieslo spolitizovanie techniky: Isté limity sa vzťahujú na atómový výskum, transportný systém a génové technológie. V tejto súvislosti sa trefne vyjadril už Karol Marx: Dokiaľ bude veda a technika esenciálnym zdrojom bohatsva, hrozí nám zrútenie pracovného času ako nestabilného faktora ekonomika. Či je tento aforizmus vhodný aj pre neskorý kapitalizmus, preverí čas.
Autor prispieva do týždenníka Freitag
Z nemčiny preložil Peter Vyšný
