Spojenie ekonomiky a narkomafie
Na poslednom osobitnom zasadaní Valného zhromaždenia OSN venovaného drogám (8. - 10. júna 1998) členské štáty prijali stratégiu, ktorej cieľom je do roku 2008 „podstatne redukovať“ tak pestovanie rastlín, z ktorých sa dajú vyrábať narkotiká, ako aj používanie ilegálnych látok. Táto stratégia zahŕňa „sprísnenie“ a „harmonizáciu“ legislatívy jednotlivých štátov na celom svete.
Môžeme teda očakávať, že v nasledujúcom období sa bude klásť osobitný dôraz na model kontroly drog, ktorý sa ukázal bezmocný voči neobyčajnému nárastu výroby, distribúcie a spotreby drog v poslednom desaťročí. Oficiálne hľadisko, ktoré je základom tohto prístupu k drogám spočíva v tom, že obchodníci s drogami a tí, ktorí vypierajú zisky z tohto obchodu, využívajú faktory vlastné súčasnej fáze globalizácie na rozšírenie svojich aktivít. Napríklad pokles prepravných nákladov, rastúci počet leteckých, námorných a cestných spojení, rast svetového obchodu, rastúcu unifikáciu národných finančných trhov a využívanie daňových oáz a „off-shore“ adries, rozšírenie znalostí z poľnohospodárstva a chémie a - z všeobecnejšieho hľadiska - stále rastúcu vzájomnú závislosť medzi krajinami. To sú obyčajne faktory, ktoré podľa oficiálneho názoru prispeli ku globalizácii obchodu s drogami.
Kontrola techniky I keď nemožno pochybovať o tom, že drogy sa stali celosvetovým problémom, len veľmi ťažko sa dá prijať oficiálne vysvetlenie, pretože je neúplné a vzťahuje sa len na technickú stránku problému. V našom úsilí kontrolovať „hardvér“ sme nevenovali dostatočnú pozornosť „softvéru“, teda významu motívov, ktoré usmerňujú konanie všetkých účastníkov obchodu s drogami. Tak isto sme málo pozornosti venovali politickému, ekonomickému, sociálnemu, kultúrnemu a strategickému prostrediu, v ktorom sa obchod s drogami realizuje. Tým, že filozofia, ktorá je dnes základom boja proti drogám neberie do úvahy tieto faktory, tak problém zjednodušuje a niekedy dokonca zámerne odvádza od jeho riešenia. Zakladá sa totiž na stotožnení ilegálnych drog s absolútnym zlom a každého, kto s obchodom s drogami príde so styku, považuje za kriminálnika. Štáty, ktorých užitočnosť spochybňuje súčasná neoliberálna ideológia, doteraz videli antidrogovú demagógiu ako prostriedok zdôvodňovania svojej existencie.
Ide nielen o technické aspekty Preto demokratické krajiny, ktoré majú záujem pochopiť súčasnú globalizáciu obchodu s drogami a chcú ho dostať pod kontrolu, sa musia vyrovnať nielen s technickými aspektmi obchodu s drogami, ale aj s jeho „softvérom“. Potom uvidíme, že vzťah medzi drogami a globalizáciou vôbec nie je tak jednoznačný, ako to prezentuje oficiálne hľadisko. V dôsledku toho, že množstvo rozličných inštitúcií, organizácií a jednotlivcov sa angažuje v rozvoji obchodu s drogami a na jeho kontrole, sa tento obchod stal súčasťou globalizácie. Jedným z najčastejších mechanizmov, ktoré používa priemysel drog je „podpora“: vyprané peniaze, ktoré sa získali z výroby a distribúcie drog sa pokojne používajú v podpore svetovej ekonomiky od dôb ekonomickej krízy roku 1980, keď sa narkodoláre začali používať na splácanie dlhov mnohých rozvojových krajín. Pravdepodobne vďaka narkodolárom sa mnohé krajiny Latinskej Ameriky a Afriky stali integrálnou súčasťou svetovej ekonomiky. Ide predovšetkým o tie krajiny, ktoré boli ťažko postihnuté poklesom cien poľnohospodárskej produkcie a ktorých vnútorný trh bol zaplavený lacnými dovozmi. Fondy získané z drog sa tiež využili na realizáciu privatizácie, ktorú Medzinárodný menový fond a Svetová banka vnútila ako program štrukturálnej adaptácie. Rozvoj šedej ekonomiky medzinárodné menové inštitúcie už dávnejšie považujú za prostriedok absorpcie nezamestnanosti po masívnom prepúšťaní vo verejnom sektore. Záujmy obchodníkov s drogami a legálnej ekonomiky sú dnes v mnohých krajinách tak silne spojené, že je ťažké, čo len teoreticky oddeliť od seba čiernu, šedú a legálnu ekonomiku. Vidíme teda, že v tej miere, ako sa obchod s drogami globalizuje, v tej miere sa globalizácia stáva závislou na drogách a na službách, ktoré sú s ňou spojené. V tomto zmysle ide globalizácia drog ruka v ruke s „narkotizáciou“ globalizácie.
Autor je výskumníkom Geopolitical Drug Watch, Paríž
