Nepresnosti okolo dreva

V týždenníku SLOVO č. 29 ste uverejnili článok „Miliardové úniky“, kde je uvedený ako autor Jakub Topoľ. S prevažnou časťou obsahu článku je možné súhlasiť. Vyskytli sa v ňom však značné nepresnosti, ktoré spochybňujú aj správne udané skutočnosti.
Počet zobrazení: 994

 

V týždenníku SLOVO č. 29 ste uverejnili článok „Miliardové úniky“, kde je uvedený ako autor Jakub Topoľ. S prevažnou časťou obsahu článku je možné súhlasiť. Vyskytli sa v ňom však značné nepresnosti, ktoré spochybňujú aj správne udané skutočnosti. Stagnácia drevospracujúceho priemyslu začala ešte za bývalého Ministerstva lesného a vodného hospodárstva SR, kde okrem rozhodnutí Federálnej vlády o zrušení RVHP bez náhradných trhov, zastavení bytovej výstavby, konverzii - zastavení špeciálnej strojárskej výroby a ďalších „profesionálnych rozhodnutí“ došlo k atomizácii podnikov na malé jednotky a ich následnej privatizácii najmä kupónovou metódou, ale aj priamymi predajmi. Bolo to do mája roku 1992, ešte pred vznikom samostatnej SR. Ako príklad takejto „úspešnej“ kupónovej privatizácie môžem uviesť Preglejku, a.s. Žarnovica, Drevokombinát Šariš, a.s. Prešov, Západoslovenské nábytkárske závody, a.s. Bratislava, Tatranábytok, a.s. Pravenec, Smrečina, a.s. Banská Bystrica, Drevoindustria, a.s. Žilina a ďalšie podniky. Zmena kompetencií nezohrala teda v nepriaznivom stave odvetvia drevospracujúceho priemyslu žiadnu, alebo iba nepatrnú úlohu.

Údaj, že „vlani jeho strata vystúpila na 2 mld. Sk“ je nepravdivý. Skutočnosť za roky 1997, 1998 a I. polrok 1999 je nasledovná (drevospracujúci priemysel celkom): rok 1997 - 90 mil. Sk, rok 1998 - 601 mil. Sk a I. polrok 1999 - 1065,8 Sk zisku. Ani v drevárskom, ani v drevospracujúcom priemysle strata nikdy nedosiahla 2 mld. Sk. V drevárskom priemysle bola je výška max. 1029 mil. Sk v roku 1997 a v drevospracujúcom priemysle celkom bol vždy zisk, ako je uvedené, 90 mil. Sk až 1065,8 mil. Sk.

Ďalšia hrubá nepresnosť je vo vete: ,,Navyše, tam sa drevo meria bez kôry, u nás s ňou, čo v praxi znamená, že pri tej istej cene (a povedzme kvalite) dostane domáci spracovateľ asi o desatinu metrov kubických menej ako cudzinec." V zahraničí i u nás sa vo väčšine prípadov meria s kôrou, ale výpočet objemu dreva sa robí bez kôry. Rozdiel môže byť len v odlišnom odpočte na hrúbku kôry a nie absolútne, ako to uvádza autor článku.

Ing. Viliam Buzgo, Ministerstvo hospodárstva SR

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984