Reklama
Reklama

Pokoj

je pre vonkajšieho pozorovateľa asi najnápadnejšia charakteristika Viktora Krupu. Nikdy som ho nevidel ponáhľať sa, a predsa sa mu podarilo stihnúť spmedzi slovenských vedcov v oblasti duchovných vied vari najviac. Už číry prehľad jeho prác hovorí o tom, že stretávame jednu z najvýznamnejších postáv v slovenskej vede.
Počet zobrazení: 1073

je pre vonkajšieho pozorovateľa asi najnápadnejšia charakteristika Viktora Krupu. Nikdy som ho nevidel ponáhľať sa, a predsa sa mu podarilo stihnúť spmedzi slovenských vedcov v oblasti duchovných vied vari najviac. Už číry prehľad jeho prác hovorí o tom, že stretávame jednu z najvýznamnejších postáv v slovenskej vede. A nejde len o počet, ale aj o kvalitu. Stáva sa, že kandidátska práca je tak kvalitná, že ju posudzovatelia odporučia na knižné vydanie, stáva sa aj to, že nakoniec aj naozaj vyjde. Len výnimočne sa stáva - a na Slovensku, vo vedách o spoločnosti - sa to stalo, pokiaľ viem, len Viktorovi Krupovi, že kandidátska práca (obhájil ju roku 1965) vyšla v jednom z najprestížnejších svetových vydavateľstiev vedeckej literatúry. Obdivuhodný je tematický rozsah jeho vedeckých záujmov: od jazykovedy cez dejiny kultúry až ku kultúrnej antropológii. Patrí k zakladateľom slovenskej japanistiky. Jeho meno je spojené s prekladom veľkých diel európskej kultúrnej histórie, s vedením časopisov Asian and African Studies a Human Affairs, s množstvom prednášok na zahraničných i domácich konferenciách. V deväťdesiatych rokoch je ťažisko jeho vedeckej práce vo výskume tradícií v ázijských a afrických spoločnostiach a vo výskume interkultúrnej komunikácie medzi Európou a Orientom. Zdanlivo odťažitá, skutočne „kabinetná“ téma, ale len dovtedy, kým sa dôkladnejšie nepoobzeráme okolo seba, a neuvidíme, že problém dorozumenia sa medzi ľuďmi rôznych kultúr patrí dnes už aj k našej každodennosti. Slovensko je dnes súčasťou globalizujúceho sveta a musí porozumieť jeho komplexnosti. A musíme si uvedomiť, že tieto disciplíny sa na Slovensku už dávno rozvíjajú a to v podmienkach, ktoré sotva môžeme považovať za priaznivé. Ich protagonisti, medzi nimi aj Viktor Krupa, však vždy vedel, že nakoniec platí len dielo, to ostatné je balast, na ktorý sa rýchlo zabudne. Keby sme neboli až tak plebejskí a dovolili, aby sa vytvorila slovenská aristokracia ducha, tak Viktor Krupa by k nej isto patril. Lumpenburžoázia zo Slovenska modernú krajinu neurobí.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama