Nočná mora z Východného Timoru

Žena, ktorá s dieťaťom utekala pred výčinmi projakartských milícií z východotimorskej metropoly Dili na juhozápad do Atambua, podala svedectvo o hrôzach, ktoré na vlastné oči videla. Do smrti jej zrejme zostanú pred očami stovky hláv napichnutých na koly týčiace sa pozdĺž cesty za hlavným mestom.
Počet zobrazení: 1078

Žena, ktorá s dieťaťom utekala pred výčinmi projakartských milícií z východotimorskej metropoly Dili na juhozápad do Atambua, podala svedectvo o hrôzach, ktoré na vlastné oči videla. Do smrti jej zrejme zostanú pred očami stovky hláv napichnutých na koly týčiace sa pozdĺž cesty za hlavným mestom.

Iní svedkovia hovorili o tisícoch mŕtvych tiel nahádzaných na seba pri hlavnej policajnej stanici v Dili... V bezpečí nie sú ani tí, ktorí utiekli do susedného Západného Timoru. V dvoch utečeneckých táboroch Atambua a Kupang sa nachádza okolo 100 000 Východotimorčanov. Ako ich zástupcovia tvrdia, milície dostali od armády príkaz zabiť všetkých mužov nad 10 rokov v týchto táboroch. Desiatky tisíc utečencov sa pred terorom milícií schovali do hôr, kde hladujú a žijú len na korienkoch rastlín. Každým dňom sa množia správy o úmrtiach v dôsledku nedostatku potravín. Nočná mora násilia a teroru sedí na tvárach východotimorských utečencov a hoci aj medzinárodné mierové jednotky zabezpečia ich návrat do domovov a zbavia ich možno i strachu z milícií, krvavých obrazov pred očami sa tak skoro nezbavia.

Odpor proti okupácii „Od 1. januára 2000 už nechcem byť zaťažovaný východotimorským problémom,“ oznámil začiatkom tohto roku indonézsky prezident Jusuf Habíbí. Mnohoročný ozbrojený odpor gerilových skupín proti indonézskej okupácii bývalej portugalskej kolónie bol danajským darom zdedeným po predchádzajúcom prezidentovi Suhartovi. Armáda na akcie vzbúrencov reagovala hromadnými vraždami, internáciami v táboroch, mučením a zatýkaním politických odporcov. Za uplynulých 23 rokov pri ozbrojených zrážkach alebo následkom hladu a chorôb zahynulo viac ako 200 000 ľudí. Dedičstvom dlhoročnej portugalskej nadvlády v západnom Timore je prevládajúci katolicizmus, ktorý v najľudnatejšom moslimskom štáte vyvolával pocity nevraživosti a útoky moslimov na miestnych kresťanov ani dnes v Indonézii nie sú ničím neobvyklým. Úporný boj Jakarty proti snahe o osamostatnenie tejto enklávy bol podporený aj obavami z rozmachu separatistických hnutí v ostatných častiach rozľahlej krajiny, kde obyvatelia hovoria okolo 300 jazykmi. Napriek týmto obavám prezident Habíbí, ktorý sa rád prezentuje ako liberálny a demokratický politik, pripustil už začiatkom roka možnosť poskytnutia nezávislosti Východnému Timoru, ak sa pre ňu obyvateľstvo vysloví. Zároveň však pripustil aby provinciu terorizovali a zastrašovali ozbrojené milície podporované indonézskymi vojenskými silami. Ich cieľom malo byť vyvolanie občianskej vojny, vyhlásenie stanného práva a zabránenie hlasovania o nezávislosti.

Pomsta za odvahu Napriek tomu, že v polovici júna podpísali väznený vodca povstalcov Xanana Gusmao a vodca zástancov indonézskej vlády Domingos Soares dohodu o zložení zbraní a presadzovaniu mieru a stability v provincii, teroristické útoky so zámerom zastrašiť obyvateľstvo a zabrániť referendu pokračovali. Na mítingoch sa aktivizovali aj stúpenci integrácie, resp. zástancovia návrhu Jakarty na poskytnutie rozsiahlej autonómie Východnému Timoru. Výsledky referenda, ku ktorému po viacerých odkladoch a za napätej atmosféry koncom augusta predsa len došlo, však boli jednoznačné. Viac ako tri štvrtiny účastníkov hlasovania sa vyslovili za úplnú samostatnosť provincie, čím v ovzduší teroru preukázali nečakanú občiansku odvahu. Pri odovzdávaní hlasu v Dili vyhlásil šéf ozbrojených proindonézskych milícií, že jeho prívrženci budú výsledok hlasovania akceptovať, no násilné akcie neustali, ba naopak naberali na obrátkach čím viac bolo zrejmejšie, že zvíťazili zástancovia nezávislosti. Pred aj po referende indonézsky minister obrany a náčelník generálneho štábu generál Wiranto sľuboval, že jeho vojaci budú riešiť násilnosti vo Východnom Timore a udržia situáciu v provincii pod kontrolou, no ozbrojené sily v provincii len prilievali olej do ohňa. Nositeľ Nobelovej ceny za mier a vedúci predstaviteľ východotimorského odporu José Ramos Horta pre Le Monde povedal, že pravé milície v skutočnosti nechceli násilie v takom rozsahu, aj keď boli proti nezávislosti Východného Timoru a samotní armádni dôstojníci bránili veliteľom milícií zaujať miernejšie stanoviská. Podľa Hortu sa armáda vymkla nielen spod kontroly prezidenta Habíbího, ale aj spod kontroly generála Wiranta.

Problémy zostávajú Hortovo vyhlásenie, ktoré umožňuje Habíbímu a Wirantovi nestratiť pred verejnosťou tvár a umýva ich ruky, sa ukázalo byť vhodným diplomatickým ťahom v smere k aktívnejšej spolupráci Jakarty na stabilizácii situácie v provincii. Pravda, skôr prerušenie vojenských vzťahov s Indonéziou zo strany USA a ich spojencov a varovanie pred vážnymi ekonomickými následkami v prípade pokračujúceho krvavého účtovania s Východotimorčanmi viedlo ku konečnému súhlasu Jakarty s medzinárodným riešením tejto krízy. Ani tento súhlas však neznamená absenciu budúcich problémov. Pripomeňme si, že v Jakarte dochádza takmer denne od vyhlásenia výsledkov referenda k demonštráciam namiereným proti OSN a proti nezávislosti Východného Timoru. Habíbí vyzýva verejnosť, aby sa nedala zmiasť patriotizmom a nacionalizmom a dementuje chýry o armádou pripravovanom prevrate. Východotimorská kríza mohla slúžiť aj príprave na novembrové prezidentské voľby. Vojaci OSN, ktorí by mali v provincii zostať podľa predstáv J. R. Hortu nielen niekoľko mesiacov, ale počas trojročného dočasného obdobia stabilizácie a zabezpečenia nezávislosti, budú zrejme tŕňom v oku militantných integristov, majúcich v indonézskej armáde (ale aj v politických kruhoch) silných zástancov. Už teraz im nevyhovuje vedúca úloha Austrálie v mierovej misii. Nočná mora sa môže vrátiť nielen do Východného Timoru.

Autor je šéfredaktor časopisu EXPO journal

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984