Osobné skúsenosti s čistkami
Zaujal ma úvodník Lýdie Kokavcovej v SLOVE č. 33 s názvom "Keď ide o demokraciu". Podobný prípad sa vyskytol u mňa v rodine. Môj príbuzný žijúci na juhu Slovenska pracuje na istom okresnom úrade a zúčastnil sa konkurzu na vedúcich pracovníkov. Tí, ktorí konkurzom prešli, posty nedostali a prednosta OÚ si na príslušné miesta dosadil koho chcel. Bola z toho fraška. Je zaujímavé, že môj príbuzný je členom SDĽ, pán prednosta je členom SDK. Poškodení tvrdia, že tam vládnu pomery horšie ako za Mečiara.
Je známe, že členovia DS nemajú v láske členov SDĽ, vadia im a neustále by chceli odvolávať jej členov. Strana, ktorá sa dostala do parlamentu po chrbte SDK, sa správa, akoby vyhrala voľby ona. Pán Langoš a pán Zajac podľa svojich výpovedí kritizujú klientelizmus, ale ja som im napísala, že v prvom rade by si mali urobiť poriadok vo svojej strane. Nič sa však nedeje. Keby išlo len o môjho príbuzného, môže sa stať, že prednostovi nie je niečo po chuti. Ale ak sa to deje vo veľkom... Nečudujem sa pánovi Ficovi, že sa vyjadril, že SDĽ sa nevie zastať svojich členov. Som z toho znechutená, pretože ak sa budú znižovať stavy na OÚ, tak neviem či môj príbuzný "nepoletí" prvý. Stačilo by, keby si vyšší zo SDĽ a DS tento problém medzi sebou vydiskutovali. V našej rodine 10 ľudí hlasovalo za SDĽ, čo nie je zanedbateľný počet, ak SDĽ nepohne prstom, v ďalších voľbách ju voliť nebudú. To, že sa čistky robili za Mečiara, bolo trestuhodné, ale že sa tak deje aj teraz s členmi koaličných strán, je dvakrát trestuhodnejšie. Prestávam už veriť všetkému. Dnes sa už občan nemá ani kde posťažovať, aspoň že je tu naše SLOVO, človek si môže vyliať srdce a uľahčiť. Bola by som rada, keby ste môj príspevok uverejnili, azda sa SDĽ prebudí, keď nereaguje na moje listy.
