Variácie na tému ruský dlh

O ruských dlhoch sa veľa hovorí, píše, dis kutuje. Vieme však ako vznikol dlh, ktorý zrejme bude mať v blízkej budúcnosti rozhodujúci vplyv na ruskú vnútornú politiku?
Počet zobrazení: 3499

O ruských dlhoch sa veľa hovorí, píše, dis kutuje. Vieme však ako vznikol dlh, ktorý zrejme bude mať v blízkej budúcnosti rozhodujúci vplyv na ruskú vnútornú politiku?

Vnútropolitický súboj medzi Ruskom Borisa Jeľcina a Ruskom Michaila Gorbačova sa skončil 12. decembra 1991 dohodou o likvidácii nelikvidovateľného Sovietskeho zväzu. Týmto aktom sa v zásade novoformujúca ruská elita a moc zbavila Gorbačova a posledných ohnísk starého "sovietskeho" centra. Naproti tomu Ukrajina sa zbavila Moskvy, Gorbačova a aj Ruska, hoci len pred nedávnom prestala využívať rubeľ ako svoju valutovú rezervu. Bielorusko stratilo kontakt so slovanským Ruskom. Ostatné exsovietske republiky neboli nadšené, ale "nanútenej" šance sa chopili a s väčšími či menšími ťažkosťami začali budovať svoju novú štátnosť.

Dedič dlhov Problémom číslo jeden sa pre svet stalo rozdelenie jadrového arzenálu Sovietskeho zväzu. V čase rozpadu ZSSR boli v jednotlivých krajinách nasledujúce počty jadrových zbraní, t.j. nábojov, hlavíc a pod.: Rusko 17 505, Ukrajina 4356, Kazachstan 1690, Bielorusko 1222, Gruzínsko 320, Azerbajdžan 300, Arménsko 200, Turkménsko 125, Uzbekistan 105, Moldavsko 90, Kirgizsko a Tadžikistan po 75 kusov. Pre Moskvu bola rozhodujúca otázka nástupníctva po Sovietskom zväze. Išlo predovšetkým o to, aby si udržala štatút jadrovej mocnosti a najmä miesto stáleho člena Bezpečnostnej rady OSN, o ktoré mohla prísť. Preto, ako nástupnícky subjekt po ZSSR, akceptovala všetky jeho záväzky, takže novoobjavená staronová krajina na mape sveta sa ani nenazdala, a mala po svete mimoriadne veľké dlhy.

Len voči Slovensku - po rozdelení Československa a dlhu v pomere 2:1 - malo Rusko dlh vo výške asi 1,6 mld USD. Slovenské pohľadávky voči Rusku, napriek diskusiám o efektívnosti a smerovaní deblokácie, tvorili v roku 1998 objem 1,2 mld. USD, pričom práve deblokácie sú jednou z najlukratívnejších oblastí komerčných stykov Slovenska s Ruskou federáciou. Dnes je celková suma starého - sovietskeho - dlhu na úrovni 80 mld. USD. Rozhodujúci je však fakt, že Rusko nemusí svoj dlh v zásade splácať a má splátkové prázdniny, ktoré mu daroval vyspelý svet. Prebratím dlhov Rusko jasne akcentovalo, okrem iného, že je univerzálnym nástupcom Sovietskeho zväzu, a tak si napríklad ponechalo kompletnú sieť zahraničných zastupiteľstiev.

Solídny partner Časť sprvoti výlučne ruského majetku sa postupne predsa len "spravodlivo" rozdelila. Dohoda o rozdelení Čiernomorskej flotily medzi Ruskom a Ukrajinou sa rodila veľmi ťažko, ale predsa len k nej došlo. Zaujímavé je, že dnes sa začína ozývať aj Gruzínsko, ktoré by konkrétne z majetku bývalej sovietskej čiernomorskej flotily chcelo svoj kúsok. Moskva zatiaľ všetky snahy o revíziu majetkových dôsledkov rozpadu ZSSR striktne odmieta s odkazom na dlhy, ktoré zdedila, ale neplatí ich. Ešte pred nedávnom malo Rusko pred bankovým a veriteľským svetom povesť beznádejného dlžníka s diskutabilnou reputáciou. V priebehu niekoľkých prázdninových týždňov (ak si odmyslíme finančný škandál okolo prezidenta B. Jeľcina) sa Rusko zmenilo na "solídneho" partnera. Napriek tomu, že Madeleine Albrightová vyzýva k ostražitosti pri poskytovaní pôžičiek, je predpoklad, že do konca roku 1999 bude na účtoch ruského ministerstva financií kumulované zhruba 4 mld. USD.

Rozhodnú voľby Ruský vyjednávač M. Kasianov sa dohodol s Parížskym klubom, ktorý združuje najväčších veriteľov Ruska, na reštrukturalizácii platieb vo výške 8 mld. USD. Neskôr dosiahol podobnú dohodu aj s Londýnskym klubom zastrešujúcim veľké bankové inštitúcie, ktoré majú pohľadávky v Rusku. Inými slovami, tieto dve zoskupenia sa zriekli asi 6-7 mld. USD, ktoré malo Rusko zaplatiť v rokoch 1999-2000. Vyzerá to tak, že Západ bol k Rusku veľkorysý. Faktom však je, že Moskva po krachu 17. augusta 1998 nezaplatila členom Parížskeho klubu ani dolár a členom Londýnskeho klubu prestala platiť v decembri l998. Bankrot Ruska má viac ako ročnú históriu. Napriek tomu sa žiaden z veriteľov neodvážil vyhlásiť Rusku defoault. Prečo aj, veď ide o krajinu, ktorá zaberá takmer osminu zemského povrchu, aktuálne vyrába 17 percent svetovej produkcie ropy a zhruba 27 percent plynu. Je to stále krajina, o ktorú sa súťaží. Okrem ekonomického nebezpečenstva by mal tento krok i niekoľko politických a vojenských neznámych veličín. Preto je možné kroky veriteľov pochopiť.

V prípade bankrotu krajiny by sa v Rusku určite zväčšili dnes aj tak veľké protizápadné nálady. Radikálne sily by získali prevahu a paradoxne, s pomocou Západu by mohli vyhrať voľby. Nielen parlamentné, ale aj prezidentské. Nezabúdajme aj na to, že v skladoch je ešte dostatok síce hrdzavých, ale funkčných zbraní... A národný terorizmus, ktorý dnes straší svojou obludnosťou už nielen Moskvu, môže náhle získať iný, mimoruský rozmer.

Budúcnosť ruskej vnútropolitickej stability v novom miléniu je týmto spôsobom zakliata v sovietskej minulosti. Rusko má v zásade ešte rok oddychový čas. Ak však nedopadnú demokratické voľby nového a znovu demokratického (?) prezidenta podľa predstáv Západu, môžu veritelia zmeniť svoj súčasný názor. Zmení sa potom niečo? Iste. Ale neeuropeizované Rusko tak či tak nemožno totálne izolovať a ponechať napospas osudu, aby vypilo kalich horkosti z ďalšieho pokusu - koľkého už v histórii Ruska! - o modernizáciu svojej spoločnosti. Evolučná cesta vyrovnania rozdielov môže trvať 50-100 rokov. A to je dosť silný tabak.

Autor je tajomník Zahraničného výboru NR SR

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984