Reklama
Reklama

Ryba smrdí

Slovenské úplatkárstvo, alebo, ak chcete, korupcia, sa stalo v Európe priam legendárne. Ale nielen tam, moji priatelia z USA mi dokonca rozprávali, že v nejednom americkom meste sa hovorí o našich dopravných policajtoch: ale nie ako o strážcoch poriadku, lež svojráznych mýtnikoch, ktorým treba odovzdať dolárovú bankovku s dajakou nulou a máte pokoj.
Počet zobrazení: 557

Slovenské úplatkárstvo, alebo, ak chcete, korupcia, sa stalo v Európe priam legendárne. Ale nielen tam, moji priatelia z USA mi dokonca rozprávali, že v nejednom americkom meste sa hovorí o našich dopravných policajtoch: ale nie ako o strážcoch poriadku, lež svojráznych mýtnikoch, ktorým treba odovzdať dolárovú bankovku s dajakou nulou a máte pokoj. Za slovenskú stranu ich skúsenosti môžem potvrdiť... Dôkazom našej popularity je aj miesto na Indexe vnímania prijímania úplatkov, ktorý zostavila medzinárodná organizácia Transparency International v Berlíne. Táto celosvetová hitparáda korupcie reflektuje 99 krajín, my sme získali 53. miesto s indexom 3,7 (najlepšou známkou bola 10 a tú získalo iba Dánsko). Oproti vlaňajšku sme si pohoršili, pred nami sú nielen krajiny V4, ale napríklad aj Zimbabwe. Za nami, napríklad, Azerbajdžan, Kamerun, Indonézia. Dôvod na útechu? Veď nie sme poslední...

Dôvod na radosť tu určite je, najmä u tých, čo si mastia vrecká. Podľa prieskumov medzi podnikateľmi, ktorí, mimochodom, hodnotia podnikateľské prostredie na Slovensku veľmi kriticky, sú z hľadiska korupcie najdramatickejšou sférou ministerstvá (sic!) a ostatné ústredné orgány štátnej správy, colnice i okresné a krajské úrady. Veľká väčšina našich spoluobčanov zasa tvrdí, že úplatkárstvo je veľmi rozšírené v zdravotníctve a značná časť sa s ním osobne stretla, 6 percent dokonca viackrát v rozličných inštitúciách či oblastiach. Emília Sičáková, prezidentka Transparency International na Slovensku, na margo svetového rebríčka pripomenula, že zreteľne lepšie výsledky dosahujú krajiny, v ktorých majú zákon o slobodnom prístupe k informáciám.

Keď berlínska Transparency International zverejnila svoje výsledky, zdôveril sa Ladislav Pittner so svojimi pocitmi televíznym divákom: Je to naša hanba, povedal vyčítavo, a namiesto naša bolo počuť vaša, a príznačne dodal: viac k tomu nemám čo dodať. Veď čo by už len ohľadom korupcie mohol dodať minister vnútra... Pittnerov postoj je však typický pre celú našu verchušku, ktorá akoby na to prehnité skorumpované Slovensko doplachtila priamo z neba. Nebesky čistá sa zrejme nechce ušpiniť niečím takým, ako verejným odsúdením korupcie - vo vlastných radoch! Zabúda pritom na to známe, že ryba smrdí od hlavy. A najmä na to, že na Slovensku sa nič neutají. Národ všeličo vie, všeličo si šepká a možno aj tvorí mýty, no dôležité je, že im verí! Z psychologického hľadiska neprehliadnuteľná skutočnosť: ľudia veria, že najvyšší predstavitelia štátu sú korumpovateľní. Hoci by to hneď nebola tá najčistejšia pravda, pre značnú časť populácie je to frustrujúce poznanie - a pre mnohých súčasne návod na použitie. Nečudo potom, že podmazávanie sudcov, lekárov a ďalších, na ktorých nestačia ani prsty na dvoch rukách, sa stáva vecou nielen verejne známou, tolerovanou, ale aj jedinou, ako vybaviť svoju vec...

Vždy keď sa na Západe zdvihne varovný prst, nastáva v sálach našich mocných rozruch, po zverejnení rebríčka Transparency International nastalo však veľmi rýchlo husté ticho a nevšímavé mlčanie. Nemám k tomu, čo dodať.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama