Nič len zábava
V októbri uplynulo už 30 rokov odvtedy, čo televízia BBC odvysielala prvý zo skečov Monty Python. Za tú dobu sa stali legendou reprezentujúcou britský absurdný humor v jeho najčiernejšej podobe.
Hoci na Slovensku nie sú až takí známi, ľudia sa s nimi mohli stretnúť na obrazovke napríklad vďaka Českej televízii, ktorá zaradila do svojho vysielania všetky ich najznámejšie filmy vrátane ich televíznej show The Monty Python´s Flying Circus (Lietajúci Cirkus Montyho Pythona). Zo slovenských televízií len Markíza prekvapila filmom Brianov život. Ich popularita už takmer prerástla do kultu, o čom svedčí aj množstvo internetových webovských stránok venovaných ich tvorbe. Vytvorila sa "pythonológia" ako špeciálny obor fanúšikov, ktorí sa venujú zverejňovaniu ich skečov, skrípt, obrázkov, audio a video materiálov týkajúcich sa skupiny.
Členovia skupiny väčšinou začínali vo vysokoškolských kluboch a divadelných zoskupeniach. Nakoniec ich dala dokopy náhoda, takže John Cleese, asbsolvent práva, Graham Chapman - medik, Eric Idle a Terry Jones, ktorí študovali angličtinu, Michael Palin, študent historie, a nakoniec Terry Gilliam, Američan, ktorý zo štúdia politických vied presedlal na animáciu, sa zišli, aby šokovali obecenstvo svojím bizarným humorom. Rozsah aktivít jednotlivých členov je dosť široký, počnúc písaním scenárov televíznych programov a filmov, cez režírovanie, až po komponovanie hudby (Eric Idle a Michael Palin napísali niekoľko piesní, ktoré si môžete vypočuť napríklad na albume The Monty Python Sings - Monty Python spieva, napríklad ich najviac hraný "hit" Always Look On the Bright Side of Life - Vždy sa pozeraj na svetlejšiu stránku života). Kto sa hlbšie zaujíma o ich tvorbu, stačí, ak navštívi niektorú internetovskú stránku venovanú Monty Pythonovi.
Univerzitné roky
Akademická pôda v Británii toho času bola zároveň aj úrodnou pôdou pre dramatické a divadelné skupiny a aj vďaka tomu vznikol Monty Python. Všetci členovia totiž, okrem Terryho Gilliama, boli študentmi na dvoch slávnych univerzitách: Oxforde a Cambridgei. V takýchto divadelných a zábavných skupinách získali svoje prvé skúsenosti aj oni. Do sveta televízie už vstúpili s určitými skúsenosťami z oblasti divadla. Pravda jednu krátku medzistanicu tvorili aj účinkovania v rozhlasových zábavných programoch. Monty Python boli ovplyvnení rôznymi predchodcami z oblasti show-programov podobného charakteru, aký bol ich Lietajúci Cirkus. Jedným z takýchto programov bol napríklad aj The Goon Show s Peterom Sellersom a Spikeom Milliganom.
Ako sa v 60-tych rokoch postupne zliberalizovala anglická televízia (aj napriek tomu, že BBC dlho plnila úlohu strážcu morálky britského obecenstva), rozšírilo sa aj spektrum humorných programov, ktoré si s obľubou brali na mušku samotnú televíziu, parodizovali štýl programov a moderátorov. Takýto program bol napríklad That Was The Week That Was (alebo TW3, v preklade asi To bol týždeň, ktorý bol), ktorého štruktúra výrazne ovplyvnila Pythonovcov. Ďalším dôležitým momentom z hľadiska histórie skupiny bol program Davida Frosta The Frost Report, na ktorom sa všetci neskorší členovia podieľali. Neoslovovali len dospelé obecenstvo, ale napríklad Michael Palin a Eric Idle robili program aj pre deti s názvom Nenastavujte svoj príjmač. Mimochodom, tu sa objavil po prvýkrát Terry Gilliam ako animátor.
Zo života pythóna
Kde sa to všetko začalo? John Cleese, ktorý študoval právo, zistil, že má nadanie vzbudiť smiech najmä svojimi paródiami. Tento introvertný človek urobil svoje prvé kroky smerom k zábave, keď sa prihlásil do univerzitného programu The Footlight Revue. Producent Humphrey Barclay, ktorý mal dôležitú úlohu v zoznámení členov, povedal: "V tej dobe sme sa vymykali z rámca klasického showbiznisu. Najmä John, ktorý mal bizarnú logiku humoru a mal silný zmysel pre úplný nonsens." Graham Chapman, ktorý už bohužiaľ nežije (v roku 1989 zomrel údajne na rakovinu), študoval medicínu, ale rozhodol sa pre humor a prihlásil sa tiež do Footlights. Viedol excentrický život homosexuála a alkoholika, s čím sa vyrovnal vo so svojom autobiografickom románe Životopis jedného klamára. "Oxfordské krídlo" skupiny tvorili Michael Palin, Terry Jones a Eric Idle. Eric a Terry tvorili určitý protipól cambridgeskej dvojici. Kým oni predstavovali vizuálnejší charakter humoru a kládli dôraz na atmosféru scénok, John a Graham boli zástancami ich striktnej vnútornej logiky. Michael a Terry boli obaja aktívny v oxfordských činoherných súboroch, kde sa nakoniec aj stretli. Michael Palin študoval históriu a angažoval sa v divadelnej skupine Oxford University Dramatic Society. Oxfordské skupiny sa odlišovali od cambridgeských tým, že sa viac orientovali na drámy. Palin neskôr začínal písať improvizácie a spolu s Terrym Jonesom prispievali do programov Late Line Up a neskôr do talkshow Davida Frosta. Terry Jones, ktorý študoval literatúru na St. Edmund´s Hall v Oxforde, sa vyznačoval svojím nadšením pre divadlo a záujmom o stredovekú literatúru a históriu. Stal sa redaktorom na oddelení zábavných relácií v BBC, takže mal praktický prístup k televíznym programom a zaujímal sa o technické detaily ich tvorby. Eric Idle, nazývaný Cleesom "maniak slov", študoval tiež literatúru a mal veľkú záľubu vo virtuóznych slovných hračkách, na ktorých bol založený nejeden "skeč". Účinkoval tiež vo Footlights, svojím prístupom k humoru bol bližšie ku "racionálnej" cambridgeskej frakcii sexteta. Dokázal vystupňovat jeden nápad do úplného nezmyslu a jeho postavy mali v sebe určitú verbálnu agresivitu.
Šiesty člen nebol Angličan a neštudoval ani na jednej zo spomínaných renomovaných univerzít. Terry Gilliam sa narodil v USA, v štáte Minnesota. Zapísal sa na politické vedy, ale štúdium ho príliš nebavilo. Robil pre rôzne magazíny a pri jednej príležitosti sa stretol s Johnom Cleeseom, keď ho požiadal, aby bol ako model pre fotografický komiks. Po roku túlania sa po Európe sa zas vrátil do New Yorku, ale nakoniec sa rozhodol pre Európu. Prostredníctvom Cleesa sa dostal do BBC ako animátor.
Lietajúci cirkus začína!
Takže tím už bol spolu. Bol tu nápad Johna Barclyho urobiť nejakú nezvyčajnú show. Podarilo sa. Prvá séria programov sa začala nakrúcať v auguste 1969. Najväčší problém bol názov. Padli rôzne návrhy, ktoré svojou bizarnosťou hovoria sami za seba, napríklad Owl Stretching Time - Čas na naťahovanie sovy, alebo A Horse, A Spoon And A Bucket - Kôň, lyžica a vedro atď. Nakoniec zvíťazilo Monty Python, ako nepravdepodobné meno a jeho Lietajúci cirkus, čo bolo módnym názvom v BBC pre všetko, čo spôsobovalo chaos a dráždilo ľudí. Ako zaujímavosť môžno spomenúť, že program bol prvýkrát uvedený v prestávke náboženského programu. Program bol zaujímavou zmesou ich skečov popretkávaných Gilliamovými animáciami. Ako povedal Cleese, nechceli robiť klasické scény zo začiatkom a koncom, keď nemali chuť ďalej rozvíjať nejaký nápad, jednoducho skončili "bez konca". Absurdnosť ich skečov je geniálna preto, lebo nestrácajú logickú líniu aj napriek tomu, že ich asociácie sú šokujúce, napríklad "futbalový zápas filozofov", alebo "ministerstvo nemožných chôdzí". Ich obľúbené situácie sú televízne programy (v jednej scénke napríklad pozvaný hosť je zosnulý, ktorý hovorí priamo z urny postavenej k mikrofónu) a byrokracia, ktoré ponúkajú množstvo situácii, do ktorých sa dajú nainštalovať absurdnosti. Je to humor založený na kombinácii verbálneho a vizuálneho humoru.
Nič len slová
Len nedávno vyšla kniha s názvom Nic jen slova (Just the Words), ktorá obsahuje scenáre programu Lietajúci cirkus Montyho Pythona v preklade Petra Palouša, autora českej verzie tohoto programu a naozajstného odborníka. Samozrejme, scenár nemôže nahradiť samotný seriál, takže osobne si myslím, že zaujme najmä tých, ktorí ho už videli v televízii alebo z videopásky. Chýba tam predovšetkým vizuálny element, ako aj animované sekvencie, ktoré náhodne prerušujú, začínajú alebo končia jednotlivé scény a tak vytvárajú akési spojovacie kontinuum. Napriek tomu sa preklad vydaril dobre a Paloušovi sa podarilo zachytiť atmosféru jazyka, ťažšiu úlohu mal samozrejme pri preklade "idleovských" slovných hračiek.
Program, teda aj scenár, vznikal dlhodobou selekciou nápadov. Nemožno tvrdiť o Pythonovcoch, že by pestovali výlučne ťažký intelektuálny humor, občas sa nevyhli ani lacným gagom alebo vulgarizmom, ale to tiež pôsobí skôr ako ich paródia. Hlavne im ide o to, aby pôsobili čím prekvapujúcejšie (napríklad, ak mali dojem, že už vyčerpali jeden nápad alebo ho nechceli nasilu preťahovať, tak postavu buď udupala animovaná noha, alebo vybuchla, spôsoby na ich deštrukčné ukončenie boli veľmi rozmanité). Obľúbeným rámcom ich skečov boli "pseudoprogrami", pripomínajúce spravodajské alebo diskusné relácie, alebo showprogrami a súťaže (jedna z mojich obľúbených scénok je Súťaž sumarizovania Proustových diel, kde súťažiaci majú v stanovenom čase zhrnúť obsah intelektuálne náročného diela Po stopách strateného času a nakoniec vyhrá súťažiaca s najkrajším poprsím). Postavy, ktoré sa tu objavujú, by sa dali zahrnúť do určitých kategórií: napríklad staršie "dobre informované" ženy zo strednej vrstvy, "filozofujúce" o Sartrovi, napokon končiace pri klebetách o jeho súkromnom živote, alebo "jednoduchý" Mr. Gumby, ktorý sa so svojím neokrôchaným výzorom objaví v najneočakávanejších situáciách.
Čo je zmysel života?
Ich program bol prijatý kontroverzne, niektorý hovorili o zvrhlosti, ale sledovanosť stále stúpala. Vďaka svojmu prístupu k tabuizovaným témam (v ich scénach často vystupujú homosexuálne, alebo transvestitné postavy) zožali aj veľa kritiky, napríklad ich najkontroverznejšie prijatý film bol Brianov život. Vnímali ho ako parafrázu Kristovho života, a jednoducho ich obvinili z bohorúhačstva. V skutočnosti však išlo len o náhodnú paralelu, ktorá parodizuje historickú situáciu cynickým prístupom, ale bez zdehonestovania Kristovej osoby. S obľubou pristupovali k histórii z anachronického hľadiska, čo by sa stalo keby,… sa legendárne osoby správali celkom ináč, ako by sme to od nich očakávali. Z tohoto nápadu vznikol film Svätý grál, svojrázna adaptácia legendy kráľa Artuša. Rovnako slávny je aj ich posledný spoločný film Zmysel života. Má charakter mozaiky poskladanej zo scén, v ktorých sú náhodne vybrané momenty zo života, napríklad narodenie, smrť, ale sú tu aj scény "mimo", takže kto hľadá nejaký zjednocujúci leitmotív a naozajstný "zmysel života", bude sklamaný. Film je skôr surrealistická mozaika skečov.
Čo bolo potom, ako sa rozišli každý svojou cestou, by bola ďalšia kapitola. Pythonovci boli aktívni a tvoriví aj po rozpade skupiny. John Cleese napríklad nakrútil komediálny seriál The Foulty Towers, Terry Gilliam režíroval niekoľko filmov: Dvanásť opíc, Brazil atď., Michael Palin robil cestopisný seriál. Dali by sa písať dlhé strany o ich živote, filmoch, televíznych programoch, kritikách. Predovšetkým ich treba vidieť. Takže, štýlovo, po "pythonovsky": The End.
Autor je pythonológ
