Integrácia a prekonanie historických tráum

V konkrétnej historickej dobe, ktorú žijeme, sa mimoriadne zvyšujú nároky na štátnopolitickú zodpovednosť všetkých, ktorí tvoria a uskutočňujú zahraničnú politiku SR. A rastie miera rizika ďalekosiahlych negatívnych dopadov pri nesprávnej voľbe zahraničnopolitických cieľov a prostriedkov na ich dosiahnutie, pri zlej kalkulácii pomeru síl, podcenení vývojových trendov alebo zmeškaní historických príležitostí
Počet zobrazení: 922

V konkrétnej historickej dobe, ktorú žijeme, sa mimoriadne zvyšujú nároky na štátnopolitickú zodpovednosť všetkých, ktorí tvoria a uskutočňujú zahraničnú politiku SR. A rastie miera rizika ďalekosiahlych negatívnych dopadov pri nesprávnej voľbe zahraničnopolitických cieľov a prostriedkov na ich dosiahnutie, pri zlej kalkulácii pomeru síl, podcenení vývojových trendov alebo zmeškaní historických príležitostí

Slovensko je malý štát, ktorého možnosti na presadenie záujmov nie sú limitované len rozlohou, počtom obyvateľov a podobne, ale aj a najmä závislosťou na dovoze strategických surovín a otvoreným charakterom ekonomiky, ktorá je značne závislá na medzinárodnej obchodnej výmene a citlivo reaguje na výkyvy svetovej ekonomiky. Preto posilňovanie medzinárodnopolitického postavenia SR je vyslovene praktickou záležitosťou, ktorá má bezprostredný dopad na každodenný život občanov. Národným a štátnym záujmom SR je teda stať sa súčasťou pásma stabilných demokratických a prosperujúcich krajín, aby sa v dôsledku úspešnej integrácie zvýšila životná úroveň obyvateľstva, posilnila sa vnútorná i zahraničná bezpečnosť, skvalitnilo sa životné prostredie a zvýšili sa aj naše sociálne štandardy.

Zodpovednosť politickej elity

V období tektonických historických zlomov, keď sa rozpadol jaltský systém, vyše štyridsať rokov garantujúci určitú rovnováhu a stabilitu, a keď sa ešte stále neukončil proces vytvárania novej rovnováhy, keď nestabilita a regionálne konflikty v zóne bývalého sovietskeho bloku sú a budú súčasťou života jednej generácie, keď sa otvárajú ešte pred pár rokmi akoby na večné veky zabudnuté historické traumy spôsobené nielen výsledkami druhej, ale aj prvej svetovej vojny, v období tak komplikovanom, si za svoj štát a svoj národ skutočne zodpovedná politická elita nemôže dovoliť luxus falošného videnia sveta. Kam až, k akému nivočeniu národných záujmov, takéto správanie sa politických elít doviedlo Srbsko a jeho občanov, by malo byť výstrahou pre všetkých, ktorí sa pohybujú v trojuholníku politika - diplomacia - žurnalistika.

Fenomén kolektívnych hystérií

Dejiny Európy dvadsiateho storočia sú totiž aj dejinami kolektívnych hystérií, ktoré produkujú zaslepený, obmedzený a na všetko odhodlaný a všetkého schopný druh ľudí, hlásajúcich bludy a všelijaké nezmyselné sebaklamy. Príklad vojnového Nemecka, ale aj desaťročné dejiny rozpadu bývalej SZRJ ukazujú, že tieto kolektívne hystérie produkujú aj svojich konzumentov, ktorí z nich žijú, nachádzajú v nich priam zmysel života a sebarealizáciu. Kolektívne hystérie však plodia aj svojich gangstrov a katov, svojich Eichmanov a Arkanov, svojich Heydrichov a Karadžičov.

Takýto hysterický stav spoločenstva nastáva, ak ono nie je z určitých príčin schopné vlastnými silami zvládnuť nejaký otras. Závažné dôsledky takéhoto otrasu, pocity krivdy, nespravodlivosti, sklamané očakávania, krach historických nádejí môžu viesť k tomu, že spoločenstvo chce záruky, že otras a s ním spojené negatívne emócie sa nebudú opakovať. Ak sa spoločenstvo vyhne skutočne serióznej analýze katastrofy či nehody, ktorú prežilo, a začne sa utiekať k falošným vysvetleniam a iluzórnym riešeniam a vyhýba sa riešeniam skutočným, postupne stratí vzťah k realite a prestáva vnímať to, čo je a čo sa môže stať, ale vychádza z toho, čo si samo o sebe myslí a predstavuje alebo čím by chcelo byť. A tak postupne stráca schopnosť nájsť v reťazci príčin a následkov skutočné príčiny svojich problémov a prekážok a hľadá nové vysvetlenia a riešenia, ktoré neobstoja pred kritikou faktov a triezveho úsudku. Spoločenstvo nachádzajúce sa v stave hystérie si teda uvedomuje svoj problém a hovorí o ňom. Ale hovorí o ňom ustálenými obrannými frázami, ktorými sa znovu a znovu zavrhujú alebo racionalizujú nepríjemné fakty. Vytvára sa typický hysterický obraz sveta, v ktorom je všetko vysvetlené a zdôvodnené a všetko do seba zapadá. Všetko v ňom ladí iba preto, že ukazuje presne to, čo v hystérii žijúce spoločenstvo chce vidieť a počuť, nie to, čo zodpovedá skutočnými udalostiam, faktom a výrokom. A preto sa nositelia hystérie vždy chytia každého, čo ako malého zadosťučinenia, ktoré potvrdzuje ich falošný obraz sveta a strácajú cit pre mieru, keď na takéto zadosťučinenie narazia. Výsledkom je, že hysterické spoločenstvo ide hlavou proti múru a prehráva s realitou nie preto, že je slabšie ako iné spoločenstvo, ale preto, že realitu vidí falošne.

Neutekať pred problémami

A naopak, spoločenstvo, ktoré, ako uvádza analytik kolektívnych hystérií Štefan Bibó, "vie s vlastnými silami - nech sú akokoľvek nepatrné - hospodáriť dobre a s istotou, vyjde z katastrof - práve tak ako zdravý jednotlivec - posilnené, lebo realistickým spôsobom hľadá a nachádza príčiny zla, ktoré ho postihlo, vyvodí z neho poučenia, vezme na seba morálnu zodpovednosť za to, čo môže pokladať za svoju vinu, získa zadosťučinenie za nespravodlivosť, ktorá ho postihla, zmieri sa s tým, čo nemôže zmeniť, vzdá sa neuskutočniteľných snov, a vytýči si a vyrieši úlohy, ktoré sú pred ním. Vyrovnané spoločenstvo teda, aj keď má prudké a horúčkovité reakcie, nakoniec vyrieši svoje problémy, t. j. neprepadne hystérii, ktorá znamená útek pred problémami".

Izolácia nie je riešením

Len ak bude za každých okolností takýmto spoločenstvom aj Slovenská republika, ak ňou prestanú lomcovať nové a nové vlny populizmu, vyrovná sa aj so svojimi zahraničnopolitickými prehrami a naplní svoje strategické životné záujmy, ktorými sú dlhodobé zaistenie svojej existencie, suverenity, územnej celistvosti, zachovanie ústavného poriadku, demokracie a bezpečnosti občanov, vytvorenie vonkajších podmienok pre hospodársky rast a prosperitu, udržanie a posilnenie komparatívnych výhod slovenskej ekonomiky a posilňovania konkurenčnej schopnosti slovenských exportérov. A toto všetko nie je možné dosiahnuť v situácii izolácie, ale len v priaznivom medzinárodnom prostredí pri začlenení sa do stabilných medzinárodných politických, hospodárskych a bezpečnostných štruktúr.

Autor je predseda Zahraničného výboru NR SR

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984