Štát a duchovná tvár národa
Ukrajinská kniha na Ukrajine - vzťah viac ako paradoxný. Prečo? Ukrajinská kniha sa doma cíti horšie než v cudzine. Celá kultúra sa nachádza v nezávideniahodnej situácii
Veľmi bolestivo zapôsobí konštatovanie, že ukrajinský spisovateľ sa ocitol priam vo vyhnanstve a jeho hlas zanikol v informačnom priestore. Na nedávnom pléne Zväzu spisovateľov Ukrajiny akademik Mykola Žuylnskyj upozornil na niektoré paradoxy, ktoré majú negatívny dopad na celú ukrajinskú kultúru. Súčasný ukrajinský spisovateľ má teda úplnú slobodu tvorivo sa vyjadrovať, lenže nemá ani prostriedky, ani možnosti realizovať svoju tvorivú slobodu. Dochádza k odcudzeniu spisovateľa od jeho prirodzeného prostredia - čitateľa. Tieto paradoxné situácie vyvolávajú aj rôzne reakcie - od rezignácie až po hnev. Je tu ešte jeden moment. Ukrajinský spisovateľ na Ukrajine sa cíti ako "cudzí medzi svojimi", ale v tom istom čase ruská kniha sa tu cíti ako ,,svoja medzi cudzími". Prirodzené informačné prostredie - ukrajinské slovo, jazyková atmosféra, ľudová kultúra, intelektuálne vlastníctvo je neutralizované jazykovo - kultúrnou expanziou jednak zo strany Ruska, ako aj zo strany amerikanizovaných masmédií.
Ruský kultúrny kolonializmus
Aby sme mohli pochopiť terajšie problémy ukrajinskej kultúry, treba sa vrátiť a zhodnotiť jej stav ešte pred tým, ako Ukrajina získala nezávislosť. Čo dostala do vienka? Ukrajinská kultúra dosiahla ohromné rozmery v časoch Kyjevskej Rusi a v období Hejtmanstva. Svoju životaschopnosť a silu prejavila aj za neobyčajne nepriaznivých podmienok, keď Ukrajina bola súčasťou Ruského impéria a ukrajinskej kultúre sa neušlo nič iné iba zákazy: Zákaz Petra I. z roku 1720, ktorý nedovoľoval vydávať svetské knihy v ukrajinskom jazyku, v časoch vládnutia Alexandra II. (1862) vydaný zákaz ukrajinských súkromných nedeľných škôl, príkaz ministra vnútra Valujeva o zákaze vydávania kníh v ukrajinskom jazyku, ba aj o zákaze samotného ukrajinského jazyka, ktorý "nejestvuje a nemôže jestvovať", Emský príkaz Alexandra II. o zákaze nielen knihy v ukrajinčine vydávať, ale aj uvádzať divadelné hry a koncerty ukrajinských hudobných diel a zákaz dovozu ukrajinských kníh spoza hraníc. V tomto storočí nedochádzalo len k zákazom a príkazom, ale aj fyzickej likvidácii ukrajinského národa. Príkladom toho je boľševický teror v 30. rokoch, hladomor 1932 - 33, represálie v rokoch 1965 a 1970. Ťažšie je prekonávať následky kultúrneho kolonializmu než politický alebo hospodárky útlak.
Ukrajinská kniha v defenzíve
Keď sa ocitnete v Kyjeve a nájdete si trocha času, pri nahliadnutí do kníhkupectiev zistíte, v akom žalostnom stave je distribúcia ukrajinskej knihy. A pritom ste v hlavnom meste! Ruskojazyčná literatúra sa tu cíti priam ako v raji. Koľko sa už o tejto situácii napísalo, ale nič sa nemení. Ukrajinské vydavateľstvá živoria a ruská kniha si "lieta" po celej Ukrajine. Kde je príčina? Nedávne VI. Fórum vydavateľov v Ľvove poukázalo na to, že príčinu treba hľadať aj v nedokonalom zákonodarstve. Koľko o tom už narozprávali a popísali samotní ukrajinskí spisovatelia, ale k radikálnejšej zmene vo vzťahu k ukrajinskej knihe nedošlo. To boli boľavé otázky v rozhovore s ukrajinským spisovateľom, básnikom Mychajlom Ševčenkom, riaditeľom Literárneho fondu Zväzu spisovateľov Ukrajiny. n Mychajlo Vasyľovyč, v súčasnosti sa veľa hovorí o problémoch národných médií. Ale tragédia ukrajinskej knihy je v tomto priestore najväčšia.
Keď sa objaví kniha, mala by v médiách získať jedno z popredných miest. V 80-tych rokoch sa na Ukrajine vydávalo 5 - 6 tisíc titulov kníh a ich náklad sa pohyboval okolo 200 miliónov výtlačkov. Predstavte si, že vo vtedajšej koloniálnej Ukrajine existovala štátna správa na vydávanie kníh. A týkalo sa to aj ukrajinských vydaní. Či sa to niektorým vedúcim pracovníkom páčilo, či nie, ale vydavateľstvo bolo povinné vydávať 60 % ukrajinskej produkcie.
Došlo aj k likvidácii vzťahu autor - vydavateľstvo - polygrafia-distribúcia?
V podstate dnes knižná distribúcia neexistuje. Voľakedy v systéme knižnej distribúcie pracovalo 13 tisíc vysokokvalifikovaných odborníkov, ktorí vybavovali knižnice, prostredníctvom nich sa kniha dostala do každej dediny.
Z toho, čo ste povedali, vyplýva, že o knihu sa starala aj imperiálna krajina, samozrejme, vo svojich záujmoch. Či azda suverénna Ukrajina nemá svoje záujmy?
Vyhlášky, ktoré boli prijaté Kabinetom ministrov Ukrajiny a prezidentom Ukrajiny v podstate porovnávajú knižný trh s predajom alkoholu.
A predsa ukrajinské knihy aj napriek ťažkostiam vychádzajú.
Tu treba poďakovať sponzorom, ktorí si uvedomujú, že kríza vo vydávaní kníh je vlastne krízou duchovnosti spoločnosti. Aby ju pribrzdili, usilujú sa prispievať na vydávanie kníh. Keď za ich prispenia vyjde kniha v náklade 1-2 tisíc výtlačkov, vytvára sa ilúzia, že ukrajinská kniha žije.
Je ešte čas zachrániť ukrajinskú knihu?
Štát je povinný zachrániť knihu ako jedno z najplodnejších odvetví ukrajinskej kultúry. Ukrajinský parlament musí prehodnotiť zákon o vydávaní kníh, lebo dnes je oveľa ľudskejší k agresorom ukrajinského knižného trhu. Treba prijať taký zákon, ktorý by poskytol ukrajinským vydavateľom a distributérom rôzne daňové úľavy. Musím povedať, že je čo ponúknuť čitateľom. Na stole súčasných autorov je množstvo nových diel. Na Ukrajinu sa vrátila indexová ukrajinská literatúra a literatúra ukrajinskej diaspóry.
Autor je spisovateľ a publicista
