Reklama
Reklama

Komunisti sú za systémové zmeny

Ste najväčšou mimoparlamentnou politickou stranou, ale predsa len mimoparlamentnou. Nemyslíte si, že je to aj dôsledok vášho negatívneho postoja k zmenám po 17. novembri 1989, lepšie povedané k ideálom, ktoré toto obdobie hlásalo? Myslím si, že nie.
Počet zobrazení: 733

Jozef Ševc

Narodil sa 16. mája 1948 v Závadke nad Hronom v robotníckej rodine ako piate dieťa. Zmaturoval na strednej škole v Brezne, no kvôli finančným problémom nemohol pokračovať v ďalšom štúdiu. Napokon roku 1967 začal so štúdiom na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave, aby ho roku 1973 ukončil na Lomonosovej univerzite v Moskve. Vedeckú dráhu začal v odbore atómovej energetiky, je autorom niekoľkých vedeckých prác a článkov. V 60. rokoch aktívne funkcionárčil v Československom zväze mládeže, roku 1966 vstúpil do Komunistickej strany Slovenska. Bol členom Mestského výboru KSS v Bratislave, v rokoch 1977 až 1990 pracoval v ÚV KSS v oblasti vedy a školstva. Roku 1988 sa stal priamo členom ústredného výboru. O dva roky nato bol nezamestnaný, roku 1991 sa stal poradcom v súkromnej firme a aktivizoval sa v novovznikajúcej KSS, na ktorej III. zjazde 12. decembra 1998 v Košiciach ho zvolili za predsedu tejto politickej strany. Je ženatý, má dve deti.

Ste najväčšou mimoparlamentnou politickou stranou, ale predsa len mimoparlamentnou. Nemyslíte si, že je to aj dôsledok vášho negatívneho postoja k zmenám po 17. novembri 1989, lepšie povedané k ideálom, ktoré toto obdobie hlásalo?

Myslím si, že nie. Bolo by krátkozraké, ak by ste nás chceli posudzovať len cez 17. november. Samozrejme, sme si vedomí, že máme postavenie mimoparlamentnej strany - a tak sa aj správame. Plne si uvedomujeme - z historického, ale aj sociálneho hľadiska - čo sa všetko udialo za posledných desať rokov ako v spoločenskom priestore, tak aj na politickej scéne. Zvažujeme každý politický krok všetkých strán, ktoré vznikli po 17. novembri. A nielen zvažujeme, ale aj porovnávame. Nie sme takí ťažkopádni, aby sme ignorovali, že tu nastal pohyb. V tomto pohybe však hľadáme a chceme nájsť predovšetkým svoje osobitné miesto. Komunistická strana Slovenska je schopná sebareflexie a myslíme si, že náš program, ktorý obohacujeme etapovým vývojom, i z pohľadu desiatich rokov - ukazuje, že máme ešte stále čo povedať občanovi.

Lenže doteraz povedala KSS občanom iba to, že nesúhlasí so súčasnými pomermi. Neviem o tom, že by ste ponúkali nejaké riešenia. Takto sa však moderná politika robiť nedá.

Samozrejme, že nedá. Je tu však otázka informačnej bariéry. Tí, ktorí nás chcú poznať takých, akí sme, na to jednoducho nemajú možnosť. Médiá nás ignorujú. Tvrdia, že sme extrémna strana. Prosím, nech si o nás myslia, čo chcú. Ale nech nám poskytnú priestor, aby sme mohli občanov pravdivo informovať, že máme vlastnú predstavu o tom, ako chceme riešiť vzniknuté problémy.

Práve vám na to dávam možnosť…

V každom prípade máme čo ponúknuť, máme svoj program, vieme predložiť alternatívny rozvoj Slovenska, teda volebný program, ktorý dnes obohacujeme o skúsenosti z posledných volieb. Iné je, či má niekto o naše odporúčania záujem. Myslíme si, a tak sa to aj vyvíja, že máme, čo ponúknuť. Máme svoj silný ekonomický program, máme svoj nový pohľad, triezvy pohľad na rozvoj ekonomiky, ale v prvom rade musíme povedať, že sme strana, ktorá hľadá systémové zmeny a nechce vylepšovať niečo, ani sa nechce zúčastňovať na budovaní kapitalistickej spoločnosti.

Hovorili ste, že nie ste stranou extrémistickou. Nejako mi to nejde dokopy s tým, že na stránkach vášho dvojtýždenníka Úsvit sa objavujú aj články, ktoré dvíhajú obočie…

Napríklad?

Napríklad oslavné tirády na Kim Ir Sena alebo podobných vodcov, ktorí sa, hádam to uznáte, dopustili aj zločinov proti ľudskosti.

Neviem, kedy ste čítali článok na oslavu Kim Ir Sena. Ale v každom prípade musím povedať, že je niečo iné, keď bratskej kórejskej strane pošleme nejaký pozdravný telegram. Samozrejme, máme svoj názor na tento problém, ale musíme rozlišovať, čo je historicky dané a čo sa musí zvážiť. My nechceme a nemôžeme byť sudcami dejín, posudzovateľmi, či tá alebo oná strana sa nejako previnila voči ľudskosti alebo nie. Nechajme historiografii nech ona nájde pravdu, do akej miery je pravda to, o čom hovoríte.

Myslím si, že historici povedali o období komunizmu už dosť na to, aby si o ňom mohli urobiť vlastný úsudok aj laici.

Ale z našej strany by to bola neúcta. Naozaj si nepripisujeme právo hodnotiť určité udalosti a osobnosti, na čo sú oprávnení iba historici.

Ale vlastný postoj k samotnej osobe Kim Ir Sena hádam máte.

V každom prípade sa treba na Kim Ir Sena pozerať ako na historickú postavu. Postavu, ktorá bola veľká vo vzťahu k vlastnému národu i k vlastnej histórii. Bol významným činiteľom medzinárodného komunistického hnutia. Samozrejme, treba veci posudzovať aj z toho pohľadu, že my sme v tom období, keď on bol pri moci, nevládli.

To nemyslíte vážne. Kto tu, podľa vás, štyridsať rokov vládol?

Mal som na mysli svoju generáciu, samozrejme. Súčasné vedenie KSS. A nemyslím si, že nikto z užšieho predsedníctva našej strany je nejakým spôsobom zaťažený takýmto hodnotením. My sme strana internacionálna, sme za solidaritu, sme za proletársky internacionalizmus. Ale treba sa pozerať aj na to, že sme na prelome storočí, kedy je medzinárodná situácia komplikovaná.

Nemyslíte si, že v súčasnosti je váš sen o návrate do prednovembrových pomerov nereálny?

Vidím, že by bolo dobré, aby ste lepšie poznali program našej strany a aby ste sa oboznámili s tým, čo ponúkame v rámci nášho alternatívneho rozvoja Slovenska. V žiadnom prípade nehovoríme o návrate, my sme si vedomí toho, čo strana alebo naši predchodcovia v konkrétnej historickej etape robili. A akých chýb a možno aj omylov sa dopustili. V každom prípade sme za také prístupy, ktoré sú blízke predovšetkým človeku.

Ale vaša oficiálna doktrína sa naďalej pridŕža marxizmu-leninizmu, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je diktatúra proletariátu. A to napriek tomu, že hodnoty slobody a demokracie dnes občania pociťujú ako samozrejmé a vnútorne sa s nimi stotožnili. Koho chcete takouto ideológiou osloviť? Myslíte si, že ľud tejto krajiny túži po diktatúre?

Pojem dnešnej slobody je relatívny. Čo si má pod tým človek predstaviť?

Slobodu prejavu, slobodu politického a náboženského presvedčenia, slobodu pohybu a cestovania - to vám nehovorí nič?

Dobre, ak má byť Slovensko len slobodné a demokratické, ale na druhej strane chudobné a biedne, niekto to môže chápať ako víťazstvo. To je tiež otázka politických postojov. V každom prípade, opakujem: my nechceme návrat do toho systému, ktorý tu už bol. Samozrejme, že chceme niečo nové. A to nové je sociálne ekonomické prostredie. Naším cieľom je vytvoriť takéto prostredie. Porovnajte situáciu pred 17. novembrom a dnes, čo nám sľubovali a čo splnili. Ak mal človek istoty, ak bol v určitom zmysle slova spokojný a šťastný, to nie je túžba po starom poriadku, to nie je nostalgia.

A čo to je?

To je túžba po lepšom živote. My nie sme naivní, uvedomujeme si, že žijeme v politickom priestore na konci 20. storočia. V takomto priestore sa chce naša strana pohybovať, a preto sme za dialóg i za kompromisné prístupy. Hľadáme niečo, čo by vyviedlo slovenskú spoločnosť z desaťročného marazmu. Preto sme za zjednotenie ľavicových prúdov, bez ohľadu na to, ktorých strán sa to týka. Sme si vedomí, že Komunistická strana Slovenska za súčasnej politickej situácie a pri dnešnom pomere síl nemôže zjednotiť ľavicu na báze akéhosi ortodoxného marxizmu-leninizmu. Sme si vedomí, že naši predchodcovia možno nedocenili alebo nepripustili diskusiu o ideologických otázkach. Myslíme si, že nám chýbal kritický pohľad na marxisticko-leninskú teóriu, ktorý by v konečnom dôsledku prispel k jej rozvoju.

Máte teda záujem aj o spoluprácu s SDĽ?

V každom prípade áno. Nepochybne a nič na tomto nemeníme. Náš tretí zjazd vyzval na spoluprácu všetkých ľavicových subjektov. Myslíme si, že je niečo iné, čo robí dnešné vedenie alebo časť vedenia SDĽ, chcem povedať nie všetci, a čo robí členská základňa. Máme toľko spoločného a aj do budúcnosti toľko spoločného, čo hádam nijaké politické strany na Slovensku nemajú, tak ako KSS a SDĽ.

No, potom nechápem, prečo neustále vaši ľudia, najmä prostredníctvom Úsvitu, útočia na predstaviteľov SDĽ. Vy totiž síce tvrdíte, že máte záujem o spoluprácu a že s SDĽ máte najviac spoločného a na druhej strane sa voči ľavicovým demokratom správate ako k najväčšiemu nepriateľovi.

Nemyslím si to…

Schválne, ak by sme analyzovali všetky vyjadrenia popredných politikov z KSS, zistili by sme, že najviac kritiky si neodniesla Demokratická strana alebo KDH, ale SDĽ.

Tu nejde o žiadnu kritiku, to je zjednodušené. Pozrite sa, treba sa reálne pozrieť na to všetko, čo sa udialo za posledných desať rokov. Ak si myslíte, že komunistická strana kritizuje SDĽ, to je možno len akýsi váš zorný pohľad, nie celkom presný. Pozrite sa, náš nepriateľ je jednoznačne na pravom krídle, to je SDK, to je KDH a ostatné strany, ten nepriateľ nám je jasný. Nám vo vzťahu k SDĽ vadí niečo iné. A síce to, že dali prednosť pravičiarom a spojili sa s nimi, nie s ľavičiarmi.

A s akými ľavičiarmi sa mali v parlamente spojiť? S HZDS? So SNS? To je akože ľavica?! Spojili sa okrem iného aj s SDSS a SOP - a tie stoja naľavo od stredu.

To takto nestojí. Oni vôbec nehľadali styčné plochy. Zoberte si prešovský zjazd, na ktorom sa prešlo k dvojitému názvu KSS - SDĽ. Weissovci sa chceli zbaviť svojej vlastnej minulosti, ale nie majetku. Tak to bolo. Nám ostala len ideológia marxizmu-leninizmu, ale majetok si zobrali oni. A teraz nám budú vyčítať, že sme staromódni? To je krátkozraké. My sme nepodviedli nikoho.

Ako by teda podľa vás mala vyzerať moderná ľavica?

Neexistuje moderná ľavica alebo nemoderná ľavica. Existuje len ľavica skutkov a činov, a tú chceme hľadať spoločne, tak nech si vedenie SDĽ tiež uvedomí, odkiaľ vyšlo. Pozrite sa, ja som súdruhovi Migašovi napísal niekoľko listov a dodnes som nedostal žiadnu odpoveď. V listoch som mu navrhoval možnosti, kde by sme mohli nájsť styčné body, čo sa týka ako minulosti, tak aj budúcnosti. Oni to však nepotrebujú, teraz sú vládnou stranou a stále si myslia, že my im viac-menej zavadziame. Avšak stále sme presvedčení, že myšlienky sociálnoekonomickej spravodlivosti, otázky sociálnej ekonomiky - to všetko sú problémy, kde môžeme a musíme nájsť spoločnú reč.

Napriek tomu, čo mi teraz hovoríte, sa vaša reálna politika v posledných rokoch scvrkla len na podporu určitých síl, ktoré sú vo všeobecnosti vnímané ako nedemokratické. Myslím konkrétne na to, že ste za uplynulé štyri roky vydávali vyhlásenia, podporujúce Vladimíra Mečiara vo chvíli, keď ho odsudzoval celý svet. A pritom vy sami ste neprichádzali s novými riešeniami, nekritizovali ste HZDS za antisociálne zákony, mlčali ste, keď vtedajšia koalícia privatizovala, rabovala, kradla, kde sa len dalo.

Ja vám poviem aj nejakú inú pravdu. Pozrite sa, na Slovensku bolo 500 tisíc členov komunistickej strany, ktorí sa rozpŕchli do všetkých politických subjektov. Jedni pracujú naľavo, druhí napravo. Niekto v strede, niekto vyčkáva, niekto vôbec nič nerobí. No masmédiá majú záujem ukázať práve nás ako nekonštruktívnych. To, že v niektorých momentoch sme podporili HZDS, neznamená, že sme podporili HZDS ako také, ako politický subjekt. Pozrite sa, čo je to HZDS? To je hnutie širokospektrálne, možno povedať od krajnej pravice a ľudáctva, cez nacionalizmus až po niektoré prvky ľavičiarstva. Nie je to politicky jasný subjekt. Samozrejme, v niektorých momentoch, a aj to sa týka len sociálnoekonomickej oblasti a zahraničnopolitickej orientácie,môžeme nájsť styčné body budúcej spolupráce. Veď v ekonomike je toľko toho čo robiť, že si nevystačíme sami - straničky so svojimi záujmami.

Opýtam sa takto: kto je vám bližší na politickej scéne - HZDS alebo SDĽ?

V každom prípade ten, kto je za podporu riešenia sociálnoekonomických otázok.

Opakujem: HZDS alebo SDĽ?

Momentálne asi SDĽ, samozrejme. Ale pozrite sa na posledný rok vládnutia súčasnej koalície. Hovorí sa, že dvakrát do spolku s čertom nepôjdeš. A SDĽ to urobila. Táto vláda, nemyslím teraz SDĽ, napáchala na tejto krajine strašné škody. Na čo to bolo dobré

Hovoríte, že hľadáte spojencov na ľavej strane politického spektra. Nedávno ste však blahoželali Anne Malíkovej k zvoleniu do funkcie predsedníčky SNS a vyjadrili ste ochotu k spolupráci s týmto subjektom. Nevidí sa vám to šokujúce? Kam sa to dostali komunisti, keď sú ochotní spolupracovať s neoľudákmi?

V žiadnom prípade tu nejde o spoluprácu. Bol to predovšetkým akt zdvorilostný. Patrí sa podporiť niekoho, kto vstupuje na politickú scénu ako nová osobnosť.

To sú čudné kritériá…

Ale veď my vieme, že SNS je národne orientovaná strana, skôr kresťansko-ľudového charakteru než ľavičiarskeho. V tomto zmysle my nevidíme perspektívu nejakej spolupráce so SNS. Nás u nich zaujal jeden moment, a to je otázka neutrality Slovenska. Taký malý štát, ako je Slovensko, si musí v globalizácii tohto sveta nájsť svoje miesto. Ak sa nepoučíme z histórie, že sme už boli v nejakom pakte a čo nám to prinieslo, škaredo na to doplatíme. Preto chápeme snahy Slovenskej národnej strany dosiahnuť neutralitu našej republiky a aj my vyvíjame aktivity s cieľom presvedčiť občanov o škodlivosti akýchkoľvek paktov. V tomto zmysle si myslíme, že máme niečo spoločné so SNS. Je to myšlienka, za ktorou môžme my ako Slováci ísť spoločne so všetkými. Bez ohľadu na politické subjekty a na ich orientáciu. Iba v záujme našej vlasti.

Viete, styčné body, ako tomu hovoríte, je jedna vec, strategickí partneri vec druhá. Predpokladám, že nechcete pôsobiť v politickom spektre osamotene a hľadáte takéhoto partnera. Z vášho správania však nie je celkom jasné, kto by to mal byť…

Máte pravdu. V jednote je sila. Sme si vedomí, že v súčasnosti nie je na programe dňa otázka socializmu, ani otázka revolúcie. My partnera hľadáme. Konkrétne to znamená, že strategický partner sú všetci, ktorí sú od stredu naľavo, a ktorí sú za sociálne spravodlivú spoločnosť. Patrí sem v každom prípade SDĽ. Takisto je to SOPka. Je to Združenie robotníkov Slovenska. Sú to aj novovznikajúce strany, pravda, ešte nevieme, ako sa vyprofilujú. Takisto HZDS.

HZDS? To chcete robiť politiku s ľuďmi, ktorí obhajujú vojnový Slovenský štát?

Ale veď tam je celá plejáda ľudí, áno, aj takí, ktorí obhajujú Slovenský štát. My sme, samozrejme, proti takýmto názorom, a proti takému krídlu. Hovorím, počkajme, ako sa HZDS vyprofiluje.

Vaša partnerská strana v Českej republike, KSČM, zaznamenáva v posledných mesiacoch obrovský úspech. Analyzovali ste, prečo to tak nie je u nás?

Nás teší, že KSČM boduje. Pri tejto otázke sa však treba zamyslieť a vrátiť sa trošku do minulosti. Pozrieť sa na to, ako vznikla KSS a ako pracovala KSČM. V Českej republike sa totiž nepodarilo rozbiť KSČM, tak ako sa to urobilo s KSS na Slovensku. Treba povedať, že KSS po prešovskom zjazde, po všetkých tých peripetiách, začala fakticky odznova. Odznova, tým chcem povedať, aj materiálne, aj duchovne. Ak hovoríme, že sme novou stranou, ale nezriekame sa svojej minulosti, je tu otázka, prečo si SDĽ privlastnila náš majetok. Prečo sa neodčlenili tí, ktorí nechceli KSS a prečo tí nezačínali od nuly. My sme predsa tiež nástupníckou stranou. Aj my sme mali nárok na stranícky majetok. Chcem tým povedať, že KSČM ostala monolitná, veľmi otvorená, jasná politická strana.

Háčik bude asi naozaj v tom, že je to strana otvorená…

Aby som pokračoval. My si myslíme, že úspech KSČM je dôsledkom sklamania ľudí z dnešnej situácie, ale aj z politiky Zemanovej vlády, teda zo sociálnej demokracie. Ukazuje sa a my to tak tiež vnímame a stotožňujeme sa s takým názorom, že v tomto marazme politického hľadania východísk nie je schopná ani sociálna demokracia vyviesť spoločnosť z krízy. Pozrite sa na Socialistickú internacionálu, aj tam stále hľadajú spôsob ako, čo a s kým robiť politiku a k čomu došli? Sociálna demokracia vždy slúžila kapitálu a vždy bude slúžiť kapitálu. Takže ten odliv voličov od sociálnej demokracie treba vnímať tak, že voliči sa už sklamali aj v Klausovi, sklamali sa aj v Zemanovi a teraz zrejme vidia, že tí komunisti idú jednoznačne za svojím cieľom.Na Slovensku je, pravda, iná situácia.

Práve to chcem od vás vedieť: prečo? Nebude to tým, že KSČM je predsa len modernejšia, pragmatickejšia, má vo svojich radoch množstvo mladých ľudí, ale najmä má dosť silné intelektuálne zázemie, bez ktorého jednoducho politika nemá budúcnosť - a to ani tá, ktorá je zameraná na široké vrstvy obyvateľstva? Bez urážky: myslím si, že úroveň KSČM a KSS je neporovnateľná. Cítite rezervy?

V každom prípade sú tu rezervy. Ale zasa sa treba pozrieť do minulosti. Bola tu spoločná vlasť, bola KSČ. KSS mala regionálny charakter. Bola to strana, ktorá sa síce budovala ako samostatný subjekt, ale všetko zostávalo v Prahe. Lepšie povedané to, čo bolo aj na Slovensku dobré, pracovalo pre Prahu.

Prepáčte, zdá sa mi, že teraz hovoríte trochu od veci. Čo to má spoločné s dnešnou úrovňou KSČM a KSS? Tu je problémom skôr to, že dnešná KSS nedokázala na svoju stranu pritiahnuť inteligenciu. Hovorme o tom.

Ale to nie je to podstatné. Ťažko povedať, čo je moderné a nemoderné na sklonku dvadsiateho storočia.

Zmeňme radšej tému… A možno sa dostávame k tomu najhlavnejšiemu. Hovorili ste, že KSS má svoj program, vie ako na to, len ľudia doteraz nepočuli, ako si vy predstavujete prechod k socializmu alebo ako chcete dosiahnuť svoje ciele…

Ťažko dnes hovoriť o akomsi prechode k socializmu. Zatiaľ nie sú podmienky…

Dobre, špecifikujte teda, čo je vaším krátkodobým a čo dlhodobým cieľom.

Naším krátkodobým programom - ako politickej strany - je upevniť svoju členskú základňu. Zorganizovať sa od základného článku až po centrum. A hľadať to, o čom sme hovorili. Hľadať partnera, s ktorým môžeme zápasiť s pravicovou zlobou, ktorá dnes existuje. Chceme hľadať takého strategického partnera, s ktorým nájdeme spoločné ciele. Dnes nestaviame otázku tak, že by sme mali prebrať politickú moc. Vôbec nie. Sme za diferencovaný prístup, sme za pluralitný systém, sme za všetko, čo môže pozdvihnúť Slovensko v očiach sveta - ale v prvom rade domáceho človeka. Na to treba robiť skutočne silnú sociálnu politiku, robiť nápravy v ekonomike. Z tohto hľadiska je podstatné, aby sme našli partnera na tejto strane tohto zápasu, alebo na druhej strane barikády tohto zápasu.

Mohli by ste byť aspoň trošku konkrétnejší? Ako si predstavujete zlepšenie sociálnej situácie obyvateľstva?

V prvom rade sme strana, ktorá je za systémovú zmenu. V tomto systéme momentálne nevidíme akési zlepšenie. Ten systém treba hľadať, čo transformovať, čo zobrať zo starého, a niečo nové, čo sa osvedčilo, ponechať. Stále si myslíme, že tí, ktorí búrali štát po 17. novembri, mohli sa radšej trošku poučiť z dejín a zobrať z nich to, čo bolo dobré, nielen paušálne jedným šmahom odmietnuť všetko, čo bolo socialistické. Tak sa transformácia a integrácia nerobí, ako sa robí u nás. Čo si myslíme? V prvom rade chceme jasne definovať sociálne hranice, sociálnu sféru, ekonomický priestor. V tomto prípade sme za všetky formy vlastníctva, bez ohľadu na to, kto je majiteľom. Vytvoriť také finančné materiálne daňové prostredie, ktoré by mohlo viesť ľudí k iniciatíve. Po druhé, hľadať takých strategických partnerov v zahraničí, kde by sme mohli znovu hovoriť o kooperácii a špecializácii, o hľadaní spoločných trhov, ale aj spoločných surovinových základniach. Slovenská ekonomika neoplýva nejakým nadnormálnym prírodným bohatstvom. Treba šikovnosť ľudí, treba vzdelávať. Náš vzdelávací systém, myslím si, nebol zlý. Nech to posúdi história. Ale keď sa Japoncom páčil systém strednej školy, ktorý prijalo Československo, prečo sme sa toho vzdali? Alebo aj forma vysokoškolského štúdia. Teda dať peniaze na vzdelanie, na nové technológie, ktoré môžu obohatiť rozvoj výrobných síl.

Nemyslíte si, že by vám pomohlo, keby ste sa vzdali niektorých ortodoxných doktrín, ako je spomínaná diktatúra proletariátu?

My v programe diktatúru proletariátu nemáme. Berieme len marxizmus-leninizmus.

Ale jeho neodmysliteľnou súčasťou je predsa diktatúra proletariátu.

To je tiež posudzovanie z akéhosi zorného uhla. Ak dnes Angličania hovoria, že najväčším mysliteľom 20. storočia vôbec bol Marx, zrejme v niečom aj tí Angličania majú pravdu a vidia ďalej. Sme za tvorivý rozvoj marxizmu-leninizmu.

Neviem, čo to je, ale dobre. Znamená to, že súčasné vedenie KSS sa dištancuje od nedemokratických postupov?

Čo to je nedemokratický postup? Dištancujeme sa… nedištancujeme sa! My sa priznávame k všetkému dobrému, aj zlému. Z toho zlého chceme vyvodiť pre seba dôsledky, neopakovať chyby, ale tvorivo ďalej rozvíjať, čo je živé, čo je schopné. Čo je prežité, nech zostane za nami. Za naším chrbtom.

Takže toho sa nechcete vzdať.

Nie, prečo by sme sa mali dištancovať od Marxa? Od metodológie...

Nemyslím Marxa. Hovoril som o diktatúre, o totalitárnom spôsobe uplatňovania moci.

To sú pojmy, ktoré sú zavádzajúce. Totalitarizmus, diktatúra... Vy si myslíte, že na Západe Clinton nie je svojím spôsobom diktátor? Nie je ich chápanie demokracie totalitné? Pozrite sa, čo robí Amerika?! Všetko dnes musí byť americké. Aj 21. storočie. A keby niekto čo len pomyslel, že by to tak nemalo byť, je extrémista. My sa nebudeme falošne tváriť, že sa dištancujeme, lebo sme marxisticko-leninská strana. Poviem ešte raz: to, čo je prežité, čo marxizmus prežil, nesmie sa opakovať. A ani to nechceme do nášho programu. Ak vám to pomôže pochopiť, tak teda nie. To, čo je prežité, nechceme vracať.

S hosťom Slova sa zhováral Eduard Chmelár

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama