Reklama
Reklama

Bratislavský Orbis Pictus

V rámci akcie, ktorá každoročne manifestuje bohaté možnosti využitia média, charakteristického pre 20. storočie - fotografie, pripravili organizátori pre návštevníkov skutočnú pastvu pre oči. Medzi to najlepšie čo by si rozhodne nikto nemal nechať ujsť, patria výstavy dvoch skutočných majstrov fotografie - Alexandra Rodčenka a Joela - Petra Witkina
Počet zobrazení: 475

V rámci akcie, ktorá každoročne manifestuje bohaté možnosti využitia média, charakteristického pre 20. storočie - fotografie, pripravili organizátori pre návštevníkov skutočnú pastvu pre oči. Medzi to najlepšie čo by si rozhodne nikto nemal nechať ujsť, patria výstavy dvoch skutočných majstrov fotografie - Alexandra Rodčenka a Joela - Petra Witkina

V Galérii mesta Bratislavy, Pálffyho paláci sú nainštalované originály, výnimočné exponáty fotografií, koláží a montáží génia ruských avantgárd Alexandra Rodčenka (1891 - 1956). V rokoch 1915 - 1921 vytvoril množstvo novátorských, radikálnych prác v maľbe a grafike. Nepracoval len na ploche, tvoril nové konštrukcie trojdimenzionálnych foriem. Medzi rokmi 1917 - 1930 sa venoval priemyselnému, textilnému, grafickému dizajnu a scénickému a kostýmovému výtvarníctvu. Fotografiou sa začal zaoberať v roku 1924, a bola mu živobytím v dobách, kedy bol ako umelec opomínaný. Na začiatku storočia sa fotografiou zapodievali v odbore neškolení ľudia, ktorí sa k nej dostali z rôznych oblastí života a tvorby. S aparátom pracovali novinári, spisovatelia, grafici...

Rodčenkova cesta ku fotografii viedla od maľby, cez fotomontáže. Bol jeden z prvých, ktorý neilustroval knihu kresbou, suchou ihlou, ale ilustrácie komponoval z výstrižkov periodík. Sám začal fotografovať rok po vydaní Majakovského poémy Pro eto. Získal aparáty a fotografoval svojich súčasníkov, kde využíval skúsenosti s výrazovými prostriedkami výtvarného umenia, tiež experimentoval s fotografickým materiálom a sám negatívy aj pozitívy vyvolával. Vo fotografiách je nakumulovaná energia doby. Rodčenkove fotografie veľkomesta, ulíc, stavieb, budov, bilboardov, dopravných prostriedkov nám dnes znova otvárajú oči. Sú vykryštalizované a presvedčivé. Dávajú konkrétny tvar zatuchnutým predstavám o sovietskej dobe dvadsiatych rokov. Vzrušoval ho problém kompozície a perspektívy. Fotografoval netradičné pohľady, nedíval sa tupo vpred. Vniesol do fotografie nové motívy. Exponoval rytmické gymnastické cvičenia na Červenom námestí, plnoplastické telá plavcov, geometrické kompozície industriálnych stavieb, vizuálne efekty napovedajúce umeniu pop-artu. Rodčenko sa nevyjadruje príbehom, ale priamo kompozíciou, perspektívou, rytmom. Fotografie na výstave sú inštalované ako definitívy. Mnohé z nich však boli východiskom plagátovej a graficko-dizajnérskej tvorby Rodčenka. Aké sú dodnes aktuálne, sme najlepšie videli na nedávnom parafrázovaní Rodčenka na bilboardoch ulíc nášho veľkomesta.

Panoptikum anomálií

V Slovenskej národnej galérii je vystavená rozsahom i obsahom pozoruhodná výstava svetoznámeho fotografa Joela - Petra Witkina (1939). Umelec je nositeľom francúzskeho vyznamenania Chevalier des Arts et des Lettres. Jeden z tvorcov postmodernej kultúry sa svojou prácou pohybuje na poli bohatom na predstavy a priam plytvá fantáziou. Načiera do fotobanky obrazov podvedomia a vyťahuje archetypické estetické motívy. Witkinove práce sú nasýtené symbolikou výtvarného umenia všetkých čias. Technicky pracuje s negatívmi aj pozitívmi, prikresľuje, zasahuje, zraňuje ich. Kompozície vytrvalo umiestňuje na scénu vybavenú oponou a inými rekvizitami, často nesúcimi význam. Výjavy zjednocuje eliminovaná farebnosť a patina. U Witkina je najsilnejší motív. Pracuje s telami zvierat, ľudským telom ženským, mužským i androgýnnym. Využíva silu tvarovej deformácie pútať pozornosť, záujem, vzbudzovať zvedavosť... Fotografuje mrzákov, starcov, figúry znetvorené chorobami, trpaslíkov, siamské dvojičky, anomálie. Ľudský súcit zámerne ochabuje tým, že schováva ich individuálny výraz tváre pod masku, alebo make-up. Patinuje celé telá a zapája ich do kompozícií.

Memento mori

Raná tvorba predznamenáva obsah i formu celého Witkinovho diela. Witkin veľmi často spracúva cudzie predlohy. Pre neho sú dôležité aj ich významy a symbolika. Medzi ne patria aj ikonografické fotografie. Kto všetko je na kríži? Kristus bol na kríži už pred narodením. Estetický motív smrti rozohráva v Divadle smrti 1989, kde predstavuje trojjedinnú smrť v zaklinenej kompozícii embrya, mŕtvej hlavy a otvorenej lebky, tiež v naaranžovanom posmrtnom bozku hláv dvoch starcov, Bozk1982. Parafrázuje Archimboldove manieristické ambivalentné kompozície v obraze Žatva 1984, kde prepája zátišie so zrelým bujným ovocím a mŕtvu tvár. Archimboldov dvojznačný motív naplno uplatňuje v Konskej hlave 1993. Witkinovo memento mori je vyjadrené v rade zátiší. Zátišie sa plne uplatňuje u holandských a flámskych maliarov 17. storočia. Predmety v maliarstve sústreďujúcom sa na zátišie obsahujú skrytú alegóriu pominuteľnosti vecí a nevyhnutnosti smrti. Hodiny narážajú na plynutie času. Atribúty smrti, mŕtvy plod človeka a fragmenty tela sú poprepletané s tradičnými motívmi alegorického zátišia, strapcami hrozna, granátovým jablkom. Neustále pripomína, že určite zomrieme.

Hermes a tí druhí…

Od antiky sa v západnej kultúre objavuje motív androgýna, bytosti so znakmi oboch pohlaví, ktorá v sebe zahŕňa mužskú i ženskú prirodzenosť. Toto bipolárne napätie navádza otázky o dualite a celistvosti. Dvojznačný motív androgýna sa nástojčivo objavuje vo Witkinových interpretáciách tradičných výtvarných tém. Tri grácie odjakživa stelesňujú ženskou figúrou cudnosť, krásu, lásku. Ženské telá boli nahradené androgýnmi a spôsobujú nečakaný moment prekvapenia svojím pohlavím. Fotografuje torzá, interpretuje odkazy antiky. Socha Herma z parského mramoru stála v Hérinom chráme. Socha predstavuje Herma, ako nesie na ľavej ruke svojho malého brata Dionýza. V pravej nedochovanej ruke držal Hermés pravdepodobne strapec hrozna. Postavička Dionýzova je nápadná disproporciou detského tela. Witkinov Hermés žije s odseknutými údmi. Pravú ruku má odťatú.

Magický svet symbolov J. P. Witkina

Statické kompozície, často centrálne a symetrické postupne dramatizuje. Dramatickosť kompozície obrazu Tvorivé muky v západnom umení podporuje okrem rekvizít maliarska štruktúra v pozadí. Striedaním svetlých a tmavých škvŕn dosahuje dojem nepokoja mihotajúcich sa svetiel. Na kresbových konceptoch rieši okrem motívu a významu formálne vyjadrenie. Snaží sa rozbiť divadelný pohľad a lineárnu perspektívu. Snovosť Chiricovu nahrádza viacpohľadovosťou a fragmentami. Do obrazu je možné vojsť po rovine, ktorá vedie k pódiu. Obraz sa triešti do plochy nad pódiom. Život komplikuje významami figúr, predmetov, detailmi a reprodukciami výtvarných diel. Bujné množstvo významov v tvorbe Witkina nás strháva do magického a tajomného, nekonečného sveta symbolov.

Autorka je výtvarníčka

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama